#80 Nobody compares to you

Vyskočil som na nohy.
"Amy, za chvíľu som doma! Nikam nechoď!"
"Kam by som asi chodila! Pohni si prosím,"povedala a zavesila.
"Čo sa deje, kam ideš?"opýtal sa Andy, keď som si strkal veci do tašky.
"Amy bude rodiť." Chalani sa okamžite postavili.
"Máme ísť s tebou?"
"Radšej nie. Je fakt náladová a nechcite ju zažiť tesne pred pôrodom."
"Tak fajn. Daj o všetkom vedieť čo najskor,"žmurkol Louis. Prikývol som , zobral si tašku a bežal k autu. Ulicami Londýna som šiel obrovskou rýchlosťou, musel som byť doma čo najskôr. Auto som len tak odstavil pri chodníku a vyletel hore po schodoch. Otvoril som dvere. Amy ležala na gauči a držala si brucho. Pribehol som k nej.
"No konečne!"vzdychla.
"Kedy ti vytiekla plodová voda?"
"Chvíľu predtým než som ti volala."
"Poď, postav sa a ideme do nemocnice." Pomohol som jej postaviť sa, počkali sme na výťah a naložil ju do auta. Bol som neskutočne nervózny, hádam viac ako Amy. Jednou rukou som šoféroval a druhou držal Amy za ruku. Občas zavzdychala alebo zanadávala. Keď sme boli konečne pred nemocnicou, pomohol som Amy vyjsť z auta a vošli sme do nemocnice. Boli sme celkom zamaskovaní, takže nás nespoznal nikto.
"Dobrý deň, čo si želáte?"opýtala sa žena za recepciou.
"Moja priateľka rodí, prosím vás rýchlo zavolajte doktora!"
"Moment!"povedala a zatelefonovala niekomu. O pár sekúnd sa objavil doktor. Zobral mi Amy a išiel s ňou niekam, pravdepodobne do sály. Nič mi nepovedal, ale aj tak som ho následoval. Pred sálou ma zastavila sestrička.
"A vy ste kto?"
"Jej priateľ."
"Ste, respektívne budete otec?"
"Hej,"hrdo som povedal.
"Naozaj chcete byť pri pôrode? Väčšina mužov to nezvládla a odpadli nám tam. Nechcem vás strašiť, ale je to tak,"usmiala sa.
"Aj tak tam chcem ísť." Prikývla, otvorila dvere a vstúpila do sály so mnou. Keď som však videl, ako na tom kresle kričí od bolesti a 'trpí', tak som si to hneď rozmyslel a vyšiel ztade. To by som určite nezvládol. Napísal som smsku chalanom a v napätí čakal v čakárni. Do hodiny všetci prišli.
"Odkedy rodí?"opýtal sa Zayn.
"Už asi trištvrte hodinu."
"Zvládaš to?"
"Vôbec. Bol som nachvíľu vovnútri a hneď som aj odišiel. Viete ako pri tom neskutočne trpí?"smutne som povedal.
"Neviem Liam. Ale ver mi, že ten malý, ktorého porodí bude stáť zato,"usmial sa Louis.
"Malá, Louis."
"Prepáč,"zasmial sa a sadol si ku mne. Čakali sme hrozne dlho.. Vypil som asi tri kávy, celú dobu sme bez slova sedeli alebo sa prechádzali po dlhej chodbe. Po nejakej dobe odišiel aj Zayn s Niallom, lebo im to prostredie nerobilo dobre. Po štyroch hodinách sa konečne objavil vo dverách doktor.
"Gratulujem pán Payne, ste otcom zdravého dievčatka,"potlapkal ma po pleci doktor. V tej chvíli ma zalial taký pocit, aký som nezažil ešte nikdy. Bol som hrdý, šťastný. Tak nám to vyšlo. My s Amy máme bábätko. Chalani sa na mňa zozadu vrhli a objali ma. 
"A môžem ju vidieť?"
"O chvíľu ju prinesú k vašej partnerke. Môžete ísť na izbu, ale zatiaľ len vy. Je čerstvo po pôrode, takže bude taká slabá. Číslo izby má 126, tu na konci,"ukázal na koniec chodby. Neváhal som ani minútku a rýchlo som šiel do tej izby. Opatrne som otvoril dvere a pristúpil k posteli. Ležala tam taká slabá, celá bledá.
"Amy,"chytil som jej ruku. Pootvorila oči a smutne sa usmiala. "Zvládla si to, maličká,"dal som jej pusu.
"Sarah,"šepla. "Volá sa Sarah. Sarah Nicole Payne,"usmiala sa. Takže nakoniec dala moju vytúženú Sarah a jej Nicole. A volá sa Payne. Po mne. Mohla jej dať meno Calder, ale ona dala Payne. Moja láska to zvládla, a porodila našu Sarah.
"Milujem ťa Amy. Ty si to dokázala. Dala si mi dieťa. Budeme malá rodinka,"usmial som sa.
"Síce to bolo náročné, hrozne náročné. Ale verím, že to stojí zato. Dúfam, že bude Sarah po tebe,"usmiala sa.
"Krásna bude určite po tebe." Keď som to povedal, dvere sa otvorili a v nich stála sestrička a v rukách držala našu Sarah.
"Je hladná, tak vám ju nesiem,"s úsmevom ju podala Amy a odišla. Pozrel som sa na ňu.. A uvidel som to najkrajšie bábätko na svete. Bola taká malinká. Spinkala.. Hneď sa však zobudila a otvorila oči. Veľké a hnedé, po Amy. Nakojila ju a potom ju ďalej čičíkala.
"Chceš si ju chytiť?"pozrela na mňa. Prikývol som. Amy mi podala malú a opatrne som ju chytil. Pozrela na mňa jej veľkými očkami. Bola hrozne krásna, aj keď mala len pár minút. 
"Ahoj maličká. Teda Sarah. Ja som tvoj ocko, neviem či si ma pamätáš, ale párkrát som sa ti prihováral." Keď som to povedal, slabunko sa usmiala a zatvorila oči. "Ona sa usmiala! Videla si to?"nadšene som povedal. Zasmiala sa a prikývla. Ešte chvíľku som sa so Sarah maznal, teda som sa na ňu iba pozrel a kochal sa, aká je moja dcéra úžasná. Ona nás nevnímala, len si spala a spala. Potom som ale musel odísť, lebo Amy si musela oddýchnuť. 
"Zajtra prídem. Mám ti niečo priniesť?"
"V skrini mám takú čiernu tašku, je zbalená tak tú." Páni, ona je už pripravená. Dal som jej pusu na rozlúčku a vyšiel som z izby. Tam už čakali nedočkaví Harry a Louis.
"Tak čo?"vypytoval sa Harry.
"Chalani, je nádherná. Pozrite,"vybral som z vrecka mobil a ukázal im fotku malej. 
"Je úžasná. Pozri, tie pery už skrúca ako ty,"zasmial sa Louis. "A ako sa volá?"
"Sarah Nicole,"usmial som sa.
"Vidíš, ja som hovoril že to bude Sarah. A kedy ju uvidíme aj my?"opýtal sa Harry.
"Zajtra."
"Hodíme ťa domov?"
"Nemusíte, som tu autom. Zajtra vám volám chalani. Novinárom ani slovo. Čaute,"objal som ich a vyšiel som z nemocnice. Naozaj nás nikto nespoznal, lebo pred nemocnicou nikto nebol, tak som si veselo odišiel domov. Ešte v ten večer som to oznámil všetkým - od mojej rodiny až po Amyinu. Všetci boli nadšení a sľúbili, že prídu čo najskôr. Rodičia Amy prídu už zajtra. Moji asi až keď Amy pustia z nemocnice. Išiel som potom vyvenčiť Lokiho a skočil som si po nejaké jedlo. Doma som sa poriadne najedol a spať som išiel s krásnym pocitom. Som otec.. Napísal som Amy sms na dobrú noc a hneď zaspal.
Ráno ma zobudil Loki, chcel sa ísť venčiť. Tak som sa postavil z postele, hodil niečo na seba, zobral Lokiho a išli sme si urobiť pár kolečiek okolo domu. Stihol som sa telefonicky dohodnúť s chalanmi, kedy pôjdeme pozrieť Amy. O dve hodinky prídu pre mňa. Bol som taký nadšený, že som si ani neuvedomil, kto okolo mňa prešiel.
"Liam, ahoj!"pozdravil ma známy hlas. Danielle!
"Danielle, ak mi chceš skaziť náladu, tak sa ti to určite nepodarí."
"Nie Liam. Ja si to chcem s tebou navždy vyriešiť."
"Keď mi chceš hovoriť o tom ako ma ľúbiš alebo čo, tak sa ani nesnaž, lebo,"nedohovoril som, lebo mi skočila do reči.
"Ja som si niekoho našla."
"Čo?"prekvapene som pozrel.
"Volá sa Josh a sme spolu zatiaľ len mesiac. A fakt mi na ňom záleží. Zmenila som sa. Prisahám ti, že už ti dám navždy pokoj a nebudem ti ničiť život. Uvedomila som si, čo som vám robila a keď som si predstavila, že by mi niekto tak kazil vzťah s Joshom, tak by som ich asi zabila. Nemôže to už medzi nami byť.. za dobré?"slabo sa usmiala. Bol som z jej slov prekvapený. Zo všetkoho čo povedala.
"Ja..ja.. Mám ti veriť, že to myslíš naozaj?"
"Poznáš ma dosť dobre na to, aby si vedel či klamem,"nadvihla obočie.
"Tak dobre,"vydýchol som. "Ale ešte raz mi niečo vyvedieš alebo povieš niečo zlé na Amy, tak prisahám, že ti niečo urobím Dan. S takýmto prístupom môžeme byť aj kamaráti."
"Platí. Ja nebudem mrcha, a ty sa na mňa nebudeš hnevať?" Prikývol som. "A ako sa darí Amy? Kedy sa to má vlastne narodiť?"
"No, už sa to vlastne narodilo. Včera,"usmial som sa. Vždy som sa pri spomienke na Sarah usmieval.
"To fakt? Gratulujem. Budeš skvelý otec.."
".. a Amy bude ešte lepšie matka,"dokončil som za ňu vetu.
"To dúfam. Neverila by som že to niekedy poviem, ale prajem vám to."
"Ďakujeme Dan. Aj ja to prajem tebe s Joshom."
"Ďakujem ti. Keby niečo, tak sa ozvi. Iba ako kamarát,"žmurkla.
"Jasné. Idem, ponáhľam sa. Čauko,"usmial som sa. Zakývala mi a odišiel som. Teraz už len dúfam, že nehrala divadielko a naozaj sa zmenila. To by bolo úžasné (:

"A na koho sa Sarah podobá viac?"vyzvedal v aute Niall. Boli sme na ceste do nemocnice.
"Netuším. To uvidíme časom. Chalani, fakt vám všetkým prajem zažiť ten skvelý pocit byť otcom. Je to to najkrajšie, čo môžete zažiť,"usmial som sa.
"Lepší ako vypredať MSG?"opýtal sa Niall. Harry do neho štuchol, že čo to kecá za kraviny.
"Milionkrát lepší, Nialler,"zasmial som sa. Keď sme konečne boli pred nemocnicou, zaparkovali sme vzadu a potom sme šli k izbe Amy. Pomaly som otvoril dvere a chalani tam rovno vleteli. Amy práve kojila a tak mala prsia vonku.
"Zavrite oči vy úchyláci,"nadvihol som obočie.
"Pekné.. Teda pekná. Chápeš, Sarah,"zahováral Harry. Dobre ho poznám a viem čo myslel ale kašlal som na to, veď nech sa pozerá. Amy sa zasmiala a skryla si prsia pod košelu. Hneď som si vypýtal Sarah na ruky, aby som ju mohol ukázať chalanom. Tiež si ju hneď obľúbili, a hádali sa, kto ju zoberie na ruky. Tak som radšej sadol k Amy na posteľ a kochali sme sa našou maličkou spolu. 
"Pozri na tie očká. Celá ty,"povedala s úsmevom Amy.
"Skôr by som povedal, že celá ty. Také veľké oči máš len ty."
"Ale pery má po tebe, to mi nevezmeš." Dohadovali sme sa, na koho sa viac podobá celú dobu. Potom si ju zobrali chalani a tak som si užíval chvílku s Amy.

Prešiel mesiac odkedy Amy porodila. Sarah bola stále krajšia a krajšia a už sme hneď vedeli, na koho sa bude podobať. A ja som to nebol. Síce mala pery ako ja a farbu vlasov zdedila po mne, ale inak bola celá Amy. Keď bude taká aj keď bude staršia, tak by som si mal kúpiť nejaký repelent na chlapcov. Fans sa to dozvedeli už pár dní po pôrode. Sám som to oznámil, krásnym tweetom. "Sarah Nicole.. she has only few days, but i love her so much xx". A pridal som aj jej fotku. A fotil som si ju takmer stále.
"Liaam, nefoť nás stále a radšej jej behni hore po nejaké čisté oblečenie. Zase sa povracala,"zasmiala sa Amy. Sarah na nás iba pozerala ako na bláznov. Zo skrinky som jej vybral biele dupačky a odniesol ich Amy. Prezliekla ju, potom sa zvalila na gauč a Sarah si položila na brucho, kde jej spokojne zaspala. Boli spolu úžasné, z Amy je lepšia mamina ako som si myslel. A ja sa ako ocino snažím, ale Amy hovorí, že som úplne dokonalý otec. To ma hrozne teší, lebo vždy som chcel byť dokonalý otec. Aj manžel. Ale to je ešte čas. Aj keď pôvodne som nechcel nemanželské dieťa, ale teraz mi je to totálne jedno. Aj tak manželstvo nič nieje, je to iba obyčajný papier, ktorý má spečatiť lásku. Je to ale úplne zbytočné, pretože my sa s Amy ľúbime aj bez nejakého papieru. A prstienky si môžeme kúpiť kedykoľvek. 
"Nad čím tak rozmýšlaš?"chytila ma Amy za ruku.
"Nad tebou a nad tým ako ťa lúbim, maličká."
"Aww, aj ja teba. Vieš, najskôr som si myslela, že výchovu Sarah vôbec nebudem zvládať, ale ide to zatiaľ hladko,"usmiala sa.
"To ťažké ešte len príde. Louis mi hovoril, že keď dvojičkám rástli zuby, tak nemohol spávať od toho, ako stále revali,"potichu som sa zasmial. 
"A čo bude, keď pôjdete na tour?"šepla.
"Pôjdeš so Sarah s nami. Veď ťa nenechám sa o ňu starať samú."
"Ale neviem, či môže toľko cestovať. Asi budem u mamy, alebo u Chels."
"Ako myslíš. Ale vieš, že miesta v buse je dosť,"objal som ju jednou rukou. Pridržala Sarah a pritúlila sa ku mne. Moje dve dievčatá, ktoré nadovšetko ľúbim.

predposledná časť ♥ snažila som sa pri tejto časti najviac ako to šlo, tak dúfam že sa vám páči :) síce ste komentárov veľa k 79. nedali, ale chcela som ju zverejniť už dnes:)  poslednú časť pridám asi vo štvrtok alebo v piatok, uvidím, či dáte veľa komentárov :) posledná časť bude akoby epilóg + moje posledné slová (:DDD) k tomuto príbehu :3 ale o tom v 81.časti :3 

A kto si nestihol všimnúť, pridala som novú záložku s príbehom, ktorý bude po NCTY , Don't Leave Me :) je už aj trailer aj úvodná fotečka:3

a TRAILER ZDE :D