#26 Everything has changed

ahoojte :D po dlhej dobe sa ozývam s novou časťou :3 prepáčte že tak dlho nebola, ale nemala som čas, ani cez víkend ani cez týždeň, niekoľko dní som túto kapitolu spisovala a tak tu ju máte :D je taká kratšia, stredne dlhá, ale inak sa mi nedalo, odpustite mi! :( ďalšia bude koncom týždňa (pracovného), ale len keď dáte aspoň 13 (??) komentárov :3 tak sa snažte a budem sa snažiť aj ja!:D užite si časť:3 

Na krku som zacítil pery Jasmine. Pootvoril som oči a jediné, čo som pred sebou videl boli vlasy Jasmine.
"Už je ráno?"spýtal som sa ospalo.
"Už dávno. Asi hodinu tu pri tebe ležím a čakám kým sa zobudíš. Stihla som už pridať niečo na instagram, tweetovala som. A chcela som ísť aj na tvoj mobil, ale máš ho na heslo. Ako to že to heslo ešte neviem."
"Lebo si sa nepýtala. Heslo je môj dátum narodenia,"s úsmevom som sa na ňu pozrel a čakal, ako zareaguje. Vytrhla mi mobil z ruky a bez akýchkoľvek komplikácii tam naťukala 0102, čo je dátum môjho narodenia. "Nečakal som že to budeš vedieť."
"Chodím s tebou, tak je jasné že to viem. A ty vieš kedy som sa narodila ja?"uprela som svoj pohľad na mňa. Zamyslel som sa. 
"Dáš si raňajky, zlatko?"zmenil som tému. Nevedel som, kedy sa narodila a hanbil som sa zato. Viem, že sa narodila buď vo februári alebo v marci, ale deň.. Netušil som to. Veď som to nemal ani kedy zistiť, keď ma ešte pár mesiacov dozadu nenávidela. A ja ju tiež.
"Ty to nevieš!"prekvapene vyhlásila a rukou si zakryla ústa.
"Viem!"zaklamal som. "Eh.. niekedy na začiatku marca, však?"
"Nie. Tesne vedľa. 4.2 , zapamätaj si to, lebo nabudúce ti to nemusí takto ľahko prejsť."
"Budem si to pamätať,"dal som jej pusu na líce.

Jasmine
S Harrym sme sa naraňajkovali a potom sme išli ku mne domov. Pôvodne som dnes chcela ísť nakupovať, lebo sa do obchodov dostali nové jesenné a zimné kolekcie, ale nemôžem. To kvôli tej nohe. Zas doma budem mať čo vysvetlovať.
"Naozaj nemám ísť s tebou?"opýtal sa Harry.
"Fakt, nemusíš. Otcovi to vysvetlím aj sama. Choď a vybav čo potrebuješ. Niekto ťa zháňa,"pozrela som sa na vibrujúci mobil v jeho ruke.
"To je len Nick. Tak idem, keby niečo potrebuješ, čokoľvek, tak mi zavolaj."
"Pozdrav ho. Pa,"objala som ho a vošla som do výťahu. Chodiť som vedela, no na tej poranenej nohe som chodila na špičkách prstov. Vystúpila som na štvrtom poschodí a dokrívala k našim dverám. Zazvonila som a do pár sekúnd mi otvoril Caleb. Objala som ho a išla som do svojej izby.
"Čo máš s nohou?"zarazene sa opýtal Caleb a obzrel si moju obviazanú nohu. Neodpovedala som a len som odskackala do obývačky, kde bol zvyšok rodiny. Dokonca aj Jane. Tak som sa s nimi privítala a potom im jednoducho vysvetlila, čo sa mi stalo. Zhrozene sa na mňa pozreli a začali sa vypytovať, či som z toho už v poriadku.
"Ja som tušil, že som ťa s Harrym nemal nikam púšťať."povedal otec.
"Oci! Prestaň, nieje to jeho vina. Je to čisto moja vina, tak to prosím nehádž na neho,"zložila som ruky na prsiach. Nerozumiem, prečo hneď každý hádže vinu na Harryho. Jeho mama, môj otec. Ako mohol vedieť, že tam bude kus skla na ktorý stúpim? Viem, že keby vie čo sa stane, tak ma ochráni, ale toto tušiť nemohol.
"Prepáč, drahá. Ale je to chlap, tak mal na teba dať pozor."
"Dával, len ja som odišla sa prejsť. A neriešme to už, prosím. Neprišla som domov, aby som sa s tebou hádala,"povedala som a odišla som do kuchyne. Bože, tak mi to tu doma lezie na nervy. Stále má niekto potrebu ma o niečom poučovať, dávať mi nezmyselné rady, alebo kázne o tom ako sa chovať.. Stále viac a viac uvažujem nad tým, že si kúpim vlastný byt. Stále naň peniaze mám. Pôvodne som sa do svojho presťahovať mala hneď po tour, no bolo mi tak smutno a tak som bola šťastná že som doma, že som na to kašlala. A síce svoju rodinu strašne zbožnujem, nebaví ma bývať s nimi. Omnoho viac by ma bavilo bývať v nejakom menšom byte, kde by som si to zariadila podľa seba, robila si čo by som chcela. Také moje kráľovstvo.

Nápad s vlastným bývaním mi tak uderil do hlavy, že som sa toho nemohla zbaviť celé dni. Už tretí deň, v pekné utorkové ráno som zase sedela za notebookom a hľadala nejaký byt. Pár som ich síce našla, ale nepáčili sa mi, alebo boli predražené. Dnes som mala ísť s Harrym obzrieť si jeden bytový komplex, ktorý dostavali len prednedávnom. Čiže predpokladám, že tie byty budú vyzerať dobre, keď sú nové. Harry s mojim nápadom žiť sama moc nesúhlasí. Myslí si že je to moc skoro a bojí sa, že to tam sama nezvládnem. Čoby som nezvládla. Už dávno mám osemnásť a viem sa o seba postarať. Starám sa o seba, odkedy nás mama opustila.. 
Odložila som notebook a vyšla som z izby. Calum bol v škole a Caleb bol niekde preč. Nenechali mi tam ani nič na jedenie. Zavolala som teda Harrymu, či nepríde skôr.
"Harry, máš čas?"
"Momentálne áno, prečo?"
"Neprišiel by si už teraz? A rovno by si mohol priniesť niečo pod zub."
"Čo máš tým na mysli?"
"Niečo čo sa je na raňajky. Hlavne prosím neprines McDonald."
"Dobre, tak do hodinky som u teba, pa,"zložil a ja som mobil odložila na stôl. Trochu som to u nás upratala, lebo tam bol dosť bordel. Potom som si zobrala zo skrine veci a uterák a išla som sa osprchovať. Pozastavila som tečúcu vodu, lebo som začula zvonček. Myslela som si, že sa mi to iba zdá, no keď sa ozval znovu, tak sa mi to určite nezdalo. Ešte celá mokrá som vyšla zo sprchy, zabalila sa do uteráku a podišla som ku vchodovým dverám. Kukátko sme mali pokazené, tak som trochu pootvorila dvere a nakukla, kto tam je.
"Ja som to,"ozval sa Harry. Otvorila som dvere a pridržala si uterák. Harry vošiel dovnútra a celú si ma obzrel.
"Prišiel si v úplne nevhodnej chvíli,"povedala som.
"Mne to ale nevadí,"usmial sa a pritiahol si ma k sebe. Jednou rukou som si držala uterák a druhou ho objala okolo krku. "Čo sa toľko bojíš, že ti to spadne,"zasmial sa.
"Lebo by mi to bolo fakt nepríjemné,"uhla som pohľadom.
"Tak sa choď dosprchovať alebo čo, a ja zatiaľ urobím raňajky,"povedal a slabo ma capol po zadku. Zasmiala som sa a odišla som späť do kúpelne. Pre istotu som sa zamkla a vyzliekla si uterák. V sprche som si ešte zmyla penu z vlasov a potom som znovu vyšla. Poriadne som sa vysušila, natrela sa telovým krémom a obliekla si pripravené legíny a tielko. Vyšla som z kúpeľne a išla rovno do kuchyne. Harry prável do misky vkladal ovocie.
"Ako si vedel, že práve na ovocný šalát mám chuť,"pobozkala som ho na líce.
"Telepatia,"podal mi misku a išli sme ku mne do izby. 
"Bože, hrozne sa teším, keď nájdem nejaký byt a budem si tam sama bývať. Nedokážeš si to predstaviť."
"Fakt chceš stále bývať sama?"
"Áno, a nijak sa ti nepodarí ma od toho odhovoriť,"usmiala som sa a do úst si dala plnú lyžičku ovocia.
"Podľa mňa by bolo lepšie, keby bývaš ešte tu. Alebo by si mohla bývať nejaký čas u mňa."
"Myslíš, že to je dobrý nápad? Bývať u teba? Vieš koľko mám oblečenia? A aký otravný život je so mnou?"nadvihla som obočie a zasmiala sa.
"To by som zvládol. A mal by som ťa stále pri sebe, to by bol obrovský bonus,"objal ma.
"Uvidím. Ale pôjdeš dnes so mnou pozrieť tie byty?" Vzdychol a prikývol. Usmiala som sa a misku som položila na stôl. Obročmo som si sadla na Harryho a začala ho bozkávať. Ruky mi položil na chrbát, pritlačil si ma k sebe a potom rukou skĺzol na môj zadok. "Harry, sľúb mi niečo."
"Všetko, drahá."
"Sľúb mi, že mi nikdy neublížiš. Cítim sa s tebou v bezpečí, tak mi prosím nikdy neublíž,"hlavu som si položila na jeho rameno.
"Sľubujem. Nikdy by som ti nedokázal ublížiť. Vždy na teba budem dávať pozor."
"Milujem ťa Styles. Nikdy som si nemyslela, že to poviem, ale strašne ťa milujem."
"Aj ja teba, princezná,"pobozkal ma do vlasov. Usmiala som sa a pohladkala som mu ruku. Harry ma zmenil na nepoznanie. Teda po mojej psychickej stránke. Som neskutočne precitlivelá, romantická.. Nikdy som takáto nebola. Vždy som bola drzá a nepríjemná. Prečo? Lebo mi nikto neprejavoval takto lásku. Otec tu síce premňa bol, ale nikdy mi nejako extra neprejavoval lásku. Nemal na to čas, a samozrejme mu to nevyčítam. Mama? Prejavovala mi lásku keď som bola malá, a od 12 nič.. Starí rodičia nič. Nevidela som ich niekoľko rokov. Moji ex tak isto, pár ich bolo, ale nikto so mnou nezaobchádzal takto ako Harry. Začínam vlastne premýšlať nad tým, že on je jediná osoba, čo ma ľúbi. A ešte aj Caleb. Ten bol moja mama, otec, brat a najlepší kamarát v jednom. Ale už si dlho takí blízki niesme. No stále je to ten najlepší brat na svete. 

Pred obedom som sa začala pripravovať. Najskôr som si poriadne vysušila vlasy, kedže tie moje dlhé schnú hrozne dlhú dobu. Potom som si ich vyžehlila a nalíčila sa.
"Harry, ako je vonku?"spýtala som sa a otvorila šatník.
"Zima. Ale nie až tak moc, také jesenné počasie." Prikývla som a vybrala zo skrine sivé rifle. Obliekla som si biele tielko, a na to hodila veľký hnedý teplý sveter. Taký akoby pletený. Obula som si hnedé kotníkové čižmy na menšom podpätku a začala som si hádzať veci do ladiacej hnedej kabelky. "Neverím, že si sa pripravila takto rýchlo,"zasmial sa a zozadu ma objal. Vytiahla som si zo zadného vačku mobil a urobili sme si fotku v zrkadle. Harry nahodil ten jeho krásny cupcake smile a ja som sa tam usmievala ako pripečená.
"To je zlatá fotka. Pošli mi ju,"povedal a usmieval sa na displej. 
"Premýšlam, či ju mám pridať na instagram alebo nie."
"Nie,"povedal jasne a ja som sa zamračila. "Ja ju chcem pridať."
"To nieje fér,"zasmiala som sa.
"No posielaj,"usmial sa. Poslala som mu ju teda do správ a o pár sekúnd už bola na instagrame. Je mi jasné, že ma teraz zaplaví pár hejtov, ale aj veľa milých správ. Myslím, že si ľudia na nás už zvykli, niektorí samozrejme nie, ale väčšina správ na mojom profile sú tie milé.
"Doinstagramoval si? Môžeme ísť?"
"Jasné, čakám už len na teba,"postavil sa. Zobrala som kabelku, zamkla byt a išli sme dole k autu, ktorým sme šli na to miesto, kde sú tie novopostavené byty.

"Si robia srandu? Také nájomné za dvojizbák?!"nervovala som sa, keď sme išli k autu. Mali sme už po prehliadke bytov. Tie ceny sú nehorázne.
"Čo by si čakala? Nové byty, takáto lokalita a ešte aj parkovacie miesto."
"Tak ale zas toto som nečakala.. Fúha, asi zostávam u otca,"hlesla som.
"Alebo máš stále možnosť sa dočasne presťahovať k svojmu úžasnému priateľovi,"žmurkol na mňa. Sadla som si do auta a vzdychla som.
"Harry, nechcem ťa otravovať celé dni. Viem, že budeš odporovať, že neotravujem, ale aj ty potrebuješ svoje súkromie a.."
"A čo? Aké súkromie prosím ťa? Lepšiu výhovorku nájsť nevieš?"
"Nevyhováram sa! Len mi príde moc skoro nato, aby sme spolu bývali.."
"Nebudeme spolu bývať. Ak to tak nechceš nazvať. Môžme to nazvať, že budeš u mňa prespávať,"zaškeril sa.
"Bože Harold. Kam ideme?"
"Ideme ku mne." Prikývla som a z okna som sledovala cestu. O pár minút sme už boli u Harryho doma. Vyzliekla som si kožák a Harry bundu. Sadli sme si na gauč a chvíľu nemo hladeli do steny. "Jasmine?"
"Áno?"pozrela som sa na neho.
"Dnes ma Nick zavolal na jednu prehliadku. Vieš, sú tie dni módy a on má takéto veci rád. Nebude ti vadiť, ak tam nachvíľu odbehnem?"
"Koľko je to chvíľa?"
"Neviem, pár hodín. Zatiaĺ si tu môžeš robiť čo chceš."
"Tak dobre. Ale nebudeš dlho, však..."
"Nebudem, sľubujem. Idem sa rýchlo pripraviť, lebo o polhodinu po mňa príde,"povedal a už išiel hore po schodoch do spálne. Si robí srandu.. Počkala som teda kým odíde a potom som sa prezliekla. Harry povedal, že do deviatej bude doma. Obliekla som si jeho tričko a svoje legíny, ktoré som si tu nechala už dávnejšie. Urobila som si niečo pod zub a pustila som si film..

Popritom som zaspala a vstala až o jedenástej v noci. Obzrela som sa po izbe. Harryho nikde. Topánky nemal pri dverách, čo znamená, že ešte neprišiel. Už tu dávno mal byť. Nevedela som, či sa mám o neho báť alebo byť naštvaná. Stíšila som hlasitosť na tv a zakryla sa späť pod deku. Minúty ubiehali, a Harryho nikde. Presne keď hodiny ukázali 23:45, potichu sa otvorili dvere. Dovnútra vkĺzol Harry. Pozrel sa smerom do kuchyne a potom ku mne. Asi si myslel že spím.
"Ja nespím,"povedala som a otvorila oči.
"Láska ja.."podišiel ku mne a kľakol si. Cítila som z neho alkohol. Nebol opitý, ale určite niečo pil, pretože to z neho bolo cítiť.
"Dobrú noc Harry,"naštvane som povedala a otočila sa mu chrbtom. Pohladkal ma po chrbáte, no ja som sebou trhla. Mala som na neho neskutočné nervy! To si ráno ešte vybavíme.

ako to podĺa vás ráno dopadne? :D