#6 Don't Leave Me

Najskôr sme obehli len tie jednoduchšie kolotoče. Autíčka, všeliaké točiace a dokonca sa Chrisovi podarilo nás dostať na horskú dráhu! Prvýkrát som celú dobu v duchu nadávala a hovorila, prečo som tu, ale keď som vyšla, išla som sa hneď postaviť do radu na ďalšiu jazdu. Mandy stačilo, tá nás s Chrisom počkala dole a my sme si zatiaľ užili dalšiu bláznivú jazdu.
"Teraz sa poďme najesť, lebo som od rána takmer nič nejedla,"chytila sa Mandy za brucho.  Namierili sme si to k stánkom s občerstvením a ja som si objednala hot-dog.
"Inak Beth, chodíš momentálne s niekým?"opýtal sa ma Chris.
"No, ani nie,"povedala som a usmiala sa.
"Ani nie? Takže s niekým skoro chodíš? Ako to mám chápať?"prekvapene sa pozrela Mandy.
"Necháp to radšej nijak,"zasmiala som sa.
"No, povedz nám to!"šťuchla ma.
"Len sme spolu boli párkrát vonku a občas si píšeme. To je asi všetko."
"Len aby,"povedal Chris a usmial sa. Čo tým chce povedať? Keď som si tak spomenula na Harryho, tak som si uvedomila, že mi chýba. Na chvíľu som sa zamyslela, a ani som nepočúvala, že mi niečo hovoria. "Haló, Beth! Ideš s nami ešte na jednu jazdu tých autíčkoch? Lebo vyzerá že bude pršať,"mykol mnou Chris. Prikývla som a išli sme sa ešte raz odviezť. Potom sme šli už pomaly smerom do mesta a tak na pláž. Sadli sme si na piesok a rozprávali sa. Okolo pol šiestej sme sa pomaly pobrali domov, Mandy ma vyhodila pred domom a dala mi svoje nové číslo.
"Beth, ešte sa mi tento týždeň ozvi, dúfam že sme neboli vonku poslednýkrát!"objala ma.
"Neboj sa. Čaute,"zamávala som im s úsmevom a vošla som dovnútra. V obývačke sedela mama s otcom a o niečom živo diskutovali. Chloe som stretla pred domom, ako sa naťahuje s Tobym.
"Ahojte. Čo sa deje?"opýtala som sa.
"Nič Bethany. Len niečo riešime,"usmiala sa mama.
"Myslím, že by ste mi mali povedať o čo ide,"nadvihla som obočie.
"Ešte to nieje definitívne, tak si to necháme pre seba."
"Aha dobre. Ideme sa niekam najesť?"nahodila som psie očká.
"Veď si nám to sľúbila. Tak nás niekam pozveš,"žmurkol otec a zasmial sa. Prikývla som a ešte som behla do izby, si trochu upraviť makeup a vlasy. Otcovým autom som nás odviezla do jednej reštaurácie. Tajne som dúfala, že ju ešte nezrušili. A nezrušili. Chodila som tam hrozne často, varili tam najlepšie. Našťastie boli ešte nejaké voľné stoly, tak nás časníčka zaviedla k jednomu, usadila a podala nám menu. Objednala som si cestoviny.
"Ako vám bolo s Chrisom a Mandy?"opýtala sa mama.
"Úžasne. Ešte že som včera išla behať a stretla Chrisa,"usmiala som sa a do úst si dala vidličku s nabratými cestovinami.
"A ešte si v kontakte s tým Harrym?" Zarazene som na ňu pozrela.
"Aký Harry? Zoe, Bethany, o čom neviem?"opýtal sa otec.
"Mami,"chytila som sa za hlavu. "Oci, je to len kamarát."
"Hej, s tým kamarátom bola zatvorená v izbe pár hodín,"so smiechom povedala mama.
"To neni pravda. Kto ti to povedal?"
"Chloe."
"Klame, celú dobu sme sa o ňu s Harrym starali."
"Nezahováraj Bethany. Mne nevadí, že máš priateľa,"usmiala sa mama.
"Nemám. Poznáme sa krátko,"uistila som  ju.
"Vysvetlí mi niekto aký Harry, ako dlho sa poznáte a zkade sa poznáte?"zalomil rukami ocino. Tak som mu vysvetlila , že Harryho som spoznala, keď mi ušla Chloe (začo mi mama vynadala) a že sme spolu strážili Chloe. O tom pikniku som mu nepovedala, načo, nemusí vedieť všetko. Spokojne sme sa navečerali a potom sme išli rovno domov, dávali totižto nejaký film, čo chceli všetci pozerať. Doma som sa iba prezliekla do pohodlnejších vecí, z kuchyne zobrala čipsy a sadla si k našim, spoločne sme pozerali ten film. Nudil ma, a tak ma napadlo, že napíšem Harrymu.
"Oci, aký je čas v Londýne?"opýtala som sa.
"Mínus deväť hodín. Ideš písať tomu Harrymu?"šťuchol ma a zasmial sa. Vyplazila som mu jazyk a začala ťukať správu do mobilu. V Londýne bolo niečo po jedenástej poobede, takže by mal byť hore. 
-spíš? x. Ale odpovede som sa nedočkala. Čakala som či odpíšte až do konca filmu, ale nič, tak som sa urazená pobrala spať do postele, kde som okamžite zaspala.. 
Vstala som až o jedenástej. Ešte poležiačky som chmatla po mobile a pozrela, či si nenájdem nejakú správu od neho. Bola tam, dve.
-niee. -spíš ty, alebo ma ignoruješ schválne? :Ox. Neodpíšem mu! Mobil som strčila pod vankúš, zobrala si zo skrine čisté veci a išla som sa osprchovať. Dala som si poriadnu studenú sprchu, aby ma trošku prebralo a potom som sa prezliekla do čistých vecí. Po sprche som si to nasmerovala rovno do kuchyne, kde sa už podával obed. Popriala som neskoré dobré ráno a nabrala si na tanier lasagne.
"Dnes ideme nakupovať?"opýtala som sa s plnými ústami.
"Bože, prepáč Beth! Ja som na to úplne zabudla a včera som sa dohodla s kamarátkou že skočíme na kávu. Zruším ju, alebo.."ospravedlňovala sa mama.
"Nie mami v pohode. Kľudne pôjdem aj sama, tak sa mi nakupuje najlepšie." Prikývla, objala ma a išla sa chystať do spálne. "Pôjdeš so mnou, Chloe?"
"Nie, ja idem s ocinom do zoo." Prikývla som. Keď som dojedla, išla som sa chystať na nákupy.

Rozhodovala som sa medzi šatami a legínami, ale nakoniec vyhrali čierne legíny s farebnými kvetinkami, pretože to vonku vyzeralo na celkom chladno. K tomu som si dala obyčajné čierne tričko s krátkym rukávom. Vyžehlila som si vlasy a namalovala sa tak ako zvyčajne, čiže trošku výraznejšie. Do bledo červenej tašky som si nahádzala peňaženku, slúchadká a ostatné veci. Na ruky som si dala náramky a hodinky, čo som dostala od mamy na osemnáste narodeniny. Obula som si sandále na podpätku a bola som pripravená.
"Bethany, už ideš?"opýtal sa otec. Prikývla som. Zo zadného vrecka vybral peňaženku a podal mi tri stovky.
"Nemusíš toľko veľa,"nadvihla som obočie. "Mám aj nejaké svoje peniaze."
"Bethany neodvrávaj. Zober si to a kúp si čo chceš, ak by ti bolo málo, tak mi zavolaj,"žmurkol a opäť sa venoval televízii.
"A ešte.. môžem si požičať auto?"
"Nemáš aké. Ja idem jedným s Chloe do zoo a druhé si zobrala mama." 
"Do riti,"potichu som zanadávala a vyšla von. Takže som si musela stopnúť taxík, čo netrvalo našťastie dlho. Keď som vystúpila, zase mi zavibroval mobil. Určite to bola správa od Harryho, a aj bola.
-ak mi do piatich minút neodpíšeš, tak prídem za tebou do austrálie a..
-a čo? 
-odpísala xx
-a už neodpíšem.
-prečo? vas happening dear?
Zase ignor. Nič sa nedeje, len ma baví Harryho ignorovať. Strčila som mobil do kabelky a nakráčala som do prvého obchodu, čo mi vošiel do cesty - Forever 21. Nechala som tam asi 70 dolárov a potom som išla ďalej, až som za štyri hodiny prešla celé obchodné centrum. Zakončila som to kávou a čučoriedkovým koláčom v Starbuckse. Cítila som sa ako taká nula bez kamarátou ktorá má olovrant v Starbuckse, ale pri pohľade na moje nákupné tašky som sa cítila lepšie. Keď som dojedla, zaplatila som, zobrala si kelímok s latté a išla som pomaly domov. Keď som sedela v taxíku, vybrala som si mobil, kde ma čakali dalšie dve správy. Zasmiala som sa.
-tvoja ignorácia ma štve.
-chýbaš mi xx
Tá posledná správa ma dostala. Fakt mu chýbam, alebo to napísal len preto, aby som mu odpísala? V tej sekunde mi prišla ešte jedna správa.
-ak do sekundy neodpíšeš, tak ti zavolám. Neverila som že zavolá, ale on fakt zavolal!
"Mňa sa nezbavíš Bethany,"povedal. To bolo úžasné, počuť ho po tých dňoch.
"Ani nechcem."
"Tak prečo si neodpisovala?"
"Lebo ma to bavilo. Robiť ti nervy,"zasmiala som sa. Počula som ako sa zasmial aj on. "Takže ti chýbam?"opýtala som sa po chvílke ticha.
"Áno, nemám s kým strážiť sestry alebo chodiť na pikniky do parku,"zafňukal, ale bolo mi jasné že to hrá, ten smiech sa nedal nepočuť.
"Veď sa čoskoro vrátim,"uistila som ho.
"Nevydržím."
"Vydrž. Musím končiť, už som doma. Hazza, máš skype?"
"Nemám,"smutne povedal.
"Tak budeš musieť vydržať ešte pár dní. Pa,"zložila som.
-nevydržím x. Prišla mi správa. Pousmiala som sa. Áno, aj mne začína chýbať...

nedali ste 14 komentárov :( ale aj tak som pridala :D ale 7.časť nepridám, dokým tu tých 14 komentárov pod touto časťou nebude!! :D myslím to vážne :P tak komentujte, a čo si zatiaľ myslíte o príbehu? baví vás? :3 

hope u like it ! :')