#37 Everything has changed

po piatich dňoch som tu aj s novou časťou! dúfam, že ste na ňu netrpezlivo čakali.. :D nech sa páči, dúfam že sa vám bude páčiť! :) už to ide do toho, čo som plánovala na začiatku.. 3:) 

nezabudnite na pekný komentár, a ja sa vám zato odvďačím časťou a to čo najskôr! :3 

Jasmine
Na zmluvu som načmárala svoj podpis a s úsmevom ju podala staršiemu pánovi.
"Peniaze vám pošlem najneskôr zajtra na účet,"povedala som.
"Dobre, slečna Cooperová. Som veľmi rád, že sme sa nejako dohodli. Tu máte kľúče, domovník býva hneď pod vami. Ak by ste niečo potrebovali, moje číslo máte." Potriasli sme si rukou a opustili bytovku. A mám to. Kúpila som si svoj vlastný byt.. Viem, že to bude veľká zodpovednosť. Ja to zvládnem, či už sama, alebo s menšou pomocou od Harryho či rodiny. Tým som to dnes oznámila. Neboli vôbec nadšení, no museli sa s tým zmieriť. Som dospelá a mám na to plné právo, žiť kde chcem. Hneď som volala Harrymu.
"Áno drahá?"potichu sa spýtal.
"Kde si?"
"V kaviarni."
"S kým si?"
"Sám."
"Ahá,"zamračila som sa. "Ja som práve vybavila to, čo som potrebovala. Môžeš prísť za mnou?"
"Kde si?" Nadiktovala som mu adresu a čakala. Adresu môjho nového domova. Kľudne som mohla prísť aj za ním, ale urobila som to takto naschvál, aby vedel, kde bude za mnou chodiť. Budem potrebovať aj jeho pomoc, pretože sama to zariadovanie nezvládnem. Budem potrebovať chlapskú ruku.
Keď predomnou zastavil čierny Range Rover, otvorila som si dvere a nasadla som.
"Prečo si bola tu?"začudovane sa na mňa pozrel. Dala som mu pusu a usmiala sa.
"Práve som tu kúpila byt."
"To nemyslíš vážne,"zasmial sa. "Už som sa tešil, že to nestihneš a budeš musieť bývať u mňa."
"Harry!"so smiechom som nadvihla ukazovák.
"Prepáč miláčik. Teším sa s tebou. Kedy mi to tam ukážeš?"objal ma.
"Napríklad večer? Pomaly tam začnem kupovať a prenášať veci. Ako som povedala, do Vianoc tam chcem byť nasťahovaná."
"Rád by som ti s tým pomohol, ale za pár dní odchádzam na tour."
"Veď ja viem. Nejako to zvládnem. Zavolám Caleba,"zasmiala som sa. 
"Jas?"
"Áno?"zodvihla ku mne pohľad.
"Vieš, že ťa ľúbim? Nikoho iného, len teba?" Telom mi prebehli zimomriavky. Povedal to tak potichu a starostlivo. Akoby sa niečoho bál.
"Aj ja teba,"prstom som mu prešla po lícnej kosti. Usmial sa a na pery mi venoval bozk. Naštartoval auto a išli sme do mesta. Harry zastavil pred veľkým obchodom s nábytkom. Presne toto som potrebovala - zatiaľ vyberiem len to základné, možno si to dám objednať.. Vystúpili sme z auta a chytila som ho za ruku. Hneď na začiatku boli kuchyne. Na to som sa tešila najviac. S pôvodným majiteľom sme aj všetko zmerali, aby som to mala v byte všetko presne. Takže som hneď vedela, aké rozmery čoho bude treba.

Harry mi stále brblal do môjho výberu nábytku.
"Ale bude to MOJA kuchyňa, tak si hádam môžem vybrať ktorú chcem?!"
"Tak akože rob ako chceš, ja ti len hovorím, že je otrasná,"založil si ruky za chrbát.
"Si strašný,"buchla som ho do hrude. "Tak ktorú mi radíš?"
"Túto tmavú, alebo keď tak túto,"ukázal. 
"Tá druhá sa mi páči viac. Len neviem či sa mi bude hodiť k farbe steny, čo som plánovala."
Nakoniec som to všetko nejak vyriešila. Kúpeľnu nechávam určite pôvodnú, je úplne nová, krémovo-biela. Kuchyňu som nakoniec vybrala tú druhú, čo mi poradil Harry, no musela som zmeniť farbu a podlahu. Potom som ešte vybrala tapety do všetkých izieb a sedačku. Zajtra sa začne s prvými úpravami, už sme aj objednali pár mužov, čo mi všetko v byte urobia. Nakoniec sme s Harrym ešte behli do Ikei pozrieť sa na drobnosti. Vybrala som tam iba zopár vecí.
"Nechceš dokúpiť ešte niečo? Mám takú nákupnú horúčku, a baví ma ti asistovať,"objal ma Harry pri pokladni.
"No, chcela by som ešte posteľ."
"Ideme kúpiť?"
"Dnes už nie. A určite by som ju nekúpila dnes. Veď už skoro nemám peniaze. Megan mi ešte neposlala."
"Tak by som ti mohol posteľ kúpiť ako malý darček do bytu."
"Ty už spomaľ s tými darčekmi!"zasmiala som sa. "Každý deň mi niečo kúpiš alebo pošleš. A malý darček? Malý darček by bol držiak na zubné kefky a nie posteľ,"pokrútila som hlavou.
"Ale veď tam by si nespávala sama. Takže by to bol darček pre nás oboch."
"Ako vieš?"žmurkla som na neho a zasmiala sa.
"Jasmine?! Premýšlam, že na tú tour pôjdeš so mnou."
"Ale nie, na čo ty prosím ťa myslíš. Myslela som skôr, že by som si kúpila nejakého psíka alebo mačičku, aby som tam nebola sama. Nemyslela som ďalšieho chlapa, ty idiot,"usmiala som sa.
"Aha. Už som sa vyľakal,"zasmial sa a objal ma. Vybehli sme ešte na obed do Nando's. Nebola som tam hrozne dlho a dostala som chuť na tie ich úžasné kuracie krídelká. Urobili sme im veľkú objednávku a posadili sa úplne dozadu do boxu, kde nás nevidel takmer nikto.
"Drahý, zajtra by si prišiel rovno do toho bytu za mnou? Nechcem tam byť sama keď tam prídu tí robotníci,"zamračila som sa.
"Nemôžem, prepáč."
"Prečo?"
"Idem.. za Zaynom. Chce niečo prebrať, asi dačo ohľadom tour."
"Škoda. Tak ho pozdravuj,"usmiala som sa.

Harry
Nechcem jej klamať, ale nemám na výber. Nemôžem jej povedať pravdu, to nedokážem. Možno som zbabelec, ale je to pre jej dobro. Bude lepšie ak sa to nedozvie. 
Dojedli sme a vyšli sme von. Vonku už bola tma, tak sme sa šli prejsť. 
"Každý rok sa smejem na tom, že už v polovičke novembra vešajú vianočné ozdoby,"pokrútila Jasmine hlavou.
"Šialené. Ale veĺmi sa na Vianoce teším."
"Ja tiež. Pretože ich strávime spolu,"usmiala sa.
"Presne preto,"venoval som jej úsmev späť. Sadli sme si na lavičku. "Počuješ to?"
"Nepočujem nič,"zasmiala sa.
"No veď práve. Konečne ticho, nikto nás neotravuje a sme samy."
"Úžasný oddych. Ešte aby mi nebola zima a bolo by super."
"Poď ku mne nech ťa ohrejem,"zasmial som sa a objal ju okolo ramien. Pritúlila sa ku mne a niečo mi začala potichu rozprávať. Pravdupovediac, nevnímal som ju moc. Zapozeral som sa na špičky našich topánok. Boli takmer rovnaké - naše topánky.
"Jasmine, môžem odfotiť naše topánky? Akože takto,"priložil som svoje nohy k jej.
"A ty si normálny? Načo?"nadvihla obočie. "Počkaj, nechaj ma hádať. Tvoje nezmyselné fotky na instagram?"
"Niesú nezmyselné. A táto bude náhodou mať zmysel."
"Aký, že topánky majú rovnakú farbu?"
"Hej."
"Tak dobre, foť,"hodila rukou a usmiala sa. Dal som jej pusu na líce a vytiahol mobil. Odfotil som to, pridal efekt a označil Jasmine. Nič viac, ako vždy. 
"Ďakujem,"zaškeril som sa.
"Nemáš začo, drahý. Ale už by sme mohli ísť. Lebo asi zamrznem."
"Ideš domov či ku mne?"
"Domov. Zajtra ale prídem k tebe,"usmiala sa. Tak sme prešli cez celý park až k autu. Najskôr som hodil domov Jasmine a potom som išiel domov ja. Dojedol som zbytky, čo som našiel v chladničke a dal som si dlhú sprchu. Moc dobre mi to ale nepadlo, čím dlhšie som tam bol, tým viac som premýšlal nad tým zajtrajškom. Dúfam, že Lauren na mňa nič nechystá. Len tam prídem, zahrám sa na otca a milujúceho priateľa a bude to vybavené. A navyše budeme mať od Lauren už pokoj. Nastálo.. Urobím dobrú vec pre nás oboch. Ale zároveň aj zlú. Klamem Jas.

Zobudil som sa na hlasy z televízora. Zaspal som na gauči niekedy večer a aj som sa tu prebudil.. Stíšil som hlasitosť na tv a pozrel sa na čas. Desať hodín ráno. Spal som minimálne 12 hodín. Toto mi padlo dobre, už dlhoo som sa takto nevyspal. Naposledy počas tých prvých dní v Los Angeles. Posadil som sa a nejakú dobu som strávil na twitteri, instagrame a ostatných sociálnych sieťach. 
Nejaká doba sa zmenila na dve hodiny. Neviem čo som toľko robil, ale zrazu bolo dvanásť hodín. Urobil som si žemle so zeleninou a šunkou a rýchlo ich zjedol. Dopil som čaj a išiel som sa obliecť. Hodil som na seba len rifle a biele tričko. Na ruku som si zapol hodinky, obliekol si bundu a zišiel som dole. Vypol som telku, obul sa, zobral klúče, peňaženku, mobil a šiel som dole. Autom som šiel rovno k tomu úradu, kde sme sa s Lauren dohodli na stretnutí. Keď som prechádzal parkoviskom, všimol som si, ako čaká v hale. Vzdychol som si nad tým, aký som sprostý a zaparkoval som. Vyšiel som z auta a čo najrýchlejšie sa dostal dovnútra.
"Panebože prosím, nech sa nestane nič zlé. Robím to pre naše dobro,"povedal som si pre seba a vstúpil som. "Lauren,ehh,"potriasol som ju za rameno.
"Harry!"objala ma.
"Čo robíš,"zamrmlal som.
"Sme predsa pár, nie?"žmurkla s úsmevom. Hej, pár. "Hra už začína, keď sa to nepodarí, tak bude zle Harry,"zašomrala. Ešte sa aj sťažuje. Ako ja tú ženskú nemám rád..

"Slečna Parkerová a pán..?"pristúpila k nám žena s ešte jednou ženou. Obe boli v stredných rokoch.
"Styles,"povedal som potichu.
"Vy ste prišli kvôli tým dávkam na dieťa?"
"Áno,"usmiala sa.
"Tak počkajte tu s kolegynkou, ja sa hneď vrátim a môžeme spísať papiere,"povedala a odišla niekam preč. Zostali sme tam len s tou druhou, ktorá si nás ale vôbec nevšímala. Väčšiu pozornosť venovala svojim nechtom. Zrazu sa ku mne Lauren pritúlila a silno ma objímala. 
"No tak, objím ma. LÁSKA,"posledné slovo povedala nahlas, prvé slová pošepkala len mne. Vzdychol som si a objal ju okolo krku. Tak sme tam postávali nejakú dobu. Keď sa vrátila tá pani, z menovky som vyčítal Carol, usmiala sa na nás a povedala: "Ste rozkošní." Odtiahol som sa od Lauren a zaťal som päste. Na toto nemám žalúdok. Keby jej to nesľúbim, odišiel by som a to okamžite.
"Takže, vy ste v akom vzťahu? Manželia, snúbenci, alebo spolu len chodíte?"opýtala sa nás.
"Chodíme spolu. Už asi polrok, však drahý?"usmiala sa.
"Áno,"na tvári sa mi objavil falošný úsmev.
"Nieje to priskoro na dieťa?"
"Nechceli sme čakať."odvetila okamžite Lauren. Carol si niečo zapísala do papierov a potom sa nás pýtala rôzne otázky ohľadom nášho "vzťahu". Potom sa rozprávala už len s Lauren. Celé to stretnutie trvalo viac ako hodinu. Stále sa na dačom dohadovali, všeličo podpisovali. Ja som len sedel, a rušil hovory od Jasmine. Snažila sa mi dovolať asi 10x, no musel som ju zrušiť. Čo by som povedal? Že musím si odbehnúť, aby som zodvihol svojej pravej priateľke? Nejako to Jasmine už vysvetlím. Hneď ako sa toto divadlo skončí, jej zavolám.

"Ďakujem, že ste prišli slečna Parkerová a pán Styles. Všetko je teda dohodnuté a budete dostávať mesačne tú sumu, na ktorej sme sa dohodli. Nech vám to vydrží, dovidenia,"rozlúčila sa s nami Carol. Vybehol som z tej kancelárie ako splašený býk.
"Počkaj, Harry!"skríkla za mnou Lauren. Otočil som sa.
"Čo ešte chceš?"
"Díky že si do toho somnou šiel."
"Nemáš zač. Odteraz o tebe nechcem ani počuť. Zbohom, Lauren." Odišiel som a nečakal na jej slová. Dúfam, že o Lauren už nikdy počuť nebudem.