#41 Everything has changed

taakže, našu Jasmine čaká teraz dosť divné obdobie.. raz bude šťastná, raz bude plakať - no a neskôr na to aj dosť doplatí, na tie zmeny nálad a tak. :/

a ako sa cíti Harry, to uvidíte o časť, dve neskôr, teraz nás čaká pohľad Jasmine, ktorý bude určite zaujmavý, tak číítajte :D 

a nezabudnite ZANECHAŤ KOMENTÁR ! :)

Až do večera som ležala na posteli. Pôvodne som mala celý deň stráviť na byte a dohliadať na robotníkov, no otec tam poslal Caleba, aby som si trochu oddýchla. Večer mi však znovu volala Charlie. Včera sme spolu volali tiež, vyplakala som sa jej do telefónu. Ona plakala tiež. Trochu sme poohovárali Lauren, pri tom som sa trochu zasmiala. No náladu mi zlepšila len na chvíľu. Keď som zrušila hovor, na obrazovke mi zasvietila jeho fotka - ešte stále som si tapetu nezmenila. Neviem či ju meniť chcem.
"Jasmine, ako sa máš?"opýtala sa.
"Stále rovnako, ak nie horšie."
"Ale no, zlato. Však pôjdeš somnou dnes večer na večeru?"
"Čo? Kam?"
"Len sem do mesta. Bratovi som sľúbila, že pôjdem, lebo tam má byť jeho potencionálna priateľka a pár našich spoločných známych, a chce aby som mu robila podporu. A chcem aby si išla somnou."
"Neviem, či mám na to náladu,"mykla som pleciami.
"Prosím, budú to len dve hodinky. Potom sa znovu môžeš zašiť do svojej izby a ešte ti aj kúpim čokoládu." Usmiala som sa a zamyslela sa.
"Nie Charlie, vážne niekedy inokedy.."
"To chceš sedieť celé dni doma?"
"Nie, zajtra už začínam vystupovať a tak. Môžeš ísť somnou."
"Tak fajn! Prajem ti príjemné nudenie, zajtra si voláme,"zložila mi. Vážne som sa nechcela túlať po nejakých večeriach. Ešte by sa ma niekto opýtal na Harryho či na vzťahy a by som sa mu tam rozplakala. Rozhodla som sa, že dnešok strávim v posteli s filmami.
Postavila som sa z postele a namierila si to do kúpeľne. Zhodila som zo seba oblečenie, postavila sa do sprchového kútu a nechala na seba tiecť horúcu vodu. Vlasy som si našampónovala a umyla si telo. Všetku penu som spláchla prúdom teplej vody. Tentokrát som v sprche zbytočne nestála, rovno som vyšla a utrela sa. Obliekla som si spodné prádlo a prebehla som do svojej izby. V izbe som si obliekla fialový župan a na nohy si našuchla papuče.
"Chystáš sa niekam, Jasmine?"nakukol mi do izby otec.
"Nie,len som sa chcela trochu osviežiť sprchou,"smutne som sa usmiala.
"Už si v poriadku?" Zakývala som hlavou a pozrela sa do zeme. Podišiel ku mne a objal ma. "Ak chceš, tak si kúpim letenku do Austrálie či kam to ušiel, a vybavím si to s ním,"povedal mi vážne. Zasmiala som sa a odtiahla sa. "No konečne úsmev."
"Veď keď hovoríš takéto veci."
"Aké veci?"
"Vtipné veci."
"To niesú vtipné veci. Vážne za ním pôjdem, ak chceš,"povedal vážnejšie a usmial sa. "Dobre, nechám ťa už. Uži si večer, drahá." Prikývla som a otvorila som skriňu. Môj otec je vážne úžasný. Niekedy je síce fakt hlúpy a lezie mi na nervy, no to vážne minimálne. Verím tomu, že by bol schopný ísť za Harrym a povedať mu svoje. Alebo keby len povedať. Vie byť poriadne výbušný, a včera keď sa dozvedel čo mi urobil, bol celý deň dosť nervózny aj zamňa. Jane ho celú dobu upokojovala. 
Obliekla som si to najteplejšie pyžamo, čo som našla. Vlasy som si stiahla do chvosta, do postele som si lahla s notebookom a prikryla sa. Predtým, než som si pustila film, som ešte behla pozrieť na twitter. Okrem normálnych tweetov som nástenku mala aj plnú retweetnutých fotiek chlapcov z Austrálie. Fotky všetkých okrem Harryho. Nebodaj sa vyparil? Alebo sa skrýva pred paparazzmi? Je mu trápne sa ukazovať pred kamerami, po tom čo mi urobil? Žeby ho konečne začalo hrýzť svedomie? Znovu sa mi oči naplnili slzami.. Nadýchla som sa a zrušila stránku twitteru. Oprela som si hlavu o vankúš a pozerala som sa na strop. Sú to iba dva dni, a už mi chýba. No zároveň ho nechcem vidieť. 

Na druhý deň mi moje depkovanie skončilo.. O jednej som mala obed s Megan, kde mi povie všetko, čo ma teraz v blízkej budúcnosti čaká. Spomínala ale nahrávania a vystúpenia, takže sa celkom teším. O jedenástej som vyšla z postele a urobila si ľahký šalát z ovocia, čo som našla v kuchyni. Doma zase nebol nikto - Caleb bol na byte, Calum v škole a otec s Jane v práci. Takto mi to vyhovovalo najviac. Potom som sa začala chystať za Megan. Po dlhšej dobe som si trochu natočila konce vlasov a jemne sa nalíčila. Nemôžem riskovať výrazné líčenie, nikdy neviem kedy ma niečo neprekvapí, čo sa týka Harryho a ja sa s mojou povahou zase rozplačem.

Keď som mala vlasy hotové, obliekla som si čierne úzke rifle a tmavomodrú košeľu. Do čiernej kabelky som si nahádzala všetky potrebné veci. Hodila som na seba čiernu bundu, krémový šál okolo krku a obula som sa. Z okna som vykúkala, či už prišiel po mňa taxík. Keď už čakal dole, zišla som dole a už som bola na ceste do reštaurácie.

"Ahoj moja! Rada ťa vidím, po tej dlhej dobe!"objala ma Megan.
"Aj ja teba Megan,"slabo som sa usmiala.
"Je mi ľúto, čo stalo, ak to je teda pravda."
"Bohužiaľ je,"povedala som potichu a posadila sa. Smutne sa na mňa pozrela.
"Objednala som ti cestoviny,"povedala potichu a z kabelky začala vyberať nejaké dokumenty. "Môžme začať? Hej, Jasmine?"potriasla ma za rameno. Prebrala som sa z tranzu a prikývla som. Celú hodinu som strávila počúvaním Megan, že aké mám plány. No vyzerá to dosť plno. Už zajtra vystupujem v nákupnom centre a večer ideme na nejaký večierok, kde mi dovolila niekoho zobrať. Skvelé, zoberiem Charlie. Aspoň sa nebudem cítiť sama. Keď Megan dorozprávala, zjedla som už takmer studené cestoviny, rozlúčila sa s ňou a zašla som ešte do pár obchodov. Kúpila som si drobnosti, iba nejakú kozmetiku a šál s čiapkou na túto krutú zimu. Potom som si ešte v Starbuckse kúpila horúcu čokoládu s príchuťou mäty, a nakoniec som sa rozhodla, že zoberiem ešte štyri kávy. Išla som za Calebom do môjho nového bytu. A myslím že jeho a aj tých robotníkov káva určite poteší.
Keď ma Caleb uvidel, bol dosť zaskočený. Hneď ma objal.
"Prekvapený, že som opustila svoju noru?"spýtala som sa s ironickým tónom a podala jemu a aj robotníkom kávu.
"Trošku. Nečakal som že sa spamätáš tak skoro."
"Ja som sa ani nespamätala Caleb,"zatiahla som ho do vedlajšej izby. "Len som sa musela stretnúť s Megan, a zajtra začínam vystupovať, takže moje plány, že zostanem minimálne do Vianoc zatvorená v izbe sú prekazené,"mykla som pleciami.
"No tak, Jasmine. Bude to v pohode,"pohladkal ma po chrbáte.
"Tak skoro nie. Bolí ma to viac a viac. Ja neviem čo mám robiť, aby som sa aspoň trochu usmiala alebo bola veselá. Cítim sa ako kôpka nešťastia."
"Aj tak vyzeráš."
"No ďakujem.."
"Nemyslel som to tak. Ale si hrozne bledá, chodíš zhrbená a bez hociakej emócie či gesta na tvári."
"A čuduješ sa mi?"povedala som a odpila si z pohára. "Ak chceš, môžeš ísť domov. Ja tu ešte tých pár hodín vydržím."
"Naozaj?"
"Vážne. Choď za Ellie a pozdrav ju,"smutne som sa usmiala.
"Ďakujem, Jas. Pozdravím, tak pa,"silno ma objal a odišiel. Sadla som si na stoličku a bezvýznamne som hľadela na dno pohára s čokoládou. Neviem, ako dlho som to robila, no asi dosť dlho.
"Slečna, ste v poriadku?"ozval sa jeden z robotníkov.
"Oh, áno. Deje sa niečo?"
"Nieste unavená? No my len že, či by sme si nemohli na desať minút odskočiť najesť sa? Hneď budeme späť."
"Kľudne,"usmiala som sa a mávla som rukou. Do chvíľky som už bola sama. Postavila som sa a urobila si malú prehliadku po byte. Zatiaľ to vyzeralo skvele. Všetky izby už boli natreté, v kuchyni a na chodbe boli už dokonca aj parkety. Ešte treba pomeniť okná, pridať parkety do zvyšných izbieb, nábytok a môžem sa nasťahovať. Len škoda, že tu budem bývať sama.. Nie, nesmiem sa rozrušovať. Musím byť pokojná. Začnem sa venovať svojim veciam, teda bytu a hudbe, a samozrejme priateľom a rodine, a budem šťastná. Zvládnem byť šťastná.

Domov som nakoniec išla až niekedy o šiestej večer. Tí robotníci boli takí milí, že ma hodili ešte aj domov aj napriek tomu, že som ich asi dve hodiny zdržala. Keď som otvorila dvere od bytu, celým bytom sa niesla veľmi známa vôňa - pizza! Ak pizzu robí Jane, tak myslím, že priberiem minimálne 5 kg. Ona robí tú najlepšiu pizzu, akú som kedy jedla. Vyzula som sa na chodbe a išla sa pozrieť do kuchyne. Pozdravila som rodinu a povedala, že hneď sa prídem najesť. V izbe som sa prezliekla do pyžamových nohavíc a bieleho trička a v papučiach sa vrátila k nim.
"Máš nejakú dobrú náladu. To ma teší,"usmiala sa Jane.
"Len trošku. Na byte, s tými robotníkmi je vážne sranda,"pousmiala som sa.
"Takže si sa konečne trošku zabavila?"
"Vieš čo, ani nie. Len som počúvala ich rozhovory, a občas boli dosť vtipné,"mykla som pleciami.
"Čo máš zajtra na pláne?"
"Vystupujem, oci."
"Už od rána?"
"No, o jedenástej mám jedno vystúpenie a večer idem na nejaký večierok, kde tiež vystúpim."
"Takže niekoho pošleme do bytu?"
"Mohli by ste. Len kým sa dorobí podlaha, nábytok a podobne už budem riadiť ja." Prikývol a ďalej venoval svoju pozornosť futbalu na televízori. Ja som zjedla ešte niekoľko kúskov pizze a pobrala som sa do izby. Išla som rovno spať, lebo ráno som bola hore už o siedmej. Dala si si rýchlu sprchu, umyla si a vyfénovala vlasy, vyžehlila si ich. Nalíčila som sa a obliekla sa tak typicky, ako som sa vždy obliekala na tour - čiže tak dievčensky elegantne. Musela som si ešte v izbe odspievať nejaké pesničky, lebo som aj pozabudla text a tiež som vyšla z "cviku". Môj hlas sa mi zdal iný - taký utiahnutejší a menej energický, aký som mávala. Ale verím, že to len preto, lebo som dlho nespievala. Nechcem prísť o svoj party hlas. Celá moja kariéra je založená na hlase, ktorý je iný než hlasy speváčok v mojom veku.