#34 Everything has changed

ahoj :D úvod bude rýchly a krátky - užite si romantické chvíle Hasmine v LA.. už to začne byť asi trochu zaujmavé.. viac sa rozpíšem na konci článku! takže užite si čítanie.. :D

Otvorila som oči a párkrát nimi zaklipkala, aby si zvykli na svetlo. Slnko svietilo cez odtiahnuté žalúzie a hodiny ukazovali deväť hodín ráno. Všade bolo ticho, jediné čo bolo počuť bol Harryho dych rovno pri mojom uchu. Ruku mal prehodenú cez môj bok a pevne ma držal pri sebe. Na chrbáte som cítila jeho teplé telo a vyrysované brucho. Opatrne som sa otočila a pozrela sa na Harryho. Mal spokojný výraz a trochu pootvorené ústa. Pohladkala som ho po ramene a usmiala sa. 

Podarilo sa mi nejako dostať z Harryho objatia bez toho, aby som ho zobudila. Obliekla som si len spodné prádlo a veľké tričko s nápisom a v kuchyni nám urobila raňajky z posledných kúskov jedla, čo nám zostali. Dnes bohužiaľ z tohto raja odchádzame. Síce sme tu boli len 5 dní, no ja som si to tu velmi oblúbila a chcem sa určite ešte vrátiť.
Do misiek som nasypala ovsené vločky, trochu jogurtu a ovocie. Položila som to na tácku aj s pohármi džúsu a zobrala to do spálne. Poškrabkala som Harryho na chrbáte, čím sa mi podarilo ho prebrať. Otvoril oči a s úsmevom sa posadil na posteľ.
"Dobré ráno,"postrapatil si vlasy.
"Dobré. Urobila som nám posledné raňajky,"podala som mu misku.
"Nemal by som nosiť raňajky do postele ja tebe?"
"Mal, ale mne to nevadí. Ty si toho premňa urobil už dosť."
"Napríklad?"nadvihol obočie.
"Nehraj sa na hlúpeho,"šťuchla som ho so smiechom. "Kedy že nám to letí?"
"O piatej."
"Takže keď sa rýchlo pobalíme teraz po raňajkách, stíhame ísť ešte na krátku prechádzku na pláž, na obed na pláž, na zmrzlinu a na romatickú jazdu na ruskom kole?"zaškerila som sa.
"No, myslím že áno,"váhavo prikývol. Dojedla som vločky s jogurtom a moju aj Harryho misku som odložila do drezu. Bolo tam dosť špinavého riadu, tak som sa rozhodla ho umyť. Veď aj tak dnes už jesť nebudeme tu vo vile. Keď som umyla všetky taniere, zastavila som vodu a utierku zavesila na uško nad smetiakom. Potom som sa vrátila späť do izby. Harry práve vyberal kufre zpod postele. Zobrala som svoje dva a začala tam hádzať veci jedna radosť. Bohužial, nezmestilo sa to.
"Čo urobím teraz?"stresovala som.
"Necháš niečo tu,"povedal Harry. Vystrašene som sa na neho pozrela. "Ale nie. Veď to skús trochu poskladať a možno sa to zmestí. Načo si berieš so sebou tašky z obchodu?"
"Lebo to sú tie pekné papierové a tie si zbieram."
"Budeš zbierať v Londýne. Keby ich vyhodíš, tak v pohode zapneš kufor."
"Mhmm,"smutne som zamrnčala a vybrala veľké a hrubé papierové tašky z kufra. Tentokrát som kufor zapla ledva ledva. Ale zapla. Nechala som si odložené veci, ktoré si oblečiem do lietadla a ešte teraz na pláž - biele tričko, kraťase a mikinu ak by bola zima.
"Jasmine, myslím že ti v tomto bude v Londýne zima."
"Ale veď ten kúsok z letiska do auta vydržím. Neboj sa,"zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Najskôr som sa trochu namalovala, lebo som mala hrozné kruhy pod očami. Poriadne som nespala už dve noci. Vyzliekla som si Harryho tričko a dala si rýchlu sprchu, následne som sa prezliekla do tielka a šortiek a bola som úplne ready. Bolo niečo pred obedom, takže sme mali necelé 4 hodinky na posledné obhliadky po Los Angeles. Upratovať sme nemuseli, pretože večer príde nejaká upratovačka a celé to upracie. 

Sedeli sme na lavičke pri pláži, s nanukmi v ruke a užívali si posledné spoločné chvílky v Los Angeles. 
"Bude mi toto mesto chýbať."
"Môžeš sem kedykoľvek ísť,"povedal mi.
"Ja viem, ale bez teba to nebude ono."
"Tak sem pôjdeme niekedy ešte spolu. Tešíš sa domov?"
"Vieš že vôbec? Zase tráviť čas v izbe, s mojou ignoračnou rodinkou a nevlastnou mamou. Jediné na čo sa teším je Charlie. Ak si teda tá na mňa nájde čas.."rozprávala som. "A ešte aby som nezabudla, tak pôjdem vybavovať byt. Na ten sa ešte viac teším,"usmiala som sa.
"Som zvedavý, koľko v tom byte vydržíš,"zasmial sa.
"No náhodou keď do toho vrazím peniaze, tak tam vydržím kým si nenašetrím na niečo väčšie. A to tak skoro nebude."
"Alebo kým sa nerozhodneme bývať spolu."
"No veď hovorím že to tak skoro nebude,"začala som sa smiať, no Harrymu to vtipné neprišlo.
"Čo tým myslíš?"zamračil sa.
"Ja som to myslela zo srandy, láska. A tiež, že načo budeme spolu bývať, keď minimálne tri roky by si nebol doma skoro nikdy. To by nebolo spoločné bývanie."
"Možno máš trochu pravdu, ale minimálne do dvoch rokov by som s tebou chcel bývať.."
"Až nám to vydrží."
"Prečo by nemalo?"
"Ja neviem. Môže sa stať čokoľvek. Jedna hádka, jedno veĺké klamstvo, podvod. Vieš že lásku a nenávisť delí len tenká čiara."
"Uff, hovoríš akoby sa somnou plánuješ rozísť,"neisto sa zasmial.
"Neboj sa. Kým ma nepodvedieš alebo mi nebudeš klamať, tak do dvoch rokov bývame spolu,"žmurkla som na neho a pobozkala ho.
"Počkať, takže ty s tým súhlasíš?"
"Možno. Ale to je ešte ďaleká doba. Poďme si urobiť poslednú dovolenkovú selfie,"vytiahla som mobil z kabelky a zapla prednú kameru. Odfotila som nás a fotku hneď dala na instagram. Hrabala som sa medzi efektami a ako vždy som sa nevedela rozhodnúť. 
"Keď sa nevieš rozhodnúť drahá, vždy daj tento,"ťukol mi do displeju na efekt. S úsmevom som prikývla a pripísala popis "last day in La with my darlin.. we'll miss it so much!" . Mobil som hned zablokovala a vložila ho späť do kabelky. Nemali sme už moc času, tak sme šli rovno do vily po kufre. Kľúč od domu sme odovzdali tam, kde bol Harry po neho a taxíkom sme sa zviezli na letisko. Kufre sme poslali po páse do lietadla a my sme šli do odletovej haly. Kúpili sme si s Harrym latté zo Starbucksu a čakali kým konečne ohlásia náš let.

Harry
Sedeli sme v hale a čakali na let. Lietadlo malo meškanie takmer hodinu.. V ušiach som mal slúchadká, jednou rukou prepínal pesničky a druhou držal Jasmine okolo pásu. Spala na mojom ramene... Podvedome som sa usmial a pozrel sa pred seba. Ľudia sa začali dvíhať a kráčať k východu. Zložil som si slúchadká a začul som, že práve ohlásili náš let. 
"Jas, drahá vstávaj. Už ideme,"zobudil som Jasmine. Ani sa nestihla spamätať, stiahol som ju za ruku a ťahal k východu. Prešli sme cez kontroly až k lietadlu. Pred lietadlom Jasmine zrazu zastavila a obzrela sa.
"Harry, doriti, ja nemám kabelku!"
"Ale máš,"nadvihol som kabelku, ktorú som držal rukách. Vďačne sa na mňa usmiala a zobrala si ju. Letuške sme ukázali letenky a vošli sme do lietadla. Nenápadne sme sa usadili na naše miesta a zapli si pás. Asi polhodinu sme čakali, kým lietadlo vzlietne, lebo nejaká letuška sa šuchtala. Keď sme konečne boli vo vzduchu, odpásal som sa a pozrel sa z okna. Krásne modré oblaky.. Dlho to tak nebude, ked budeme nad oceánom.
"Tak a ja idem pokračovať v spaní,"povedala Jasmine, oprela sa o mňa a chytila ma za ruku.
"Ježíš s tebou je nuda,"zamrlal som so smiechom. Chcel som jej ešte niečo povedať, no ako som otočil hlavu, všimol som si, že už si spokojne spí. Pobozkal som ju na vlasy a opatrne sa načiahol po časopis, čo som si kúpil v LA. Samozrejme, že na jednej strane sa riešilo to, čo vždy. Sprosté drby a dohady novinárov. Vraj si chceme kúpiť s Jasmine dom v Los Angeles. A pri tom bola jedna paparazzi fotka z prvého dňa na Santa Monice. Fakt neznášam, keď nemajú o čom písať, a preto si niečo vymyslia. Managment nám povedal, nech sa k ničomu nevyjadrujeme, že oni to všetko vyriešia, ale že takéto maličkosti si ani všímať nemáme, že to sa nám bude stávať často a ku sláve to patrí. To mi ani tak nevadí. Horšie je keď sa mi vŕtajú v súkromí a otravujú mojich kamarátov či rodinu. Hlavne Gemma to neznáša. Neznáša, keď ju zastavujú directionerky, keď jej píšu alebo keď píšu o nej. Ale už si pomaly zvyká a má lepší vzťah s našimi fanúšičkami, dokonca sa s nimi občas aj vyfotí. Občas.

"Láska, vstávaj. Pristávame až za dve hodiny, ja som už niekoľko hodín hore a fakt neviem čo robiť,"zatriasla ma za rameno Jasmine.
"Poď ku mne,"zamrmlal som ospalo, pritiahol si ju ku sebe a bradou sa oprel o jej čelo.
"Nebudem tvoja podpierka!"odtiahla sa a potichu sa zasmiala. "A vraj somnou je nuda,"vyplazila jazyk. 
"Vieš že keď na niekoho vyplazuješ jazyk, tak ho chceš mať v jeho ústach?"uškrnul som sa.
"To bol môj zámer,"usmiala sa. 
"Mám to brať ako výzvu?" Nevinne mykla pleciami. V lietadle bola takmer úplná tma.. Oprel som sa čelom o čelo Jasmine a začal ju bozkávať. Zase som nad ňou "vyhrával". Kým ona sa len spamätávala z intezity bozkov, ja som už zapojil aj jazyk. Rukou som jej zašiel pod tričko a snažil sa dostať vyššie, no ruku mi stále strhávala dole. Nakoniec som to ale vzdal a obe ruky som presunul na chrbát. Jednou rukou som ju hladkal po chrbáte, druhou sa nenápadne presunul k zapínaniu podprsenku.
"Harry nebuď nadržaný,"odtiahla sa, no stále sme boli od seba len niekoľko centimetrov.
"Prečo,"nosom som sa obtrel o ten jej.
"Lebo sme v lietadle. A ja v lietadle takéto veci nerobím. Na to som moc dobre vychovaná."
"Moje dievčatko sa hrá na slušnáčku,"zasmial som sa.
"Tvoje dievčatko je slušné."
"Nebudem na toto odpovedať. Kedy že to pristávame?"
"Za hodinu a pol cca. Vyrovnaj sa trochu, nech sa môžem o teba oprieť." Ja som znovu zatvoril oči a spal som až dokonca cesty. Jasmine ma zobudila, aby som si zapol pás, lebo pristávame. Konečne Londýn. Bolo práve 11 hodín večer, keď sme pristáli. Vyšiel som z lietadla medzi prvými, lebo Jasmine si balila svoje blbosti čo povyťahovala z tašky. Ja som zatiaľ počkal na kufre a potom na Jasmine v hale. Prišla po chvílke a celá sa triasla od zimy.
"Zima čo,"zaškeril som sa. Kedže som mal na sebe bundu, Jasmine na mňa hodila taký hnusný pohľad. Chytil som ju za ruku a s kuframi sme vyšli z haly. Modlil som sa, aby moje auto bolo stále tam, na parkovisku pred letiskom. Chalani mi ho vraj boli párkrát pozrieť a bolo tam. A bolo tam aj teraz. Rýchlo som vyhrabal kľúče a odomkol auto. Jasmine do neho okamžite naskočila a zapla klimatizáciu. Kufre som nahádzal dozadu do auta a šli sme rovno domov.

Zobudil som sa konečne vo svojej posteli. Vonku pršalo, ako vždy. Jeseň v Londýne je v podstate len o daždi. Rukou som zašmátral po pravej strane posteli, bola prázdna. Pozrel som sa na prázdne miesto vedľa seba. Kde zmizla? Veď ešte keď sme prišli z letiska, tak pri mne zaspala. Bolo desať hodín, to už sa stihla zobudiť a ísť domov? Postavil som sa z postele a zišiel dole do obývačky. Na chodbe už nestáli kufre, iba jeden. Inak som bol doma sám. Ako prvé som si dal poriadnu sprchu. Obliekol som sa a na seba som si ešte hodil teplý župan, čo som dostal minulý rok na Vianoce od mamy. V tejto zime sa zíde. Potom som si urobil poriadne raňajky s veľa vajíčkami a slaninou. Jedol som na gauči a popritom prepínal kanály na televízori. Jasmine by mi za toto riadne vynadala. Neznáša keď niekto jedáva na gauči pred telkou. V posteli najesť sa problém nemá, ale na gauči áno. Logika. 
Bol som zapozeraný do kriminálky, čo bežala v telke. Vedľa mňa zavibroval mobil. Myslel som si, že sa mi konečne ozvala Jasmine. No bolo to z neznámeho čísla. Netušil som kto by to mohol byť. Otvoril som správu, v ktorej stálo:
-Musíme sa nutne stretnúť. Treba prebrať niečo dôležité. L xoxo.

Jasmine ešte v LA))

od koho je podľa vás tá sms? :D teším sa na vaše typy v komentároch, môže to byť niekto vážny a niekto menej vážny, skúste sa poryť v pamäti! časť by mohla byť na začiatku týždna, ak tu teda pribudnú komentáre.:)

BTW ODKAZ: ja niesom slepá a viem, že jedna z vás tu komentuje z viacerých účtov.. fakt, nepomôže to že časť bude skôr, lebo ja niesom debil a viem že si jedna a tá istá osoba :p ja len tak..