#4 Don't Leave Me

"Budem musieť ísť,"povedal Harry. Bolo asi niečo po šiestej večer. Zdvihla som k nemu pohľad a prikývla. 
"Idem ťa odprevadiť. Chloe, prosím seď aspoň chvílku na zadku,"zahriakla som sestru a postrčila Harryho dopredu. Vyšli sme z dverí a zišli dole po schodoch. Harry sa obul a s úsmevom sa ku mne otočil.
"Tak ahoj. Môžem ti ešte niekedy zavolať?"objal ma na rozlúčku.
"Kludne,"mykla som pleciami. Zamával mi ešte raz a vyšiel z dverí. Usmiala som sa. Bolo mi s Harrym neskutočne dobre, ani som si neuvedomovala, že to je nejaká celebrita. Vyšla som hore do izby za Chloe, ktorá sa hrala s domčekom pre bábiky, tak som ju nechala a šla do svojej izby. Práve mi zvonil mobil, natiahla som poň ruku a zdvihla. Volala Emma.
"Beth, aký človek mužského pohlavia vychádzal z tvojho domu?"podozrievavo sa spýtala.
"Hmm. Kamarát."
"Poznám ho?"
"Určite,"zasmiala som sa.
"Je to niekto zo školy? To pochybujem.. Kto z našej školy by preboha mal Range Rover? Vyklop to, Olsenová. Kto to bol?"
"Emma, veď ti hovorím že kamarát. Bol to ten z toho klubu vtedy." Emma ešte nevie, že to bol Harry. Noviny nečíta a časopisy minimálne, a to len Vogue alebo Cosmopolitan a tam sa takéto nerieši. Takže vôbec nevie o tom, že nejaké dievča, čo som bola ja, bolo pred tým klubom s Harrym. 
"Takže sa ozval."
"Ozval. Dobre musím končiť. Volá ma Chloe, musím naňu dávať pozor,"zaklamala som a zložila. Zvalila som sa na posteľ a nejako som zaspala.. Zobudila som sa až ráno, keď ma budila mama. 
"Bethany, ako to že si včera zaspala? Vieš čo sa mohlo stať Chloe?! Keby sa v práci nevypýtam skôr, tak by sa malej mohlo hocičo stať!"kričala namňa.
"Bože mami, ved sa jej nič nestalo,"pohodila som rukou a postavila sa z postele. Ešte niečo mi hovorila, no rýchlo som zišla dole do kuchyne a šla si urobiť niečo na jedenie. Bolo už pol jedenástej, riadne som si pospala. Zjedla som si raňajky a popritom si čítala mamin časopis.
"Inak asi pred hodinkou ťa tu niekto hľadal. Nepoznám ho, ale chcel ťa vziať na raňajky. Volá sa Harry a máš mu zavolať,"povedala mi mama a odišla na záhradu. Skoro mi zabehlo. Takže Harry tu ráno bol a chcel ma zobrať von. Neviem či je to najlepší nápad. Nechcem byť považovaná za jeho frajerku, kedže sme spolu boli iba dvakrát, a to len raz poriadne. A skoro ho nepoznám, síce sme sa včera dlho rozprávali, nezdá sa mi že ho poznám o niečo viac. Riad som strčila do umývačky, zapla ju a šla som rýchlo hore. Našla som si jeden zmeškaný hovor od neznámeho čísla. V ruke som zvíjala mobil a v hlave sa mi bila otázka - Zavolať či nezavolať? Ale veď chcel, aby som mu zavolala, tak by som mala.. Vytočila som teda jeho číslo a čakala, kým zdvihne. Po pár pípnutiach som začula Harryho Haló?
"Ahoj , tu je Beth. Vraj si ráno bol u mňa."
"Bol, už si hore?"
"Nie, rozprávam sa s tebou zo spánku,"prevrátila som očami.
"Tak sa zobuď, o hodinu som u teba,"zasmial sa a zložil. Nestihla som sa ani spamätať, z toho čo mi povedal. Čo tak sa ma opýtať, či pôjdem? Ale aj tak by som povedala, že idem, takže neviem, čo tu polemizujem. Vbehla som do kúpeľne. Umyla som si telo aj vlasy, potom si ich vyfénovala a po celom dome behala iba v osuške a hladala niečo schopné na seba. Vonku trochu fúkalo, ale zima nebola, takže som si obliekla kraťase a tričko s dlhším rukávom. K tomu obyčajné biele conversky, hodinky a ešte nejaké doplnky. Vlasy som si len ľahko nakulmovala a s makeupom som sa tiež moc nepiplala, tak ako obyčajne. Nemala som náladu na môj extravagantný štýl obliekania a líčenia, chcela som sa obliecť celkom obyčajne. Aby si Harry hneď o mne niečo nepomyslel, to by som fakt nechcela. Keď som si na rúž nanášala rúž ľahšej ružovej farby, zazvonil zvonček.
"Mami, neotváraj! Hneď idem dolu,"zakričala som mame, strčila rúž do kabelky a zbehla som dole. 
"Kam ideš?"
"Preč,čau,"povedala som, vyšla z dverí a zabuchla. Obhliadla som sa, aby som našla Harryho, no nikde nebol. Až po chvíli som uvidela, ako mi niekto kýva z čierneho auta, a bol to on. Podišla som k autu a sadla doň.
"Kam ideme?"hneď som sa spýtala.
"Aj ja ťa rád vidím,"zasmial sa. "Ideme na piknik."
"Nebude pršať?"
"Dúfam, že nie,"pozrel sa na mňa a s úsmevom mykol pleciami. Po asi desiatich minútach cesty Harry zastavil pred malým parkom, o ktorom som ani nevedela, že v Londýne je. Harry vystúpil z auta, obišiel si ho a otvoril mi dvere. S úsmevom som vystúpila a počkala ho pri bránke, ktorá bola vstup do parku. O pár chvíľ sa objavil aj s dekou pod pazuchou a v pravej ruke zvieral prútený košík. Zobrala som mu deku a spoločne sme išli najsť nejaké dobré miesto. Vybrala som miesto v tieni pod stromom, blízko jazierka. Rozložila som deku a sadla si, Harry si sadol rovno pri mňa a pred nás položil košík s jedlom. Ani chvíľku som neváhala, a postupne začala vyberať všetko jedlo. Bolo tam toho tak veľa, sendviče, ovocie, sladkosti..
"Marshmallow! Ako si vedel, že ich milujem?"objala som balík cukríkov.
"Marshmallows má rád každý,"žmurkol, balíček mi ukradol a otvoril. Spoločne sme tie cukríky zožrali a rozprávali sa pri tom. Postupne sme pojedli všetok obsah košíka a konečne sme sa poriadne porozprávali. Harry mi povedal všetko o skupine, o rodine a podobne, a ja som mu zase porozprávala niečo o mne. Tak som sa nasmiala, keď rozprával o X-Factore. 
"Harry, ty si bol v XF v roku 2010?"
"Áno."
"Aj ja som tam bola v ten rok."
"To vážne?"vyvalil na mňa oči. Prikývla som. "A išla si ďalej?"
"Nie. Mala som 2 áno a 2 nie, ale nakoniec sa zhodli, že ma pošlú domov a aby som sa vrátila o rok neskôr. Vraj som si mala najať hlasového coacha, aby mi vylepšil hlasivky, kedže ja som školu spevu navštevovala len dva roky. Nemala som tak dobre vycvičený hlas, tak som sa na nich vykašlala a už som tam nešla,"mykla som pleciami.
"Ty si blázon. Zaspievaj mi niečo!"navrhol.
"Na to zabudni,"hodila som rukou.
"Prosím. Ja ťa chcem počuť spievať."
"Harry, nepoznáme sa až tak dobre, aby som ti spievala,"zasmiala som sa. Zamračil sa. "Harry,"nadvihla som obočie. Urobil na mňa psie očká, ktoré namňa zaberú úplne vždy! Inak tomu nebolo ani tentokrát. "No dobre,"prevrátila som očami, Harry sa usmial a objal ma. Nadýchla som sa a odspievala som mu kúsok Give me love od Eda Sheerana, a potom som so zatvorenými očami čakala na jeho reakciu.
"To bolo nádherné. Máš ten najkrajší dievčenský hlas aký som kedy počul,"povedal s úžasom.. Jemne som sa začervenala. Harry ma chytil za stehno a ja som sa otočila.
"Ďakujem,"zamrmlala som a usmiala sa.
"Čo keby ťa zajtra zoberiem za chalanmi? Ideme do štúdia, tak by si mohla niečo skúsiť naspievať, aj keď len tak."navrhol.
"Ja zajtra odlietam do Austrálie,"smutne som sa zatvárila.
"Na ako dlho?"
"Asi na týždeň." Smutne vzdychol. Hlavou som sa mu oprela o rameno.
"Uvidíme sa ešte, Beth? Alebo na mňa po Austrálii zabudneš?"
"To by som sa mala spýtať skôr ja teba,"potichu som sa zasmiala. "Harry, musím ísť." Postavila som sa a oprášila si kraťase a zadok. Chytila som Harryho za ruku a pomohla mu postaviť sa. Zbalili sme veci a popritom sme si robili srandu z ľudí, ktorí prechádzali okolo. Rýchlo sme sa spakovali a išli sme k autu, lebo začalo pomaly popŕchať. Po ceste sme sa stavili v Starbuckse po kávu a potom ma zobral Harry domov. 
"Aj sa so mnou rozlúčiš?"smutne som sa opýtala. Usmial sa a "roztvoril náruč". Silno som ho objala obama rukami a objímala. Nasávala som jeho vôňu a nos zaborila do Harryho ramena. Po chvílke som sa odtiahla.
"Tak ahooj Harry,"zamávala som s úsmevom. 
"Pusu nedostanem?"zasmial sa.
"Na ruku jedine,"zasmiala som  sa tiež.
"Ále Bethany."
"Nabudúce Harry. Papa,"objala som ho ešte raz a vošla som do domu. S úsmevom som si kráčala hore do izby a tam sa aj zatvorila. Bože, toto bol asi najkrajší deň aký som kedy zažila. Na instagram som rýchlo pridala fotku nášho picniku, ale neoznačila som tam Harryho, dokonca ani náznak toho že tam bol so mnou som tam nedala. Načo by som to niekomu mala vešať na nos, ešte ma budú otravovať nejaké ich šialené fanúšičky. 
"Bethany, máš sa baliť. Ráno nám skoro letí lietadlo,"nakukla mi Chloe do izby.
"Sestrička, poď sem. Vieš ako ťa milujem?"usmiala som sa. Prišla ku mne a sadla mi na kolená. Keby sa nestratí, tak sa s Harrym nestretneme. A ešte môžem ďakovať Emme, že ma nakoniec dotiahla na tú party.

po týždni konečne časť!:D sorrky, že nebola, ale nemala som kedy písať a ked som aj našla si čas, som nevedela, že čo písať :/ vyšla som z cviku z písania, tak preto je to aj také krátke :( ale ja sa do toho dostanem a tá dalšia bude dúfam lepšia :D tak dúfam že tu necháte pár komentárov, aspon 10 ? :3