#7 Don't Leave Me

Odpísala som Harrymu a vošla som dovnútra. Nikto nebol doma, asi boli ešte stále v tej zoo. Vošla som do mojej izby a všetky tie tašky som hodila do kúta a zvalila sa na posteľ. Ach, zaslúžený oddych. Prezliekla som sa do nového trička a obliekla si šedé legíny, na nohy si nazula papuče a začala vybalovať nákup do skrine. Niečo som hodila do prania, niečo som krasopisne poskladala do skrine. Určite zase nebudem môcť zapnúť kufor, keď pôjdem domov. Kedže som sa po vybalení nudila, zavolala som Mandy, či nepríde ku mne, objednáme si pizzu, pozrieme filmy a tak.
"Jasné že prídem. Daj mi desať minút a som tam,"zasmiala sa a zložila. Tak som zatiaľ trochu upratala svoju izbu a v ocinovej veľkej zbierke filmov som našla nejaké vhodné filmy na dnešný večer. Presne o šiestej zvonila Mandy.
"Meškáš,"privítala som ju vo dverách.
"Iba dvadsať minút. Prepáč, drahá. Čo to cítim, popcorn?"vykukla spoza dverí. Prikývla som a objala ju. Pustila som ju dovnútra a cestu do mojej izby si už našla sama. Behla som ešte po popcorn a tie filmy a zatvorila dvere. Objednali sme pizzu a Mandy som požičala niečo pohodlnejšie, pretože prišla v úzkych rifliach a košeli. Zapli sme film 21 Jump Street a zapozerali sa..

Myslím, že to môžem nazvať maratón filmov. Stihli sme pozrieť štyri filmy, doobjednať ešte dve pizze a Mandy u mňa zostala na noc. Takmer celú noc sme sa ešte rozprávali a dojedali zvyšky, čo nám zostali.
"Kto ti píše?"opýtala sa ma, keď mi pípla smska od Harryho.
"Ten chlapec, o ktorom som vam včera hovorila,"povedala som a pozrela som si smsku od Harryho. 
-čo robíte, slečna olsenová? (zistil som priezvisko) xx. Ako ho zistil? Povedala som si, že mu odpíšem neskôr, aby sa Mandy necítila ignorovaná.
"Povieš mi aspoň jeho meno?"
"Harry,"usmiala som sa.
"A čo musím urobiť, aby si mi ukázala aspoň jeho fotku?"
"Prečo si myslíš, že mám jeho fotku?"nadvihla som obočie.
"Lebo ťa poznám. Minimálne ho máš follownutého na twitteri, pridaného na facebooku alebo máš posťahované jeho fotky v mobile,"zasmiala sa. Šťuchla som do nej. Mala pravdu, vždy som mala fotky svojich objavov v mobile.
"Sľúb mi, že nebudeš kričať ani nič, keď ti poviem o akého Harryho ide,"upozornila som ju.
"No, tak pokiaľ nejde o Harryho Stylesa, tak budem pokojná,"mykla pleciami. Ups. Začala som sa neskutočne smiať, div že som nezobudila celý dom. Mandy nechápala a len sa na mňa pozerala ako na blázna. Potom jej to asi začalo docvakávať a s prekvapením a otvorenými ústami na mňa skríkla: "Ide o Stylesa, že?" Prikývla som a dosmiala sa. "Neverím."dodala.
"Mám jeho číslo, ty krava,"mávla som mobilom pred jej tvárou.
"To si môžeš písať s akýmkoľvek Harrym." Nechcela si to pripustiť. Zobrala som si notebook na kolená a začala hladať tú fotku spred toho baru. Keď som ju našla, ukázala som ju Mandy. "Ty kokos! Ako.. kde.. kedy ste sa spoznali? Všetko mi povedz!" Tak som jej povedala všetko o našom zoznámení, až po ten piknik a to písanie. Chcela vidieť aj smsky, ale to som okamžite zatrhla. Tak sme si ešte išli umyť zuby a o tretej sme zalahli do postele a zaspali.
Vstávali sme o desiatej. Mandy vstala ešte predomnou, tak si stihla dať ešte sprchu. Hneď ako som vstala, tak som nám išla pripraviť raňajky. Moja rodina oddychovala na záhrade a Chloe behala okolo ostrekovača, aj v tejto zime. Urobila som nám toasty s nutellou a čaj. Nj, moje anglické zvyky sa nezaprú. V mojej izbe sme si to zjedli a potom šla Mandy domov. Ja som zatiaĺ upratala ten bordel čo sme urobili v noci a šla si sadnúť k našim na záhradu.
"Čo budeme dnes robiť?"spýtala som sa.
"Chceli sme ísť na pláž a dúfame, že pôjdeš aj ty. Vieš, zasurfovať si.."povedala mama.
"Jasné že idem! Bože, celý čas som sa tešila na surf. Oci dúfam že si mi ho ešte nevyhodil,"nadvihla som obočie.
"Neboj sa, je v garáži a čaká len na teba." Prikývla som a ešte chvíľu sme sa dohadovali kam presne pôjdeme. Dohodli sme sa že pôjdeme o polhodinu. Išla som sa zatiaľ pripraviť. Obliekla som si úplne jednoduché modré plavky a na to legíny a tielko. Makeup žiadny, aj tak by som sa zbytočne rozmazala, len som si upravila obočie ceruzkou. Myslím, že by sme mali s mamou skočiť na kozmetiku a na nechty. Pred dvanástou sme vyrážali z domu na jednu skvelú pláž, kde sú obrovské vlny. Surfujeme úplne všetci, až na Chloe. Je na to ešte malá a bojí sa žralokov, tak si na brehu robí hrady z piesku alebo hľadá korytnačky. Keď sme prišli na pláž, nebolo tam plno, iba zopár surferov , niektorých som dokonca poznala. Iba sme sa pozdravili a ďalej som sa venovala rodine. Prezliekla som sa do surferského úboru a zobrala svoju dosku. 
"Bože dúfam, že som to nezabudla,"povedala som mame a išla som na vlnu. A nezabudla! Išlo mi to tak dobre, ako naposledy. Síce niesom dokonalá surferka, ale aspoň sa udržím na doske a viem jazdiť na vlnách. Na tie vysoké si ale netrúfam. Na to aby som predčasne zomrela som ešte mladá. Môj otec je už trošku starší, tak mu to na vlnách dobre nejde, a moja mama je poleno, takže som z našej rodiny najlepšia. Aspoň že tak. Na pláži sme sa zdržali do štvrtej a potom sme si išli dať obed do blízkej reštaurácie. Podávali tam iba morské plody, takže som sa nenajedla, kedže chobotnice a podobné nechutnosti nenávidím. Kúpila som si hamburger a išli sme rovno domov. Zvyšok dňa sme preležali pred telkou alebo na záhrade...

Takto "nudne" a oddychovo prebiehali aj ostatné dni môjho pobytu na Austrálii. Trávila som ich s rodinou buď na nákupoch, na pláži alebo doma. V sobotu v noci sa išlo domov, a tak som chcela s Mandy stráviť ešte jeden deň. Dohodli sme sa že v piatok pôjdeme niekam do klubu.
"Môžte ísť niekde do môjho klubu, Beth,"navrhol otec.
"No to určite,"odvrkla som. Už len to mi chýba, aby ma otec alebo jeho zamestnanci monitorovali na každom kroku a dávali mu vedieť čo presne robím. To rovno môžem zostať doma. Mandy mala po mňa prísť o siedmej. Bolo šesť hodín a ja som stále nebola prichystaná, behala som po dome len s uterákom na hlave a v rozťahanom tričku! Vôbec som nestíhala. Našťastie mi výber oblečenia netrval tak dlho, ako zvyčajne. Vybrala som si čistonové šaty s bielym bodkovaným vrškom, čiernou sukňou a opaskom. K tomu čierne topánky na platforme, nejaké doplnky a bola som pripravená. Teda z polovice. Vlasy som si trochu natočila a urobila si výraznejší makeup. Vonku bola celkom zima, ale aj tak som šla len v tých šatách. Našťastie Mandy polhodinu meškala, takže som všetko stihla. Keď prišla, autom, nasadla som a opýtala sa jej:
"Kam ideme?"
"Žeby do klubu?"pokrútila hlavou Mandy. Zastavila pred jedným známym klubom, ktorý poznali všetci mladí z Austrálie. 
"Ako nás tam chceš dostať?"
"Môj bratranec tam robí vyhadzovača. Tvár sa nenápadne,"chytila ma pod rameno a ladne sme prikráčali k vyhadzovačovi. Usmial sa na Mandy a pustil nás dnu. Tak toto bolo rýchle. Bolo to tam úžasné. Kopa tancujúcich ľudí, svetlá a hlasná hudba. Vstupné sem stálo dosť peňazí, no stálo to zato. Neraz sa tu mihla nejaká celebrita, teda aspoň ja som tu vždy niekoho stretla. Najčastejšie som tu asi videla chalanov z Janoskians (cmuk Sab:*) a raz sme sa aj spolu rozprávali. Neviem s ktorým, bola som trochu pripitá ale je to jedno. Prikráčali sme k baru a objednali si jedného Jacka Danielsa. Ja som si potom ešte dala dva poháriky whisky a stačilo mi. Viac som nechcela, lebo som sa nechcela opiť už hneď na začiatku. Išli sme s Mandy na parket a tancovali sme niekoľko hodín vkuse. Vôbec sme neboli unavené, práveže sme boli úplne svieže!
"Čaute baby,"začula som hlas. Otočila som sa a bol to.. Chris!
"Ahooj!"pripito som sa zasmiala a objala ho. Trochu sme si s ním zatancovali a potom som ešte šla k baru. Objednala som si nejaký koktejl, z ktorého sa mi ale urobilo hrozne zle. Radšej som si sadla na stoličku a ztrávila tam zvyšok večera.
"Čo nejdeš tancovať?"prisadol si kumne po polhodine Chris.
"Keď sa postavím a urobím prudší pohyb, tak tu každého ozvraciam,"povedala som so smiechom.
"Hodím ťa domov? Nevyzeráš moc triezvo."
"Prosím." Zavesila som sa mu na ramená a odniesol ma do auta. Celú cestu domov som ležala na zadných sedačkách, bola som úplne na šrot. Chris mi niečo rozprával ale úplne som to ignorovala.
"A sme tu,"zastavil a vystúpil z auta. Pomohol mi vystúpiť a pred dverami sme sa ešte zastavili.
"Ďakujem že si ma odviezol domov Chris,"objala som ho.
"Nemáš začo.. A Beth?"pozrel sa na mňa.
"No?"zdvihla som pohľad a zrazu.. Chrisove pery sa ocitli na tých mojich. Jeho bozkom som sa nebránila, práve naopak. Neviem či to robil ten alkohol, alebo som ho naozaj chcela bozkávať. Keď videl, že sa nijak nebránim, pritisol si ma bližšie a chytil za zadok. V našich ústach sa odohrávala hravá vojna jazykov, zdalo sa mi že je táto chvíľa nekonečná...
"Škoda že som to neurobil skôr,"povedal.
"Tvoja chyba,"mykla som pleciami s úsmevom. 
"Vieš ako dlho som po tomto túžil?"
"Počkať, ty si do mňa zamilovaný?"prekvapene som sa pozrela.
"Už tri roky."
"Prečo si mi to nepovedal skôr?"
"Načo? Aj tak si sem chodila len občas, bolo by to zbytočné a trápil by som aj teba."
"Chris.. ja neviem čo ti mám na to povedať,"pozrela som sa do zeme. Chytil ma za bradu.
"Nehovor nič. Sľúb mi, že sa vrátiš čo najskôr. Bethany, ja si šetrím na odchod do Anglicka už rok. Ak budem môcť.. môžem za tebou prísť?"
"Ja..ja neviem či je to najlepší nápad."
"Mohol som si myslieť. Sakra!"skríkol a kopol do kameňu, čo ležal na príjazdovej ceste. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Namiesto toho som ako zbabelec odišla a nechala ho tam samého stáť. Bože, on je do mňa vážne tri roky zaľúbený? Potichu som odkráčala do svojej izby, sadla si na posteľ a premýšlala. O všetkom. O Chrisovi, o Mandy, o rodine, o mne, o Harrym.. Ach bože, nech už som v Londýne, vo svojej malej útulnej izbe a spolu s Emmou preberáme módne trendy a čítame časopisy. 
Ani neviem, ako sa mi podarilo zaspať. Na obed ma budila mama, vrieskala po mne že som neni pobalená, najedená. K tej mojej 'kocovine' mi to fakt nepomáhalo. Najskôr som si dala studenú sprchu, nech ma trošku preberie a obliekla sa do domáceho úboru. Potom som si šla dať niečo pod zub, zase lasagne. Otec ich robil každý druhý deň, je to totiž jediné jedlo, čo vie uvariť, tak nám ich robí stále. 
Keď som doobedovala, vybrala som kufor spod postele a začala doň ukladať veci. Ledva som ho zapla, toľko som tu toho pokúpila. Musela som niečo nechať tu v Austrálii, inak by som ten kufor nezazipsovala. Presne o piatej som bola zbalená a pripravená na let. Lietadlo letelo o siedmej, tak sme už nasadli do auta a ocino nás odviezol na letisko. Pá pá Austrália. Konečne. Harry mi ešte ráno písal smsku, no až na letisku som si našla čas mu odpísať.
-kedy budeš v londýne? 
-zajtra poobede xx
-teším saxx
Aj ja! Tak dlho som Harryho nevidela, a hrozne mi za ten čas chýbal. Aspoň že existujú smsky či viber. Lietadlo do Londýna odlieta za desať minút. Opakujem, lietadlo do Londýna odlieta za desať minút, cestujúci, dostavte sa prosím k checkingu. - ozvalo sa z hlásiča. Schmatla som svoju čiernu kabelku a rýchlo sme s mamou a Chloe šli k checkingu. Cez pristávaciu dráhu sme prešli až k lietadlu a nastúpili. V lietadle som sa usadila, do uší si dala slúchadká a snažila sa prespať celý 23 hodinový let.
Keď lietadlo pristálo, bola som šťastná. Ale aj hroozne unavená. Počkali sme na batožinu, mamina aj Chloe už dávno bola, len môj kufor bol asi niekde vzadu. Nervózne som prešlapovala z nohy na nohu. Keď som konečne uvidela svoj veľký červený kufor, chmatla som po ňom a vyšla z letiska. Očami som hľadala mamu s Chloe, uvidela som ju ako stojí pri svojom červenom VW.
"Beth,"začula som moje meno. Otočila sa a bez rozmýšlania som sa rozbehla k vysokej postave v klobúku. Harry.

konečne je na scéne aj Harry :3 teda bude :) teraz žiadnu podmienku nedám :D len proste, podľa komentárov sa odvíja aj to, ako rýchlo bude dalšia časť :3 tak ked sa vám páči, komentujteee a dúfam že sa vám páči zatial príbeh:)) 

čo si inak myslíte o tom všetkom, vyjadrite dole ☺