#72 Nobody compares to you

V nemocnici sme zostali až do večera. Chcela som, že tam ostanem aj spať, pri ňom. Ale chalani ani Liam mi to nedovolili, a nakoniec ma presvedčili nech idem domov si trochu oddýchnuť. Fakt som potrebovala oddych. Tak sme sa s Liamom rozlúčili a Niall ma hodil domov do garzónky. Už bol v pohode, vôbec ho ten rozchod netrápil. Vlastne bol úplne šťastný, celý žiaril.
"Niall, čo sa deje?"opýtala som sa s úsmevom.
"Nič, nemôžem byť šťastný?"usmieval sa viac a viac.
"No neviem, toto nie je taký obyčajný úsmev."
"Tak dobre. Zajtra ráno idem do Mullingaru. Mám tam.. ehm stretnutie."
"S kým?"vyzvedala som. Ešte stále sme sedeli v jeho aute.
"S kamarátkou z detstva. Chodili sme spolu. A pred pár dňami som jej zavolal, a bola nadšená. Tak sme si dohodli stretnutie. Zajtra. Hrozne sa teším, Holly je úžasná. Teda, dúfam že je stále taká istá."
"Takže od toho očakávaš niečo viac?"
"Možno. Okej Amy, nechcem ťa vyhadzovať ale musím sa ešte zbaliť, vybaviť si letenky a tak. Ahooj,"objal ma. Vystúpila som z auta a išla do bytu. Vyzula som si nepohodlné tenisky a odkráčala som do izby. Zobrala som si čisté prádlo a pyžamo a išla som do kúpeľky. Ani som sa neodličovala, kedže som na sebe mala iba trochu makeupu, ktorý som už po tom celodennom plakaní nemala. Dala som si dlhúúú horúcu sprchu, a potom som sa obliekla. Vlasy som si vyfénovala a potom som si ich dala do gumičky. Urobila som si večeru, ktorú som zjedla pri telke a potom som šla rovno spať. Bola som taká unavená, že som spala až do pol jednej. To mi však moc nevyšlo, kedže pred druhou som mala ísť po Liama. Rýchlo som sa postavila z postele a začala sa pripravovať. Najskôr som sa najedla a potom som si šla vybrať niečo na oblečenie. Nič extra som si neobliekala, iba obyčajné rifle a tričko Abercrombie. Na nohy som si dala vansky a do tašky si zbalila klúče, peňaženku a mobil. Dala som si trochu makeupu, špirálu a upravila si obočie. Nestíhala som, a ešte mi začal zvoniť mobil.
"Kto je?!"
"Amy, to som ja Louis. Mám ísť pre Liama s tebou? Alebo ako ho dostaneš domov keď nemáš auto?"
"A ty máš, keď ti jedno zničil?"uškrnula som sa.
"Myslíš si, že mám len jedno?"
"Tak dobre. Prídi pre mňa čo najskôr, aj tak už meškáme." Nadiktovala som mu adresu a o desať minút už vytruboval ako debil. "Nie si normálny,"prehodila som keď som nasadla do auta. Iba sa usmial a už sme sa rútili uliciami do nemocnice. Samozrejme že tam postávali fanúšičky a vypytovali sa, či už je Liam v pohode. Bolo mi ich fakt ľúto, nevedeli, či ich idol ešte žije alebo či je v poriadku. Tak som ich ubezpečila, že Liam sa už prebral z kómy a že práve po neho ideme. Boli nadšené. Louis ma už ťahal do nemocnice. Dole na recepcii nás už čakal unudený Liam. Keď nás uvidel, vystrelil z kresla, no hneď si aj sadol. Tá jeho noha. Prišla som k nemu a dala mu pusu.
"Tie barle sú tvoje?"ukázala som na barle, čo boli pri ňom položené. Prikývol. S Louisom sme mu pomohli sa postaviť a odkráčať do auta. Barle nechcel. Pred vchodom ho skoro zvalcovali fanúšičky. Louisovi skoro praskli nervy a takmer im tam všetkým vynadal. V aute sa poriadne rozčertil.
"Ty kokos, ako mám ich hrozne rád, všetky. Ale niektoré niesú normálne. Dobre vidia, že si celý zničený a dokaličený a aj tak tam okolo nás skáču a ťahajú ma za ruku a neviem čo? To neni normálne, prečo ich odtiaľ nikto nevyhnal? Skoro si zas skončil v nemocnici a ja tak isto."
"Ukľudni sa Loui. Nič mi neni."snažil sa ho upokojiť Louis. Keď sme už boli pred Liamovym bytom, bol v pohode. Volali sme ho aj hore, ale nešiel, lebo musel ísť ešte po El do Manchestru a potom znovu späť sem. Aspoň mi ale pomohol dostať Liama do bytu. Do postele sa mi ho už podarilo dostať samého. Och, tak dlho som v tom byte nebola. Už tu nemám ani veci.. Prikryla som Liama a zvalila sa k nemu na posteľ. Začala som mu dávať pusinky po celej tvári. Jednou rukou ma jemne chytil za zadok a naklonil sa nadomňa.
"Nevyzerá to, že by si bol nejaký chorý,"pokrútila som nad ním hlavou.
"Chýbala si mi, tak si vynáhrádzam chvíle čo sme spolu neboli. Dva mesiace, Amy,"behal mi ukazovákom pred očami.
"Skoro,láska."
"Nepríde ti to, že som havaroval ako super vec? Ako, že vďaka tomu sme sa znovu dali dokopy."
"Nie! My k sebe proste patríme, tak by sme si k sebe cestu našli aj tak,"usmiala som sa.
"To máš pravdu. Ale takto sme pri sebe skôr, a ani cestu sme si nemuseli hľadať,"zasmial sa.
"To tvoje myslenie. Dáš si niečo na jedenie?"
"Dám. Hocičo. V kuchyni by ešte dačo malo byť." Postavila som sa z postele a zišla som dole do kuchyne. Pri kuchynskej linke som zahliadla misku pre psíka. Loki! Ja som na neho úplne zabudla!
"Liaam? Kde je Loki?"zakričala som.
"U našich vo Wolverhamptone. Zajtra ho prinesú so sebou, keď ma prídu pozrieť." Och, ako sa na neho teším. Pripravila som sebe a Liamovi sendvič a urobila nám čaj. Na tácke som to odniesla hore do izby. Zababušili sme sa pod paplón, pozerali na notebooku film a jedli a pili a vlastne robili všetko, okrem pozerania filmu, čo bežal na notebooku. Niekedy okolo šiestej sme obaja zaspali.

Liam
Konečne doma, konečne s ňou, konečne šťastný. Ležal som v posteli a pozeral som si twitter a internet, Amy spala vedľa mňa. Zaspali sme spolu, ale ja som vstal okolo jedenástej a spať sa mi už nedalo. Tak som pozeral net. Twitter bol plný mojej havárie, o tom či som okej a či žijem. No nie, mŕtvy som. Však sa mi nič také hrozné nestalo. Už ma takmer tá noha ani nebolí. Amy už stihla fanúšičky pred nemocnicou oboznámiť, že som okej, ako čítam. Už som nemal čo robiť, tak som si na youtube pozeral naše videoklipy. Vo WMYB sme boli takí.. malí. Teda ja určite. Moje "kučeravé" vlasy mi občas chýbajú, ale už by som sa k nim nevrátil. Tieto sa mi páčia viac. Hrozne som sa smial aj na našich videodenníkoch, tak rád by som nejaké znovu natočil. Už to nieje to čo to bývalo... Vyrástli sme. Chcel by som sa vrátiť do tých čias, keď sme sa tešili z každého vypredaného koncertu.Teraz je to už samozrejmosť. Chýba mi všetko. Ale teraz mi príde, že sa mám lepšie. Mám sa lepšie. S chalanmi ideme hore, a nabudúci rok nás čaká Where We Are tour po štadiónoch! Keď nám to managment povedal, takmer sme sa rozplakli od šťastia, a keď sme zistili že koncert vo Webley je takmer vypredaný... Toto je sen každého speváka a nám sa tie sny stávajú skutočnosťou. Som na nás strašne pyšný. 
"Čo ty narcis, pozeráš vlastné videá?"prichytila ma Amy, ako si pozerám video k OT.
"Nudil som sa. A náhodou, sú to fakt vydarené klipy."
"Ja nehovorím že nie sú. Sú úžasné, a najviac aj tak zbožnujem What Makes You Beautiful,"dala mi pusu. Ako ju len milujem. Už nech ma tá noha prestane bolieť a zoberiem ju niekam na dovolenku. Síce to nestiheme. Za pár dní začína americká tour. V Mexiku.
"Amy?"
"Hm?"pozrela na mňa a usmiala sa.
"Pôjdeš s nami na tour do Ameriky?"
"Ja neviem. Budem sa cítiť ako vtierka a ani neviem, či s vami ísť môžem. Určite to Paulovi bude vadiť."
"Nebude. Vážne. A navyše aj El sa k nám na pár dní pripojí, keď budeme v Sunrise."
"Keď to budeš mať teda od Paula potvrdené, že môžem ísť, tak pôjdem."
"Fajn. A ak nedovolí, tak bez teba nepôjdem. Budeš moja podpora, vieš, po tej nehode,"usmial som sa. Usmiala sa tiež, čo znamená, že to berie. Takže ju budem mať aj na tour. Komu lepšie! Privinul som si ju bližšie k sebe a až do noci sme sa rozprávali.

Amy
Liam na presvedčil aby som s nimi šla na tour. Nemám z toho moc dobrý pocit, ale idem tam. Aspoň na neho dám pozor a budeme viac spolu. Rozprávali sme sa asi do jednej v noci. Potom mi Liam začal pomaličky rukou zachádzať pod tričko. 
"Fakt to chceš aj keď si takýto dokaličený?"opýtala som sa s úškrnom. Prikývol a oprel sa mi hlavou o brucho. Pravdupovediac, chcela som aj ja. Liam neváhal ani chvíľku, a o pár minút som už bola bez oblečenia. Neviem, prečo mu to toľko trvalo, asi kvôli zraneniam. S vyzliekaním som mu pomohla ja, lebo by to trvalo snáď do rána. Tentokrát sme v posteli moc "neexperimentovali", kedže bol zranený. Ale bolo to krásne, dokonalé... Ako vždy. Nikdy som s Liamom nemala zlý sex, vždy som spokojná. A on tiež, ešte sa nesťažoval. A podľa jeho vzdychov usudzujem, že je spokojný. Keby len vedel ako šialene ho milujem. To čo vyjadrujem, je len polovica z toho. Keby sa znovu nedáme dokopy, tak by som sa po pár dňoch asi zcvokla. Je pre mňa ako kyslík, nedokážem bez neho žiť. A ani nechcem. 

taká kratšia-stredná, ale chcela som ju sem pridať ešte dnes, kedže tak komentujete :D aah ďakujem za všetky komentáre, čo píšete k častiam, hrozne ma tešia:3 tak nezabudnite okomentovať aj túto, dalšiu pridám asi až vo štvrtok - piatok a to len keď sa tu nazbiera +15 komentárov, tak píšte, čo si myslíte, že sa bude diať a takkkk :)