#21 Everything has changed

taká kratšia časť :D

ja viem, že tam všetci očakávate nejakú zápletku.. ale musíte počkať ešte chvíľu, ja ju mám už dokonale premyslenú, len im nechcem robiť zle už v začiatkoch vzťahu. :D takže zápletka bude, a prinesie so sebou veľa krutých vecí, prevažne pre Jasmine .. :) takže sa máte načo tešiť :D 

no, a ak dáte aspoň takých 12-13 komentárov, tak časť môžete pravdepodobne očakávať už v sobotuu! a v sobotu buď poobede, alebo neskoro večer, lebo v sobotu ma čaká THIS IS US <333 cant wait. :3

Prekvapene som sa na ňu pozrela a zamyslela sa, kto by ma tam mohol čakať. Zobrala som si kabelku, rozlúčila sa s Megan a vyšla som na chodbu. Nikto tam nebol. Megan sa asi snažila byť vtipná. Prevrátila som očami a odkráčala som k dverám. 
"Prekvapenie,"skríkla osoba zamnou a chytila ma za boky. Až som od zľaknutia vyskočila. Otočila som sa, aj keď som dobre podľa hlasu vedela, kto to bol. Otočila som sa a uvidela som ten nádherný úsmev.
"Harold, ty niesi normálny,"pokrútila som hlavou a objala ho. 
"Som ťa vystrašil že?"zasmial sa.
"Viac si ma potešil než vystrašil,"pozrela som na neho. 
"Ani pusu nedostanem?"urobil psie oči. Postavila som sa na špičky a pobozkala ho. Pritiahol si ma k sebe a tentokrát ma vášnivo pobozkal on. Po chvíli sme sa od seba odtrhli, chytila som Harryho za ruku a vyšli sme von zo štúdia. Tam nás obkľúčilo pár fanúšičiek. Takéto informácie sa roznášajú rýchlo. Harry sa na mňa pozrel pohĺadom, či máme pokračovať alebo sa môže zastaviť pri babách. Kedže viem, ako svoje fanúšičky zbožnuje, zastavili sme a chvíľu sa s nimi pofotil. Necítila som sa tam príjemne, dievčatá na mňa zazerali ako na najväčšiu kravu. Tak som sa radšej pobrala do auta. Počkala som tam na Harryho, ktorý sa do pár minút objavil.
"V pohode láska?"chytil ma za ruku. Prikývla som a podala mu klúčiky od auta. 

**
"To bolo asi prvýkrát čo sme boli niekde v klube v Amerike a nikto nás neotravoval,"rozprával mi Harry o New Yorku.
"Ale dievčatá sa na vás určite lepili, však?"
"To vieš že áno,"prikývol. Zamračila som sa. "Ale ignorovali sme ich. Teda ja určite,"dal mi pusu na líce.
"Môj milovaný,"hlavu som si položila na Harryho hruď. Následne som si na neho obročmo sadla a pozrela sa mu do očí.
"Pesničku ste nahrali?"
"Hej. Bože, je úplne úžasná, keby si ju mohol počuť.." Skočil mi do reči.
"Počul som ju. Čakal som na teba vyše dve hodiny. A tak ma Megan zavolala nachvíľu dovnútra. Spievala si perfektne."
"Aww, to vážne? Nemôžem sa dočkať, keď ju budú počuť všetci. Nick povedal, že bude mať väčší úspech ako Forgotten a Cross your mind dokopy."
"To by bolo úžasné,"prikývol. Celý deň sme presedeli pred televízorom, tlačili do seba samé sladkosti a maznali sa. Chýbal mi.

Harry
Najviac ma na tom, že som bol doma v Londýne tešila Jasmine. Už dlho som nezažil ten pocit, že keď prídem domov, bude ma tam čakať niekto, na kom mi záleží. Síce ma nečakala rovno doma, ale to je jedno. Ležal som na gauči a na mne bola rozvalená Jasmine. Hlavu mala položenú na mojej hrudi a pozerali sme televízor.
"Jas, nemôžem prepnúť?"opýtal som sa a siahol som po ovládači. Neodpovedala. "Jas?" Pozrel som sa na ňu. Spala. Usmial som sa, bola taká zlatá. Jednou rukou som potiahol deku trochu vyššie a prikryl ju a druhou ju hladkal po chrbáte. Vyzerá to tak že sa dlhú dobu nebudem môcť postaviť.

Nemýlil som sa. Jasmine sa zobudila až o jedenástej v noci. Ja som bol už v polospánku, keď sa zrazu zamrvila a zdvihla hlavu. Oči mala privreté.
"Koľko je hodín?"spýtala sa šepotom.
"Jedenásť."
"Do riti."
"Čo sa deje?"
"Nebola som ani doma."
"To hádam vadí?"
"Ja neviem. Nevadí že tu dnes prespím?" Nadvihol som obočie. "Blbá otázka,"uznala.
"Poď, ideme hore,"rukami som ju chytil pevne za zadok a postavil sa. Zvýskla a následne sa zasmiala. Rukami ma chytila za ramená, aby nespadla. Vyšiel som po schodoch a zabočil do ľava, kde bola moja spálňa. Položil som ju na posteľ a trochu sa odtiahol. No aj tak sme od seba stále boli len pár centimetrov. Perami som jej prešiel po krku. Žiadostivo som si zahryzol do spodnej pery. Jasmine neváhala ani minútku a začala ma bozkávať. Zapojil som aj jazyk, no Jas nejako nestíhala. Zároveň bola aj celkom popredu, pretože mi už rozopínala opasok na nohaviciach. Ľahkým pohybom mi ich dala dolu a potom sa pustila do gombíkov na košeli. Na nahej hrudi mi nechala jeden bozk. Ani neviem, kedy si stihla vyzliecť tielko. Stiahol som z nej legíny a prstom prešiel po stehne. 
Po izbe sa takmer striedavo ozývali moje a Jasmine vzdychy. Ruky mala položené na mojom chrbáte, no po poslednom incidente sa snažila, aby mi "nerozryla" celá chrbát. Keď ruky rýchlym pohybom položila na posteľ, vyvalil som sa na prázdne miesto vedľa nej a chytil ju za ruku. Ten týždeň bez Jasmine bol na nevydržanie. Chýbala mi ona, jej telo, jej pery, celá mi chýbala. Teraz nehodlám byť čo len deň bez nej. 
"Ľúbim ťa zlatíčko,"pošepkal som a dal jej pusu na čelo. Pritiahla sa bližšie a preplietli sme si nohy.
"Aj ja teba,"prstom mi prešla po hrudi. Zachvel som sa, pretože ma to pošteklilo. Keď Jas zatvorila oči a pomaly začala zaspávať, zatvoril som ich aj ja a snažil sa zaspať.

Zobudil som sa, lebo som začul zvuky pesničky We Can't Stop. Netušil som odkiaľ to ide. Potom som si však všimol svietaci mobil Jasmine, ktorý bol položený na stolíku vedľa mňa.
"Zvoní ti mobil,"zakričal som a hlavu som zaboril do vankúša. Jedným okom som pozrel na čas. Jedenásť hodín. Jasmine si prišla pre mobil a hneď aj odkráčala z izby. Divné. Ešte chvíľu som ležal na posteli a potom som sa uráčil postaviť. Obliekol som si trenky a rukou si prehrabol vlasy. Zišiel som dole, Jasmine s niekým telefonovala. Hneď ako ma uvidela, rozlúčila sa s osobou na druhej strane a usmiala sa na mňa.
"Ako dlho si hore?"spýtal som sa a lakťom sa oprel o kuchynskú linku.
"Asi polhodinu. Chcela som ťa prekvapiť a urobiť raňajky, ale máš takmer prázdnu chladničku."
"Nevadí. Môžeme sa ísť niekam najesť."
"Rada by som, ale musím ísť domov. Volal mi otec, a na obed má k nám niekto prísť, niekto, s kým nás chce zoznámiť."
"Aha. Takže, teraz odchádzaš?" Smutne prikývla. Podišiel som ku nej a objal ju. Po chvílke sa odtrhla a odkráčala hore do spálne. V kuchyni som si zatiaľ urobil čaj. "Inak, požičiam si tričko!"zakričala mi. Kľudne.-pomyslel som si. Odpil som si z horúceho čaju a odniesol ho do obývačky, kde som ho položil na stolík. "Tak ja idem,"ozvala sa zamnou. Otočil som sa.
"Zavolaj mi dnes, dobre?"chytil som ju za boky.
"Samozrejme,"pobozkala ma. "Idem, už ma čaká taxík. Ľúbim ťa,"usmiala sa a pohladkala ma po líci.
"Ja teba viac, pa,"odprevadil som ju ku dverám, ktoré som následne zatvoril.

Jasmine
Keď som vošla do bytu, do nosu mi udrela vôňa mäsa. Tak toto musí byť niekto veĺmi dôležitý, keď sa otec takto postavil k sporáku.
"Kto vlastne príde?"spýtala som sa a nakukla som do kuchyne. "Inak ahojte."
"Uvidíš. Choď sa pripraviť, o takú hodinku je tu." Páni, cítim sa ako keď som mala 12 rokov. Keď mala prísť babka, alebo rodina ktorú sme dlho nevideli, tak som sa musela obliecť do niečoho špeciálneho a byť celý deň milá. Najskôr som sa osprchovala a potom som iba v uteráku nemo čumela do skrine a hľadala pohľadom niečo na seba. Nakoniec vyhrali bledunké rifle a voľnejší svetrík zelenej mint farby, pod ktorý som si ešte dala biele tielko. Trochu som sa nalíčila a už tu bola tá návšteva. Myslela som si, že to je otcov kolega alebo niekto taký. No nebol. Teda možno bol, ale bola to žena. Celkom sympatická, dlhé kučeravé vlasy, mohla mať tak 30 rokov. Predstavila sa nám ako Jane Callister. Najskôr sme si dali všetci piati spoločný obed a nakoniec sme si sadli pri telku, kde sme sa trochu rozprávali. Jane sa ma pýtala na kariéru a vzťahy, tak isto aj Caleba. Stále sme ale nevedeli, čo je Jane zač. Jediné, čo sme vedeli je, že je to otcova známa. Celú dobu sa na ňu otec pozeral úplne zaľúbene. Nechápala som tomu všetkému, až dokým nám to nevysvetlili.
"Decká, asi sa pýtate, kto a čo je Jane zač,"začal otec.
"No, nič proti, ale mňa by to zaujmalo,"prikývol Caleb. 
"Caleb, Callum, Jasmine,"pozrel sa s úsmevom na nás a potom na Jane. "Jane je moja nová priateľka." Zarazene som sa pozrela a čakala na to, ako zareagujú ostatní. Callum sa iba zaškeril, Jane prikývla a Caleb sa tváril rovnako šokovane ako my. Je síce pravda, že otec má právo na lásku, po tom, čo mu spravila mama, ale stále sa mi zdá priskoro. Aj keď je to šesť rokov.. Neviem či si dokážem zvyknúť na druhú ženu a neviem či mi dokáže nahradiť mamu. Po tých rokoch určite nie.. "No tak, aspoň sa tvárte že vás to potešilo,"prelomil otec trápne ticho.
"No..ja..som rád,"koktal Caleb. Hneď potom sa usmial.
"Aj ja. Viete čo, idem k sebe do izby. Mala som ešte zavolať Harrymu, tak ho nechcem nechať čakať,"postavila som a radšej som odišla do izby. Sadla som si na posteľ a pozerala do blba. Nechcem novú mamu, nechcem žiadnu ženu po otcovom boku.. 
"Jasmine?"pootvorili sa dvere a nenápadne mi do izby vkĺzol Caleb. Prisadol si na posteľ a objal ma. "Možno bude v pohode,"pošepkal.
"Môže byť v pohode. Ale ja..ja proste nechcem žiadnu druhú ženu v otcovom živote,"povedala som smutne.
"Jas, nesmieš brániť otcovi v šťastí. Síce to trápi aj mňa, a tiež nemám z Jane dvakrát veľkú radosť. Ale pre otcove šťastie sa pokúsim ju mať rád. Skús to aj ty, prosím. Neodpíš ju hneď. Ani otec to neurobil pri Harrym. Ani pri Ellie. Nepozdávala sa mu Ellie ani Harry, ale keď ich spoznal, tak ich začal mať rád. A to isté musíme urobiť aj my."
"Ale ja neviem či to dokážem. Neviem či dokážem prijať do svojho života ženu, ktorá sa mi bude snažiť nahradiť mamu,"utrela som si slzu, ktorá mi vyšla z oka.. Caleb si len vzdychol a odtiahol sa.
"Prosím Jasmine. Urob to pre otca,"šepol, slabo sa usmial a odišiel z izby. 

btw, čo si myslíte o Jane? bude to záporná alebo kladná postava? :) vyjadrite sa!:D