#2 Don't Leave Me

"A ja som Chloe,"povedala Chloe a objala jeho nohu. Obaja sme sa začali smiať, Chloe na mňa hodila vražedný pohľad. Žeby ho balila? Haha, to nie. Odtrhla sa od Harryho a začala niekam bežať. Spamätala som sa a išla som za ňou.
"Musím ísť, ďakujem že si priniesol sestru,"stihla som zakričať tomu chalanovi, Harrymu a odbehla som za Chloe. Počula som ako na mňa ešte niečo kričí, ale ignorovala som to. Chloe som zobrala z hojdačky, kde mi ušla a išli sme rovno domov. Mala som jej na dnes plné zuby. Našťastie mama už bola doma. Odovzdala som sestru mame a išla som rovno do svojej izby. Bolo už pol šiestej a o chvíľu tu mala byť Emma. Mali sme sa spolu pripravovať na tú party. Nevedela som, kde bude, kedy bude, len som vedela že tam bude veľa "cool" ľudí, tak tam som chcela byť určite. Od tej doby, čo som bola šikanovaná, tak som sa nebavila s nikým. Bola som, a aj som uzavretá osoba a nepustím k sebe len tak niekoho. A to bude asi aj dôvod toho, že moja jediná najlepšia kamarátka je Emma a chodila som iba s pár chlapcami. Mala som strach z ľudí. Ale Emma mi otvorila oči a pomohla trochu sa odviazať, tak už to nieje také zlé, ako to bývalo, ale stále sa cítim osamelá. Neviem prečo mi tak chýba spoločnosť, keď vždy mám čo robiť a mám s kým chodiť von, či na večierky. Dokonca som mala aj partnera na maturitnom plese. No pár dní po tom som sa s ním rozišla.. Je to hrozný idiot, jeden z tých školských machrov, ktorý si myslí, že môže mať každú. A myslím,že vzťah somnou bol jeho najdlhší vzťah za život. Ja krava som si myslela, ako som ho zmenila, no on ma veselo podvádzal niekoľko dní pred ukončením našeho vzťahu. Do uší sa mi dostalo, že mal ešte niekoho hneď na začiatku našeho vzťahu, ale už to neriešim. Je minulosť. 
Hneď ako som prišla do izby, som si zobrala čisté veci a išla som sa osprchovať a umyť si hlavu. 
"Beth, prišla Emma! Mám ju pustiť hore?"začula som mamu zdola.
"Nech ma počká v izbe. Oblečiem sa a som tam,"zakričala som jej naspäť a vyšla zo sprchy. Natrela som sa telovým mliekom, obliekla sa do spodného prádla a hodila na seba dlhé volnejšie tielko. Mokré vlasy som si prehodila cez rameno a išla som do izby. Keď som uvidela Emmu, spustila som obrovský smiech a ona tiež. Smiali sme sa na tom, že máme obe mokré vlasy. 
"Aj ty máš mokré vlasy?"povedala so smiechom. Prikývla som a posadila sa na posteľ.
"Tak, čo si obliekaš?"pozrela som na ňu.
"Priniesla som nejaké veci. Ale asi nejaké kratšie šaty,"žmurkla. "A ty?"
"Ja som rozmýšlala, že si dám tú bielu dlhú sukňu a.."skočila mi do reči.
"Ani nad tým nepremýšlaj! Tú sukňu si môžeš obliecť tak na obed s rodičmi, ale nie do luxusného klubu na večierok! Ukáž, vyberieme ti nejaké šatičky, okej?"povedala a prišla k mojej skrini. Spoločne sme sa tam hrabali, až som našla jedny fakt pekné šaty, také slabo-červené, obtiahnuté.
"Čo povieš na toto?"ukázala som jej tie šaty.
"No vidíš! Je to krásne. Mám podobné šaty, len v bielej."usmiala sa a vytiahla takmer identické šaty. Dohodli sme sa, že si ich oblečieme obe. K tomu som si obula zlaté lodičky a urobila si výrazný makeup, a nezabudla som na môj obľúbený červený rúž. V poslednej dobe ho nosím stále.. Pridala som ešte nejaké zlaté doplnky..
"Vyzeráme úžasne,"zhodnotila Emma. Zo stolíku som zobrala mobil a urobili sme si spomienkovú fotku o zrkadlo, ktorú som pridala na instagram. Fakt sme vyzerali dobre, a konečne som schudla do týchto šiat.

Urobili sme ešte posledné úpravy pred zrkadlom a pomaly sme zišli dole. Mama už bola zvyknutá nato, ako chodíme oblečené do klubov, takže mi len venovala jeden pohľad s úsmevom a pozdravila nás. Pred domom nás čakalo auto, bol to Emmin brat Nick. 
"Zase sa chystáte baliť nejakých boháčov?"opýtal sa Nick a naštartoval.
"To nás už prešlo,"hodila som rukou.
"Hovor za seba,"usmiala sa Emma. Tá jej povaha. Jej predstava života je žiť v luxuse a nič nerobiť. Neni zlatokopka, ale čím viac ju poznám, tým väčší pocit mám, že sa ňou chce stať. Ale to som chcela pred pár rokmi aj ja. Každý víkend sme vymetali kluby a hladali nejakých bohatých pánov, ktorí by nám všetko platili. Neskutočne sa za toto hambím a už nikdy nechcem robiť to čo som robila. Nespala som s nikým, ja nie. Zato Emma hej. Nebolo ich veľa, len nejaký dvaja, ale vyspala sa s nimi a dostala peniaze. Tak nerada to hovorím, ale Emma robila štetku. Ja som sa s tými dotyčnými len bozkávala, a nič som zato nedostala, maximálne drinky. No moja drahá Emma si myslí, že stále chcem byť nejaká šlapka, ako bola ona, no nechcem. To nech si vyhodí z hlavy. Nick nás vyhodil pred jedným klubom a išiel dovnútra tiež.
"Aj ty ideš?"
"Hej. Som tiež pozvaný,"usmial sa. Nick je Emmino o dvanásť minút staršie dvojča, a podobajú sa neskutočne. No povahovo sú úplne iní. S Emmou sme išli svojim smerom, k baru. Ušlo sa nám aj pár pohladov od nejakých nadržancov, no bez problémov sme si sadli pred bar a objednali si.
"Tak čo budeme dnes večer robiť, Beth?"kusla si do pery.
"Chlapci?"zasmiala som sa.
"To je jasné. Tento ťa priam prepaľuje pohľadom, aha,"ukázala na tmavovlasého chalana, ktorý sedel v boxe oproti a usmieval sa.
"Nieje zlý. Ale nepáči sa mi jeho úchylácky pohľad,"nadvihla som obočie.
"Ako keby si už nebola zvyknutá."
"Ja niesom ty, zlatko."zasmiala som sa.
"Ty si hnusná. Okej, idem tam, čaká ma tam kamarát. Hneď som tu,"postavila sa a už som tam bola sama. Odpila som si z drinku, čo objednala Emma a nahlas vzdychla.
"Čo tak sama?"opýtal sa ma niekto.
"Čakám na kamarátku,"zamrmlala som a pohľad som neodvrátila od slamky v pohári.
"Veď ja ťa poznám,"zasmial sa. Odtrhla som pohĺad od slamky a pozrela na neho. Nevidela som z neho moc, lebo bol úplne osvietený svetlami.
"Hej? A skade?"preložila som si nohy.
"Niesi ty tá nezodpovedná sestra z parku?" Blik cvak. Ako to, že som ho nespoznala podľa hlasu? 
"To bolo hnusné."
"Prepáč. Ešte stále si mi nepovedala svoje meno."
"Prečo by som ti ho mala povedať?"
"Pretože ty už moje vieš,"usmial sa. Mal stále ten krásny úsmev na perách, ako poobede v parku.
"Ale ja ťa nepoznám, tak nemám dôvod ti svoje meno hovoriť,"oprela som sa lakťom o barový pultík a trochu sa s ním začala hrať.
"A chceš sa so mnou spoznať?"prstom mi prešiel po dlani, ktorú som mala položenú na pulte. Ruku som ihneď odtiahla. "Bojíš sa ma,"zasmial sa.
"Nebojím,"nadvihla som obočie. Ešte stále ma trochu trápila tá fóbia z ľudí, ale tohto chlapca som sa určite nebála. Harry.
"Si zlatá,"potichu sa zasmial. Bože, tento rozhovor bol tak inteligentný.. Radšej som sa zodvihla a išla som pohľadať Emmu. Samozrejme som ju našla v kúte bozkávať sa s nejakým chlapcom. Bol to ten, ktorý namňa hádzal tie uchýlné pohľady. No pekne! Aj tak som o neho nemala záujem, a Emma to vedela, tak to využila. Znudene som si sadla do boxu k Nickovi, ktorý ma ale ignoroval.
"Musíš ma sledovať?"opýtala som sa Harryho, ktorý sa zrazu zjavil predomnou.
"Ako vieš, že to nieje náhoda? Vieš, osud chce aby som bol pri tebe,"žmurkol.
"Osud, ktorý sa volá Harry, že?"
"Jéj, ty vieš moje meno."usmial sa. Stále som ho moc nevidela, kedže tam boli hnusné svetlá, ale ten úsmev som si všimla hneď. "Nejdeš sa prejsť? Vidím, že sa ti tu nepáči."
"Keď mi slúbiš, že ma nehodíš niekam do kríku a neznásilníš."
"Sľubujem,"zasmial sa a natiahol ruku, ako taký gentleman. Chytila som ho za ruku, pomohol mi postaviť sa a vyšli sme z klubu. Bolo tam prázdno, čo som bola prekvapená, kedže ešte pred polhodinkou tam bolo plno a tlačenice ľudí. S Harrym sme si to namierili smerom do parku, ktorý bol neďaleko. Mlčky sme sa prechádzali.. 
"Už mi povieš tvoje meno?"zastavil a pozrel sa na mňa.
"Beth."
"Máš úžasné meno. Úplne sa k tebe hodí."
"Hej? Tak ďakujem,"usmiala som sa. Konečne bol milý a nie doterný. Sadli sme si na lavičku a len tak sedeli. Ani sme sa nemali o čom rozprávať, veď sme sa vôbec nepoznali. Jediné, čo som vedela, bolo jeho meno a on moje. Nechcela som ale aby sme tam mlčky sedeli.
"Ty niesi z Anglicka, však?"začal Harry konverzáciu.
"Nie. Prízvuk, že?"
"Presne. Buď si niekde z Los Angeles alebo.." Skočila som mu do reči.
"Z Austrálie."
"Myslel som si to. Keď sme boli v Austrálii, tak som sa najradšej rozprával s ľudmi, lebo ten prízvuk je úplne úžasný,"usmial sa.
"Už si bol v Austrálii?"prekvapene som sa opýtala. Ešte som nestretla človeka, čo by tam bol.
"Áno. Počkať, ty asi nevieš..Aha, no dobre. Bol som,"zasmial sa. Čo neviem? Prečo tak náhle zmenil svoj tón? Toto sa mi fakt nepáči.
"Čo tajíš?"šťuchla som do neho.
"Verím že do konca večera na to prídeš." Mykla som pleciami a neriešila to. Na konci večera budem pravdepodobne ťahať Emmu domov a nie zisťovať jeho tajomstvá. Ako sme tam sedeli a občas si niečo povedali, začalo hrozne pršať. Ja som bola len v šatách a podpätkoch, tak som sa postavila a rýchlo som smerovala do klubu. 
"Počkaj Beth,"zakričal zamnou Harry a dobehol ku mne. Vyzliekol si sako, pod ktorým mal košeľu a prehodil ho cezomňa. 
"To fakt nemusíš,"protestovala som, aj keď sa mi páčilo jeho správanie.
"Ale musím. Poďme rýchlo späť dnu,"potlačil ma dopredu a celú dobu ma opatrne objímal jednou rukou a snažil sa, aby som nezmokla. Nemožné. Moje vlasy vyzerali hrozne. A na moje nešťastie pred klubom stálo asi desať fotografov, ktorí keď nás uvideli, začali nás fotiť akoby sme boli nejaké celebrity. Rýchlo sme prešli do klubu a niečo mi začalo dochádzať.. Otočila som Harryho tvár k sebe a začala som zisťovať, o koho ide. Harry Styles.
"Tadá,"usmial sa a mykol pleciami.

zmenila som fotku hlavnej postavy, tak si hore v "Don't Leave Me" pozrite novú úvodnú fotku (:

wauu, prvá časť mala celkom úspech! :3 som zvedavá, ako sa vám páči táto, tak komentujte ((: podľa toho, či dnes dáte dosť komentárov, bude zajtra dalšia, alebo bude dalšia až pondelok, to poviem v inom príspevku potom prečo až tak neskoro:D takže, komentujte :3