#10 Don't Leave Me

Keď už bola aréna takmer prázdna, tak sme sa s Beth nenápadne vytratili dole do zákulisia. Tam už čakal Ed, celý vysmiaty ma vyobjímal a predstavil som mu Bethany.

"Nepovedal si, že tu máš.. kamarátku?"povedal Ed.

"Nepovedal si, že koncertuješ s Taylor."
"Harry,"zasmial sa. "Nebudem ti rozprávať aká je Taylor super a milá, lebo to určite vyvrátiš, ale.. Ah, ahoj Tay!"usmial sa na osobu zamnou a hneď mi došlo, že za mnou stojí Taylor. Otočil som sa.

"Ahoj Ed. A.. Harry?"usmiala sa. Božeee.

"Tay, Harry bol dnes na koncerte, spolu so svojou kamarátkou. Beth.. toto je Taylor, Taylor toto je Harryho kamarátka Beth."povedal Ed. Beth sa s iskričkami v očiach vyobjímala s Taylor, urobili si fotky. Bol to hrozne divný okamžik, pre mňa. Ale nejako som to prežil. Bethany sa ešte zakecala s Edom a tak som čakal, opretý o stenu.

"Čo sa stalo, že si ma prišiel pozrieť na koncert?"povedala Taylor. Zrazu sa objavila vedľa mňa.

"Neprišiel som kvôli tebe."
"Prišiel si na môj koncert, ale nie kvôli mne. Logika?"zasmiala sa. 

"Prišiel som sem kvôli Beth."

"Aha, takže si zaľúbený? Aj ju odkopneš kvôli nejakej konine?"
"To, prečo sme sa rozišli nebola konina. Vypisovala si si s inými!"vybehol som na ňu.

"Aj tak si ma skutočne neľúbil,"nevinne povedala.

"Hej, len škoda že som si to uvedomil až po tom, čo si mi urobila."
"Harry, Harry. Raz ti hádam dojde, o čo si prišiel,"mykla pleciami. "Ale to už nebudem k dispozícii."

"Asi budeš randiť s niekým, kto bude práve najslávnejší. Hej, je mi to jasné. A teraz mi uhni, idem za Beth,"posledné slovo som zvýraznil a prešiel okolo nej, rovno k Beth, ktorá tam už stála sama a bez Eda. Išli sme teda mlčky von z arény, až k autu. Až v aute sme sa začali rozprávať.
"O čom ste sa rozprávali s Taylor?"
"Nič podstatné,"uistil som ju a usmial sa.
"Aha,"mykla pleciami a zahľadela sa von oknom. Práve blikla červená, tak som stúpol na brzdu a zložil ruky z volantu. Bethany sa stále pozerala z okna.. Bola taka krásna, nedokázal som z nej spustiť oči. A to nielen tentokrát, ale vždy keď som s ňou.. Až som sa zabudol, keď naskočila zelená a ja som stále pozeral na Bethany, autá začali vytrubovať. Zatriasol som hlavou a znovu stlačil na plyn a rútil som sa uličkami Londýna, až k domu Bethany. Inokedy som ju nešiel vyprevadiť až k domu, vždy som zostal v aute, no tentokrát som rýchlo vybehol z auta a šiel jej galantne otvoriť dvere.

Bethany
Od toho stretnutia v zákulisí sa Harry správal trochu inak. Bol milší, stále sa na mňa usmieval a dokonca ma šiel vyprevadiť ku dverám. Páčilo sa mi takéto správanie. 
"Harry, ďakujem že si tam so mnou išiel, aj napriek všetkému. A ďakujem že si ma dostal do zákulisia, si neskutočne úžasný!"objala som ho.
"Ty si úžasná,"stisol ma pevnejšie. Vymámila som sa z jeho objatia,  a pozrela sa mu do tváre. Mal iskričky v očiach a nebezpečne sa ku mne približoval a ja som vedela, čo bude nasledovať. Nie Bethany, to nemôžeš! Snažila som sa odtiahnuť, ale akoby som bola prilepená k zemi, nemohla som sa pohnúť. O pár sekúnd nato už boli Harryho pery prilepené na tých mojich. Jemne som pootvorila ústa a Harry mi do nich skĺzol jazykom. Bozkával úžasne. Nemohla som sa jeho bozkov nabažiť... Harry ma opatrne pritlačil o dvere, a ja som sa vtedy od neho odtrhla..
"Nie.."zašepkala som a vošla som dovnútra. Vbehla som do svojej izby, ani som neozdravila mamu.
-prepáč :(x. Prišla mi sms od Harryho. Nieee, dúfam že si to teraz nebude vyčítať!
-harry, ty za nič nemôžeš.. som rada že si to urobil.. x ale cítila som sa zvláštne.
-možno niesi zvyknutá bozkávať harryho stylesa :Dx
-neuveríš ale niesom.
-no tak. to bola sranda.
-ja viem.. idem spať, na dnes mám dosť, ešte raz ti za všetko ďakujem xx:)
-dobrú noc baby xx. Mobil som položila na stolík, zo skrine si vybrala čisté veci a išla sa do kúpeľne osprchovať. Po sprche som sa utrela do zeleného uteráka, obliekla si voľné tričko a vysušila si druhým uterákom vlasy. Išla som potom dole do kuchyne, kde sedela mama. Mala vážnu tvár...
"Beth, musíme sa porozprávať."
"Mami, teraz nie. Som unavená z koncertu.."
"Je to dôležité."
"Počká to do zajtra,"usmiala som sa, vybrala si niečo z chladničky a išla hore. Zjedla som si neskorú večeru a s kľudnou hlavou som išla spať. 
Ráno, teda neviem či sa to dá nazvať ránom. Vstávala som až po dvanástej! Zobudil ma buchot z dola. Postavila som sa z postele a zišla dole. Mama sa skláňala dole a zametala črepiny z rozbitého taniera.
"Mami, čo sa stalo?"
"Nič Bethany!"povedala a ani sa na mňa nepozrela. Radšej som si nabrala obed a šla ho zjesť k sebe do izby k môjmu úžasnému oknu. Čo sa stalo mame? Od včera večera je taká.. divná. Moc vážna. Práve ked som nad tým premýšlala, mi vtrhla do izby. Zatvorila dvere a sadla si na posteľ, rukou ustlala miesto vedľa nej, čím mi naznačila aby som si prisadla. Urobila som tak.
"Bethany, musíme sa vážne porozprávať,"prehovorila po chvíli ticha.
"A o čom?"
"Sú tu dve veci o čom sa treba porozprávať."
"No veď začni!"povzbudila som ju trochu.
"Vyhodili ma z práce,"začala rovno. Prekvapene som na ňu vyvalila oči. Než som sa stihla spýtať prečo, pokračovala. "Vraj som do časopisu pridávala málo svojej práce, vieš, žiadne rozhovory, iba nejaké typy alebo dačo čo som načítala na internete."
"Ale.. to len kvôli tomu?"
"Bohužial,"prikývla. "A Bethany, prosím. Predtým, než ti poviem tú druhú správu, tak si uvedom že to nieje iná vina a iné východisko nebolo.." Tak fajn, začínala som sa báť, o čo ide. Nikdy sme sa takto vážne nerozprávali. "Bethany, sťahujeme sa späť do Austrálie." Keď to povedala, až sa mi zatočila hlava.
"Počkať, to myslíš vážne? Povedz mi len, že sranduješ.."
"Nie Bethany. Musíme. Prišla som o prácu. Nebudeme mať z čoho žiť a ja tvojho otca do konca života vyciciavať nechcem. A už mám dosť toho, ako ma tu nás, mňa a našu rodinu tieto londýnske paničky denno-denne ohovárajú. Beth, pre teba to môže byť akokoľvek ťažké, ale ver, že pre mňa to je ťažšie.. Tiež nechcem odísť, ale zároveň aj chcem. Otec mi už našiel prácu v Melbourne,a povedal mi, že ak budeš chcieť, zaplatí ti najlepšiu vysokú v Melbourne. Ver mi, bude nám lepšie."
"Mami, ale ja chcem zostať tu! Mám tu kamarátov, Emmu, pomaly si hľadám prácu. A mám tu Harryho,"rozplakala som sa. 
"To nie Bethany. Nenechám ťa tu samú. Nemáš žiadnu prácu, vzdelanie takmer žiadne."
"Mám 18 a dokážem sa o seba postarať!"skríkla som.
"Je mi jedno koľko máš rokov, nedokážeš sa postarať o seba, poznám ťa! Skončili sme s týmto. Je mi to ľúto, ale odchádzame. V sobotu poobede." Hm, tak to mi povedala veĺmi skoro. Bolo štvrtok poobede. Rozplakala som sa ešte viac a schúlila sa na posteli. Prečo práve vtedy, keď sa mi najviac začína vo všetkom dariť, musím odísť? Od Emmy, od kamarátiek, od Harryho. Neviem, ako mu to poviem, ako to poviem Emm..
Až do večera som preplakala vo svojej izbe. Mama za mnou ani nešla, veď aj keby prišla s krikom by som ju vyhodila. Ja viem, že to nieje jej vina. Ale.. ja tu chcem zostať. Ale viem, že ma tu nenechajú nie po tých skúsenostiach, keď mamina s Chloe na týždeň odišla do Austrálie, a to čo som tu sama vyvádzala..  Večer mi na dvere niekto zaklopal.
"Vypadni, nech si ktokoľvek nechcem s nikým hovoriť!"skríkla som. Dvere sa aj tak otvorili, a stála v nich Emma. 
"Aj ja mám vypadnúť?" Zakývala som hlavou na znak nesúhlasu. Prišla ku mne a začala ma objímať. "Beth, ja viem čo sa deje. Tvoja mamka mi to povedala. Ja nechcem aby si išla.."rozplakala sa tiež.. Emma zostala aj na noc, a celú noc sme smútili... Tak ona to už vedela.. Ešte to povedať Harrymu.
Ráno som vstala a čakala ma sms od Harryho. Písal, že o tretej po mňa príde. Tak som odpísala že dobre. S Emmou sme si dali raňajky a pomohla mi baliť. Cítila som sa lepšie, keď viem, že som sa s ňou tak nejak rozlúčila. Veľa vecí som jej darovala, aby na mňa nezabudla, hlavne červené šortky s vybíjancami, ktoré si vždy požičiavala. Síce som ich milovala, ale chcela som aby ich mala ona.. O jednej sme boli rozlúčené, zbalená a všetko. Išla som Emmu vyprevadiť až dole. V obývačke nás ale čakala moja a jej mama! Boli usmiate.
"Čo sa deje? Nemyslím si,že je situácia pri ktorej sa dá usmievať,"zložila si Emma ruky na prsiach.
"Dievčatá, na niečom sme sa dohodli. Teda, ak budete súhlasiť."povedala moja mama.
"No na čom?"sucho som povedala.
"Emma pôjde s vami do Austrálie. Budete tam spolu bývať vo vašom dome. Pod jedinou podmienkou - obe pôjdete na vysokú,"povedala mama Em. V tej chvíli sa mi rozbúchalo srdce. Emma pôjde so mnou! Začala som objímať všetkých, kto bol v okolí. S Emmou sme boli hrozne nadšené, a súhlasili sme že pôjdeme na vysokú. Tak sa bežala rýchlo zbaliť.
"Zajtra na letisku! Teším sa ako malá, Emm!"objala som ju.
"Aj ja! Nový život začína,"usmiala sa a odišla. Bola som šťastná. No zrazu mi na displeji vybehla sms od Harryho. 
-už čakám dole, zase meškáš:Px. Môj pocit šťastia bol čiastočne preč. Rýchlo som sa obliekla do vzorovaných legín a trička, obula si conversky, a očesala vlasy a išla rýchlo dole. Z predsiene som si ešte zobrala slnečné okuliare a klobúk. Mame som povedala že sa idem rozlúčiť. Nasadla som do Harryho auta, čakal ma tam s úsmevom.. Ako mu to len poviem...

tak, predposledná časť.. poslednú pridám asi zajtra, alebo vo štvrtok.. (: čo si myslíte, ako Harry zareaguje? ste radi, že Emma ide do Austrálie s Beth? :) vyjadrite sa, a čím viac dáte komentárov, tým skôr dám časť! O:)))