#76 Nobody compares to you

Ubehlo už niekoľko týždnov. Zajtra sa majú konečne vrátiť! Liama som nevidela skoro mesiac. Nakoniec som sa k nim na tour už nepridala, nejako sa mi nechcelo a občas sa mi vracalo to zvracanie, ale teraz to je celkom v pohode. Vlastne ani nie. Poslednou dobou som úplne náladová, pažravá a pribrala som. Teda iba na niektorých miestach. Práve bola u mňa mama, keď sme sa o tom rozprávali a hovorila som jej, čo všetko som pojedla.
"Amy, nie si ty tehotná?"zasmiala sa.
"Určite nie,mami. Dávali sme si pozor.. Teda myslím,"nadvihla som obočie.
"Nikdy to nieje 100%-tné."
"Nevymýšľaj mamina. Dáš si ešte čaj? Alebo niečo na jedenie?"
"Nie nie. Ja už pôjdem, lebo nestihnem vlak."
"Ak chceš tak ťa hodím domov."
"Nemusíš. Zajtra ti príde drahý, tak sa na to priprav, nemusíš mi robiť taxikára. Papa, dávaj pozor,"objala ma a odišla. Odzdravila som ju a zobrala som si Lokiho na kolená. Začala som ho škrabkať za uškom, no bránil sa. Zoskočil zo mňa a začal škrábať na vchodové dvere.
"Ahá, tak ty chceš ísť von!"zasmiala som sa. Vybehla som si hore zobrať kabelku, obula som si balerínky a Lokiho som zobrala von na prechádzku. Prechádzali sme sa našou tradičnou trasou okolo parku, potom popri supermarketu, okolo lekárne a späť. Keď som uvidela lekáreň, napadla ma mamina myšlienka. Že som tehotná. Netuším, či je to možné. Tak na 50% aj áno. Nechcela som si robiť ale ilúzie, tak som odniesla domov Lokiho a poriadne sa zamaskovala. Išla som si kúpiť tehotenský test. Dúfala som, že ma nikto po ceste nespozná, lebo keby ma zbadajú s tehotenským testom v ruke, tak by hneď začali vznikať fámy. Vošla som do lekárne a pani za pultom som povedala, čo chcem. Bola to nejaká starenka, tak som verila, že nevie kto sú chalani, a duplom už nebude vedieť kto som ja. Bod premňa. Na pult som jej hodila nejaké bankovky, test som si strčila do tašky a rýchlo som kráčala domov. Bála som sa. Čo by sa stalo, ak by som náhodou bola tehotná?
"Nemysli nato!"povedala som si pre seba trochu hlasnejšie, sused čo bol so mnou vo výťahu sa na mňa pozrel ako na blázna. Venovala som mu úsmev a vystúpila som z výťahu. Otvorila som dvere od bytu a rýchlo ich aj zamkla. Vletela som do kúpeľne a tam som sa zamkla tiež. Potrebovala som úplny pokoj. Podľa návodu na krabičke som si urobila tehotenský test a musela som pár minút počkať. Celá som sa potila a nahlas som dýchala. Vôbec som netušila aký bude výsledok, aj keď príznaky som mala. Ale dieťa v 19? A ešte k tomu s Liamom? Veď by som mu pokazila kariéru. Teda, ak by sa k tomu malému vôbec priznával. 
Keď prešlo pár minút, zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa na tehotenský test. Dve paličky. Boli tam dve paličky. Panebože, veď ja som tehotná! Skĺzla som po stene na podlahu a rozplakala sa. Netuším, či to boli slzy radosti alebo smútku, ale plakala som. To neni možné, ako sa to mohlo stať? Veď sme si dávali pozor. Síce ja som tabletky nebrala už od modelingu, lebo mi to zakázali, ale Liam si určite dával pozor! Potom mi to docvaklo... Vtedy u chalanov, v jeho izbe. Prišlo to tam náhle a nepamätám si, že by Liam použil ochranu. A do riti. Toto nie.. Čo mám teraz robiť? Rýchlo som naťukala smsku Perrie a utrela si v zrkadle slzy. Ako to, že ma nenapadlo že som tehotná? Veď to všetko, čo sa so mnou dialo a ešte k tomu som pribrala, mám väčšie prsia a už aj brucho sa mi zaobluje.. Rukou som prešla po bruchu... Nie, stále som nechcela veriť že v mojom tele rastie nový život. Z môjho premýšlania ma vytrhol zvuk zvončeka. To už je tu Perrie? Odomkla som dvere a išla jej otvoriť. Hneď ako som ju uvidela, skočila som jej okolo krku  a vzlykala som.
"Amy, čo sa stalo, že tak fňukáš? Veď zajtra príde Liam! Musíš byť šťastná,"usmiala sa.
"Perrie, sadni si radšej,"povedala som jej. Nadvihla obočie a sadla si. "Ja som tehotná." Zaklipkala svojimi dlhými mihalnicami a prekvapene na mňa pozrela.
"Počkaj, teraz si zo mňa strielaš, alebo si fakt tehotná?"
"Úplne vážne ti hovorím, že som tehotná,"bezducho som povedala.
"To je úžasné! Teda, ja mám z toho radosť, ale neviem či ty máš?"objala ma a smutne pozrela mojim smerom.
"Ja neviem Pezz. Na jednej strane som šťastná,že pod srdcom nosím bábätko. Ale bojím sa Liamovej reakcie."
"Neblázni Amy. Vieš, aký je Liam. Určite bude mať radosť, aj keď zo začiatku ho to zaskočí, veď vieš, bude mať len 20 a má rozbehnutú kariéru. Ale vy to spolu zvládnete, ste úžasní a neverím, že by sa vás niečo také ako bábätko rozdelilo,"usmiala sa.
"Máš pravdu. Teda dúfam,"pokúsila som sa o úsmev.
"Usmej sa zlatko. Čakáš miminko. Vieš čo by za to dali stovky žien? A navyše, toto je dôkaz vašej lásky. Bude určite nadšený, viem to."zasmiala sa.
"Čo by som bez teba robila. Dáš si čaj?"
"Tomu ver. Nejaký ovocný, ďakujem,"povedala a začala sa naťahovať s Lokim. Ja som nám zatiaľ urobila čaj a položila ho na stolík v obývačke. Ešte sme sa chvíľu zakecali a ja som sa zatiaľ objednala ku gynekológovi. Stálo ma to dosť námahy, aby ma zobral ešte zajtra. Ale keď som mu povedala, že som tehotná, tak ma objednal na siedmu. Super!
"Perrie, nerada ťa vyhadzujem, ale zajtra ráno skoro vstávam, a chcela by som sa vyspať."
"Ale jasné, mala si rovno povedať. Vidíme sa zajtra na letisku?"
"Uvidím či prídem na letisko. Neviem ani kedy Liam príde."
"No, to ani ja. Tak pa!"objala ma a išla. Ja som si dala sprchu, najedla som sa a išla som rovno spať. Nedalo sa mi moc zaspať, ale nakoniec sa mi to podarilo. Bolo vážne divné zaspávať s myšlienkou, že pod srdcom nosím bábätko (:
Ráno som trochu zaspala a vstala som až o pol siedmej. Vyšuchtala som sa z postele, obliekla som si volnejšie letné šaty, na nohy som si dala sandále a do kabelky si zbalila všetky veci čo som potrebovala. Potom som sa nalíčila, upravila si vlasy a rýchlo som vyrazila k doktorovi. Prišla som až o pol ôsmej... Zaklopala som na dvere a chvíľku počkala.
"Slečna. Čakal som vás už o siedmej,"nadvihol obočie. Cítila som sa tak trápne. "Poďte ďalej,"usmial sa. Vošla som do ordinácie a posadila sa na tú stoličku čo tam mal (neviem ako sa to volá:D). Prezrel ma a potom sa pohľadom otočil na mňa.
"Už viete, že ste tehotná, gratulujem vám. Ale musím vás zobrať na sono. Oblečte sa a prídite sem vedľa,"ukázal na dvere vedľa. Prikývla som a začala som sa obliekať. Potom som ho nasledovala, lahla som si na taký stolík a doktor mi začal robiť sono.
"Malé ešte určite neuvidíte, je veľmi maličké. Ste v 6.týždni tehotenstva. Zatiaľ je to zdravé, nemáte žiadne problémy, že nie?"
"No, okrem tých bežných nie,"zasmiala som sa.
"Tak to je dobre. Prídite sa mi ukázať o dva týždne,"usmial sa. Prikývla som a postavila sa zo stolíka. "A slečna? Ak pijete kávu, tak si ju prosím na najbližších 9 mesiacov odoprite. Môže to maličkému ublížiť."upozornil ma. Prikývla som. Neviem ako bez kávy vydržím, ale určite to nejako zvládnem. Môj život teraz bude postavený na čaji. Odzdravila som doktora a vyšla som z ambulancie. Bolo už deväť hodín, tak som išla rýchlo domov, lebo som ani Lokiho nevenčila. Keď som však otvorila dvere od bytu, skoro som dostala infarkt. Ale od šťastia! Na sedačke sedel Liam a keď ma uvidel, tak sa postavil a pribehol ku mne. Skočila som mu na krk.
"Liam, láska! Čo tu robíš tak skoro?"dusila som ho v objatí.
"Aj ja ťa rád vidím, babe. Nechcel som ti povedať, kedy prídem aby som ťa prekvapil a ty  si nebola doma. To mi nevyšlo,"zasmial sa a dal mi pusu.
"Bola som u doktora.. Na kontrole,"vypotila som zo seba.
"Nič ti dúfam nieje, že?"ustarostene sa opýtal.
"Nie tak celkom,"mykla som pleciami.
"Amy, čo sa deje?"usmial sa.
"Nič. Len bežná kontrola, vážne,"nahodila som úsmev a dala mu pusu. Som krava. Viem, že som mu to mala hneď povedať, ako som ho uvidela, ale ja sa tak strašne bojím toho, ako zareaguje. Veď tomu dám ešte čas.. Za pár dní to už určite bude vedieť...

Z pár dní sa stali tri týždne. Nepovedala som mu to stále. Jediní ľudia čo to vedeli, boli moja sestra, Perrie a moji rodičia. Aká bola mamina reakcia? Najskôr na mňa čumela, ako na šialenca, a potom sa začala vypytovať ako k tomu došlo, či sa o to budem vedieť postarať, či to vie Liam a podobne. Keď som jej povedala, že to nevie, tak ma skoro zaškrtila. Vraj on to mal vedieť prvý. Ale ona asi nevie, čo je to mať nečakanie dieťa v 19-tich, navyše keď otec môjho , teda nášho dieťaťa je spevák z najpopulárnejšej skupiny na svete. A potom sa mi začala vyhrážať, že mu zavolá a povie mu to. Nakoniec sme skončili pri výbere mena. Moja mama je proste úžasná, zbožnujem ju. Pred Liamom to udržať však bolo ťažšie. Veľakrát sa mi stalo, že sme sa skoro spolu vyspali, ale potom som sa spamätala a vyhovorila som sa na všetko možné. Už mu to prišlo divné, keď odmietam tri týždne sex.
"Amy? Musíme sa porozprávať,"smutným hlasom mi Liam povedal. Zaklipkala som mihalnicami a sadla si k nemu. "Máš niekoho iného?"rovno na mňa vyvalil. Pozrela som na neho prekvapene, že či mu hrabe.

ten koniec.. čo myslíte, povie mu to už konečne? :D alebo to ešte bude naťahovať? :D a čo sa bude diať dalej, uvidíte :3 už zostáva len málo častí, ale dúfam že aj po tomto príbehu budete mojimi čitatelkami, pracujem už na novom príbehu :3 tak ale o tom neskôr, teraz komentujte, aby ste vedeli čo sa bude dalej diať! :D a skúste aspon 13 komentárov, prosím ja viem že to dáte! :D