#11 Don't Leave Me

"Beth, čo si taká sklesnutá? Čaká nás deň plný zábavy!"zasmial sa Harry. 
"Harry?" Zdvihol ku mne pohľad. "Čo by si urobil, keby som odišla?"
"Nepustil by som ťa,"usmial sa.
"Musím ti niečo povedať. Radšej zastav, prosím." Mykol pleciami a zastavil na krajnici.
"Tak čo?"
"Len pre istotu, nerobím si srandu a to čo ti poviem, je bohužial pravda."
"Hovor,"nervózne povedal.
"Harry, zajtra odchádzam."
"Kam? Zase do Austrálie?"
"Áno. Ale už navždy. Sťahujem sa tam a najbližších 5 rokov sa sem nevrátim. Už sa asi.. neuvidíme,"povedala som a v oku sa mi zaleskla slza.
"To nemyslíš vážne. Ale veď.. môžeš tu zostať. Máš na to vek, a ja by som sa o teba postaral,"pohladkal ma po stehne.
"To nieje možné, Harry. Mamu som sa snažila spracovať ako sa len dalo, ale nechce ma tu nechať. Ja chcem ale zostať pri tebe,"rozpkala som sa a padla som mu do náruče.
"Zostaneš, musíš. Som povedal že ťa nepustím,"zachrapčal.
"Nemôžem Harry. My v tomto nezmôžeme nič."
"Ale nemôžeš ma opustiť,"smutne šepol. Stále som ležala v jeho objatí a plakala mu do trička. Nie, ja ho tak nechcem opustiť. Chcem tu s ním zostať, zobúdzať sa vedľa neho, zaspávať vedľa neho. Chcem aby ma objímal, bozkával.. Lenže je to nemožné. Moja mama keď si niečo zaumieni, tak .. som skončila.
"Harry?"
"Áno.."
"Sľúb mi že sa zajtra so mnou prídeš na letisko rozlúčiť. Aj keď tam bude tisíc fanyniek. Prosím."
"Nie."
"Čo?"zdvihla som sa a pozrela na neho. Tiež mal v očiach slzy.
"Lebo nikam nejdeš Bethany!"
"Nerob mi to prosím ešte ťažšie,"pohladkala som ho po líci a na to miesto mu potom dala pusu. Z očí sa mu spustilo pár sĺz. Nie, neplač Harry! "Prídeš na letisko?" Prikývol a zotrel si slzy pri oku. Po pár minútach som sa pozbierala, utrela si slzy a usmiala sa na Harryho.
"Čo robíš, Bethany?"
"Čakám pokým ma zoberieš nato miesto, kde si povedal, bude veľa zábavy."
"Nemám chuť na nejakú zábavu,"smutne mykol pleciami. Chytila som ho za ruku.
"Posledný deň. Uži si ho so mnou prosím."
"Nemôžeme ísť radšej ku mne a pozrieť si nejaké filmy.. a tak?"trochu sa usmial. Zaujmalo by ma, čo myslel tým a tak. Ale snažila som sa to neriešiť, a súhlasila som. Harry ma zobral do jeho veĺkého bytu v centre Londýna. Mal to tam zariadené vážne pekne, luxusne a vkusne. Takmer celé v bielej.
"Máš super byt,"pochválila som.
"Ďakujem,"usmial sa. "Sadni si na sedačku. Priniesiem niečo na jedenie, filmy a deky."povedal a odišiel do hnedých dverí. Sadla som si na biely kožený gauč a vyložila si nohy. Po chvíli sa ukázal Harry spolu s nejakými dvd, čipsami a dvoma dekami. Podal mi deku, a zabalený do deky si sadol vedľa mňa. Zapol niečo na dvd, oprela som sa hlavou o jeho rameno.. Už pri polovičke filmu sme sa nevenovali filmu, ale samy sebe. Bolo mi jedno, že sa chovám ako štetka, že sa len tak bozkávam s Harrym, ale chcela som to. Poslednýkrát cítiť jeho pery, jeho dotyky, jeho dych na mojom krku... Ruky som zaborila do jeho vlasov a pozrela sa na neho.
"Mala by som ísť domov,"šepla som.
"Nechoď, zostať tu pri mne."
"Vieš čo, zostanem,"povedala som, schmatla som mobil a vypla ho. Nech mi dajú všetci minimálne do rána pokoj. Zaborila som hlavu do Harryho hrude a vzdychla. Dal mi pusu na vlasy a silnejšie ma objal.. Takto sme zaspali..
Zobudili sme sa až ráno, tesne pred deviatou. Teda, vstala som iba ja a tým že som sa pomrvila, som zobudila aj Harryho.
"Dobré ráno,"usmial sa a dal mi pusu.
"Harry, už nie. Vieš že to bude potom pre oboch ťažšie,"smutne som sa usmiala. Narážala som na tie bozky.
"Dobre.."povedal smutne. "Dáš si niečo na raňajky?"
"Niečo by som si dala,"usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval a pobral sa do kuchyne. Ja som si zatiaľ zapla mobil a našla si tam niekoľko zmeškaných hovorov od mamy a Emm. Zavolala som mame.
"Bethany! Kde si bola a prečo nedvíhaš? Si v poriadku?"vybehla na mňa.
"Áno som. Bola som u Harryho, prespala som tu. Kedy nám letí lietadlo?"
"O druhej. Tak prosím, o desiatej aspoň buď doma."
"Dobre, budem. Pa,"povedala som a zložila. V tej chvíli pribehol do izby Harry s dvoma taniermi v rukách.
"Mám iba toasty." Prikývla som a začala jesť raňajky. Keď som dojedla, tanier som položila na stolík a objala Harryho. "Hodím ťa domov, dobre?"
"Jasné,"prikývla som a odtiahla sa od neho. Zobrala som si tašku, Harry sa prezliekol a šli sme do auta a potom ku mne domov. "Buď o jednej na letisku, prosím,"prstom som mu prešla po líci. Prikývol a pokúsil sa ma pobozkať. Nechala som sa, poslednýkrát. Utrela som si slzu, čo mi šla po líci a vystúpila z auta. Vošla som dovnútra, kde už mama stresovala.
"Konečne si doma. Daj si sprchu, alebo sa najedz. Emma príde o hodinu." Prikývla som a šla som hore do izby. Vyzliekla som si tričko a legíny, vybrala si z kufra nejaké normálne oblečenie a šla do kúpeľne. Dala som si dlhú, asi polhodinovú sprchu. Vyšla som zo sprchy, utrela si mokrú pokožku a obliekla som si pripravené veci. Vysušila som si vlasy fénom a potom si ich vyžehlila. Nasledovalo líčenie, nie moc výrazné. Jedine červený rúž, špirála a makeup s púdrom. Všetky ostatné veci som si zbalila do kufra a mojich 8 kufrov vyniesla dole. Samozrejme, so sebou si beriem len jeden, tých zvyšných sedem nám privezú na lodi do Austrálie, lebo by sa to do lietadla nezmestilo. Išla som dojesť obed, a presne o jednej sme odchádzali na letisko. Prišli sme tam okolo 13:20. Do riti, zase sme meškali. Dúfam, že sa ešte stíham rozlúčiť s Harrym... 
Myslela som si, že tam nebude. Ale bol. Stál tam pri checkingoch, poriadne zahalený. Kufor som podala Emme a išla rýchlo za ním. Objímala som ho, obom sa nám valili slzy z očí.. Nie, ja ho nechcem opustiť.. Chcem tu pri ňom zostať. Keby sa to len dalo.
"Harry,"povedala som.
"Zlato?"silnejšie ma objal. "Uvidíme sa ešte niekedy?"
"Neviem. Možno."
"Môžem ti zavolať, keď budem v Austrálii?"
"Nie, radšej nie.. Vieš, čo by sa mi stalo, keby ťa zase uvidím a potom zase odídeš?"
"Máš pravdu,"smutne povedal. Odtiahol sa, z krku si rozopol svoj náhrdelník, to papierové lietadielko. "Je tvoj. Dávaj na neho pozor, a na seba. A nikdy, nikdy na mňa nezabudni."
"Ja..ja.. neboj sa. Vždy budeš mať špeciálne miesto v mojom srdci. Nemám pre teba nič, ale nezabudni na mňa ani tak."
"Nezabudnem. Nikdy." Usmiala som sa, dala mu pusu na líce. Na líci mal červený odtlačok mojich pier. 
"Toto máš odomňa. Ahoj, Hazz,"poslala som mu vzdušnú pusu, zobrala si príručnú batožinu a išla som za mamou, Chloe a Emm. Celá uplakaná. Emm ma objala a išli sme k lietadlu.. 
Harry, nikdy na teba nezabudnem.. ♥


Prešli tri roky. Už tri roky žijem v Austrálii, spolu s Emmou. Prvé dva roky sme bývali u našich, ale minulý rok nám otec kúpil malý domček pri pláži, zato, že sa tak dobre učíme a zvládame jednu z najťažších škôl tu v Melbourne. O rok máme štátnice, takže sa učíme čo najviac, aby sme konečne mohli odísť do Ameriky, pracovať. Mám 21 rokov a už dva roky chodím s Chrisom. Áno, presne s tým Chrisom. Nakoniec sme si k sebe našli cestu a ťaháme to druhý rok. Je mi s ním krásne, Chris tento rok skončil vysokú, takže čaká na mňa a Emm a spoločne pôjdeme do USA, za novým životom, prácou a hlavne za našimi snami. A čo Harry? Doteraz si píšeme. Povedala som si síce, že už s ním nebudem v kontakte, ale nedalo sa to. Chýbal mi. A chýba mi doteraz. Naživo sme sa už nestretli, aj keď tu mali dosť koncertov, vždy som bola preč z mesta. Nechcela som to.. Stále Harryho ľúbim, ale inak.. Inak ako Chrisa. Ale ľúbim ho, jeho náhrdelník nosím na krku doteraz a ako som povedala, nikdy na neho nezabudnem ♥.

tak, je tu koniec ♥ :/ páčil sa vám príbeh aspoň trošku ? :) hoďte komentár všetci čo ste čítali, aby som vedela :3 ja som ho tiež rada písala, a ani mi nevadilo že je takýto krátky :) .. tak to malo byť, a nie všetko končí happy-endom, a tu máte "živý" dôkaz.. 

no, ale keď radi čítate moje príbehy, tak začínam písať ďalší! :3 volá sa Everything has changed, bude s Haroldom a kliknite si hore na záložku a tam uvidíte aj fotku k príbehu:3 dúfam, že budete čítať, prvú časť dám možno už DNES (piatok) , podľa toho koľko komentárov sa nazbiera tu :) 

kiss♥