#3 Don't Leave Me

Konečne som mala možnosť ho vidieť v svetle. Bol to on. Harry Styles.
"A presne kvôli tomuto som ti to nepovedal hneď,"zvesil plecia.
"K-kvôli čomu?"zakoktala som sa. Bolo to iné.. Inokedy som sa na neho pozerala na plagátoch alebo v časopise, a teraz tu stojí somnou a mám na sebe jeho sako. Rozhodne som neplánovala začala vrieskať a skákať, niesom žiadna posadnutá fanúšička, len mám rada ich hudbu.
"Budeš celá bez seba, nebude sa s tebou dať rozprávať. Alebo ma nejako využiješ,"smutne mykol pleciami. 
"Zdá sa ti, že som celá bez seba a nedá sa so mnou rozprávať?"
"Nie.. Ale.." Skočila som Harrymu do reči.
"Tak vidíš. Nie každá sa z teba bude roztápať, Harry,"žmurkla som. Zasmial sa.
"Páčiš sa mi." Sklonila som hlavu, aby nevidel, ako mi stúpa červeň do tváre. Zase som sa cítila tak všeliako, tak som sa rozhodla odkráčať preč. "Hej Beth, počkaj!"chytil ma za rameno. Ihneď ma napadlo, že ma zavolá niekam von. "Moje sako,"usmial sa. No jasné, čo čakať od takej hviezdy. Že by pozval von obyčajné dievča ako ja? No to by som musela byť asi Taylor Swift. S kamenou tvárou som mu podala sako. "A tvoje číslo, ak by sa dalo?"roztomilo sa usmial. Podlomili sa mi kolená. Prekvapoval ma čím ďalej tým viac. Z kabelky som si vybrala paperik a ceruzkou na oči som ochotne naškrábala svoje číslo. Podala som mu papierik, zamávala a zmizla v dave tancujúcich ľudí...
Keď sa mi podarilo nájsť Emmu, ktorá sa rehotala na niečom nepochopiteľnom so svojim bratom, podarilo sa mi ju presvedčiť, nech ideme domov. Rozlúčili sme sa s Nickom a jeho partiou a vyšli sme von. Tí novinári tam už neboli, iba pár, ale ignorovali nás. Fakt sa bojím, že sa tie fotky zajtra niekde objavia a ja budem považovaná za Harryho frajerku alebo neviem čo..
"Tak čo Beth, stretla si niekoho zaujamavého? Celý večer som ťa nevidela."
"No, ako sa to vezme,"usmiala som sa.
"Takže našla! Ktorý to bol? Ten čo po tebe pokukoval? Alebo iný?"
"Toho si mi stihla prebrať ty,"zasmiala som sa. 
"Prepáč. Ale hneď za mnou pricupital, tak som ho nechcela odbiť, taký sladký bol. A povedz mi o tom tvojom objave. Máš jeho číslo? Mali ste pusu? Vieš vôbec jeho meno?"vyzvedala.
"Viem. Ale nepoviem ti ho,"žmurkla som.
"Prečo?"odula sa. Nestihla som odpovedať, lebo sme už boli pred našim domom. Bolo niečo po polnoci, tak sme sa potichu vyplížili na poschodie do mojej izby. Tam sa ma Emma už nič nevypytovala. Dnes u nás prespávala, tak sme si zmyli všetok ten makeup čo sme mali, prezliekli sa do pohodlných pyžám a pustili si na notebooku nejaký film. Kedže sme boli hrozne unavené, tak sme v polovici filmu zaspali s notebookom na kolenách...

Ráno sme sa s Emmou zobudili vo veľmi zaujmavých polohách... Emma ešte spala, tak som sa opatrne postavila z postele a išla si dať sprchu. Po sprche som sa prezliekla a vlasy si dala do drdolu. Emma už bola hore a robila niečo na svojom mobile.
"Dobré ráno,"veselo ma pozdravila.
"Dobré,"zamrmlala som. "Dáš si niečo na jedenie?"
"Hej."
"Tak si choď dačo zobrať do chladničky. Ja zatiaĺ spravím čaj."povedala som a išla som dole do kuchyne. Chloe našťastie doma nebola, asi bola v škôlke. Mama ju do škôlky dávala minimálne, iba keď som sa o toho diabla nemohla postarať. Urobila som nám s Emmou nejaký čaj a urobila som sebe aj Emme raňajky. Zjedli sme to pri telke a rozmýšlali, čo budeme celý deň robiť. Odkedy nám skončila škola, tak nevieme čo celé dni robiť, tak sa buď válame doma, alebo sa niekde flákame. Tak tomu ani nebolo v ten deň. Hneď po raňajkch sme si pozreli novú časť nášho obľúbeného seriálu, prezliekli sa a išli sme niekam do mesta.

Ubehlo už niekoľko dní a ja som nemohla prestať myslieť na to, či sa mi Harry ozve. Neozýval sa. Načo mu potom bolo moje číslo, keď mi vôbec nezavolá, dokonca ani debilnú sms nenapíše? Z premýšlania ma vytrhla mama, ktorá mi vtrhla do izby.
"Nevieš klopať?"nadvihla som obočie.
"Bethany, o dva dni ideme za otcom do Austrálie. Dúfam, že ideš s nami."
"Prečo by som nešla? Jasné že pôjdem. Len mi povedz kedy presne letíme, aby som sa vedela podľa toho zariadiť."
"Dnes je streda.. Takže letíme v piatok, pokúsim sa zohnať letenky na poobede. Tak si nič neplánuj,"usmiala sa. Prikývla som a pohĺad otočila na okno, cez ktoré som sledovala takmer prázdnu ulicu. Vonku pršalo, a tak som si sedela so šálkou čaju v ruke na parapete okna. Vidím to tak, že dnešný deň znovu zostanem trčať doma. Emma trávi čas s rodičmi, lebo jej otec sa vrátil na krátko z vojny a o pár týždňov ide znovu preč, tak chce byť s ním. A s ostatnými babami som akoby stratila kontakt. Chcela som, že zavolám jednej kamarátke zo strednej, keď mi začal zvoniť mobil. Na obrazovke blikalo neznáme číslo, no aj tak som to potiahnutím prsta po obrazovke zodvihla.
"Haló?"
"Hádaj kto som,"zasmial sa hlas v telefóne. Okamžite som ho rozoznala, bol to Harry. 
"Ale, čo sa stalo že mi voláš?"
"Chcel by som ťa niekam pozvať."
"M-mňa?"
"Hej teba. Máš dnes čas?"
"Myslím, že mám,"zasmiala som sa.
"Tak ťa budem o druhej čakať pri Starbuckse. Ahoj, Beth,"povedal a zložil. Plná radosti som sa zvalila na posteľ a usmievala sa ako postihnutá. Pozrela som sa na čas, bola skoro jedna hodina poobede. Išla som sa pomaly chystať. Trvalo mi to ale dlhšie než som predpokladala. Netušila som, čo si vziať na seba. 

Harry
Pred Starbucksom som bol presne o druhej. Čakal som 5 minút, desať, dvadsať.. Už som nečakal že sa ukáže a celý zdrtený som išiel smerom domov. Keď zrazu som ju uvidel, ako kráča ku mne. Pohľad mala sklopený do zeme, no okamžite som spoznal že je to Beth. Keď ma uvidela, zrýchlila krok a s úsmevom sa postavila predomňa. Objal som ju, čo asi nečakala, lebo ruky jej len tak voľne vyseli pri tele, no potom ma objala aj ona. 
"Ahoj Beth,"pozdravil som ju.
"Ahoj. Ideme dovnútra?"ukázala na dvere. Prikývol som, otvoril jej dvere a išiel za ňou. Pri pulte sme si objednali a sadli si dozadu pri stolík. Na moje prekvapenie sme sa mali o čom rozprávať, nie ako naposledy. Najskôr som sa jej ospravedlňoval, že som nezavolal skôr, lebo sme boli mimo Anglicka a potom to už išlo samo. Bola taká zlatá. Stále sa smiala, alebo usmievala. Nemala na sebe toľko makeupu, ako vtedy na party, a vlastne takto sa mi páčila viac. Červeného rúžu sa nevzdala, ale prišlo mi, že ten k nej proste patrí.
"Harry, počúvaš ma vôbec?"prebehla mi rukou pred očami. Mykol som sa a nechápavo naňu pozrel. "Jasné, že nepočúvaš.. Hovorím ti, že budem musieť ísť domov. Mama dnes maká večer, takže musím postrážiť sestru."
"Ak chceš tak ti s ňou pomôžem."
"Nemusíš. Určite máš aj ty nejakú prácu."
"Neuveríš, ale nemám. Práve teraz máme voľno."
"Neviem, či je to dobrý nápad..."váhala.
"Ak nechceš aby som šiel, tak mi to povedz,"povedal som a mykol som pleciami. Zdvihla pohľad ku mne, prevrátila očami a povedala: "Tak poď." Usmial som sa, vyšli sme z kaviarne, kde ma obklúčilo pár fanúšičiek, s ktorými som sa rýchlo pofotil a išiel rýchlo za Beth.
"Ehm, ideme autom. Hodím nás tam,"ukázal som na svoj čierny Range Rover. Prikývla, zasmiala sa a išla somnou smerom k autu. Nasadli sme a Beth ma navigovala k nej domov. Skoro sme zablúdili, ale nakoniec sme sa tam dostali.
"Si hrozná navigátorka,"zasmial som sa, keď sme vyšli z auta.
"A ty nevieš šoférovať!"vrátila mi to. Otvorila dvere na jednom z väčších domov. Mali fakt krásny dom.
"Bethany, kde si toľko bola? Už meškám! Choď za.."zadržala sa keď ma uvidela.
"Ja som Harry,"podal som jej ruku.
"Teší ma Harry. Ja som Zoe, mama Bethany,"usmiala sa na mňa. Beth ma potiahla za ruku hore do jej izby.
"Prečo som si celú dobu myslel, že si Elizabeth a nie Bethany?"spýtal som sa.
"Lebo si sa nespýtal,"vyplazila mi jazyk. Pokrútil som hlavou a vstúpili sme do jej izby. Sadol som si na obrovskú posteľ a Beth niekam odišla. Po chvíli sa vrátila.
"Sestra nás čaká dole, chce pozerať rozprávku. Pridáš sa k nám?"
"Jasné,"usmial som sa a išli sme znovu dole.

Beth
Harry je aspoň na niečo dobrý. Pomohol mi s Chloe, lebo dnes bola fakt neznesiteľná. Točil sa s ňou, hral sa a podarilo sa mu ju usadiť aspoň na desať minút.
"Nechceš mi s ňou pomáhať každý deň? Vidím, že sa ti to s ňou páči,"zasmiala som sa a vyvalila sa na gauč.
"Ja zbožnujem deti. Hlavne malú Lux, ale tú asi nepoznáš."
"Poznám. Harry, som vaša fanúšička, viem o vás takmer všetko."
"Tak toto vyznelo desivo,"nadvihol obočie a vážne sa zatváril. Štuchla som doneho a zasmial sa. Tak to nemyslel vážne, dúfam.
"Ale čo by som to bola za directionerku, keby nepoznám Lux?"
"To je zlaté, ako si hovoríš directionerka,"roztomilo sa usmial.
"Ty si zlatý,"šťuchla som s úsmevom do neho. "Ale ja viac,"vyplazila som jazyk.

   

 

som rada, že sa vám tento príbeh páči :3 tešia ma vaše komentáre :)) tak, malý oznam - od zajtra do nedele tu niesom, idem na výlet na Oravu, samé túry, neviem či sa vrátim živá -,- ale ak áno, tak v pondelok alebo až v stredu tu máte novú časť! :D v pondelok dúfam že stihnem niečo napísať, v utorok mam rozlučkovu takže čas nebudem mať určite a v stredu na 1000% bude, ale myslím že v pondelok ešte stihnem :) bude mi chýýbať blog:( takže vy zatiaľ nechajte veľa komentárov, potešte ma:3 :D