#71 Nobody compares to you

Posadila som sa na stoličku vedľa neho a pozrela na neho.. Okolo hlavy mal obväz, jeho krásne oči boli zatvorené.. Hruď sa mu v pravidelných intervaloch pohybovala hore-dole. Dýchal, čo je dobré. Len nereagoval. Viem čo to znamená, keď je človek v kóme. Chelsie raz bola v kóme tri dni. Mala proste bláznivého frajera, havarovali a tak skončila podobne ako Liam. Doktor nám vysvetlil, že všetko počuje, len si nevie zaradiť, čo je sen a čo je realita. To je podľa mňa dosť zlé. Opatrne som mu chytila ruku.

"Liam, ja viem že teraz vôbec nebudeš vedieť, že toto je skutočnosť, alebo ma vôbec nepočuješ.. Ja ti to kľudne poviem aj keď sa zobudíš. Po tých mesiacoch.. Fakt sa cítim trochu divne. Ale zároveň úžasne. Doteraz som si to vôbec neuvedomovala, ako si mi neskutočne chýbal. Čokoľvek by som teraz dala za to, aby si sa prebudil, otvoril tie svoje nádherné oči a pobozkal ma. Aj keď neviem, či sa na mňa ešte stále nehneváš. Ja viem, že som ti strašne ublížila a hrozne to ľutujem. Vždy som si to vyčítala, keď som v noci zaspávala a nebol si pri mne. Tie týždne bez teba boli pre mňa tie najhoršie aké som kedy zažila. Jediné, čo teraz chcem, aby si sa prebudil."smutne som povedala. Z očí mi vyšlo pár sĺz, ktoré som si ale okamžite utrela. Liam stále nehybne ležal.. Sedela som tam s ním asi dve hodiny. Dúfala som že sa prebudí, ale nič sa nedialo. Vyšla som von za chalanmi.
"Ešte stále je v kóme?"opýtal sa Harry. Smutne som prikývla a sadla si k nemu. Jednou rukou ma objal.
"Idem si zafajčiť. Hneď som tu,"povedal Zayn a postavil sa.
"Zayn, počkaj. Idem s tebou."
"Odkedy fajčíš?"opýtal sa prekvapene Louis.
"Už asi mesiac."mykla som pleciami a nasledovala Zayna. Vyšli sme pred zadný vchod nemocnice, vpredu sa totižto tlačili fanúšičky. Už sa dozvedeli, že Liam havaroval a je v kóme. Boja sa oneho. Ja sa o neho bojím, a chalani tiež. Všetci sa o Liama bojíme. Vybrala som si z krabičky jednu cigaretu a zapálila ju. Poriadne som potiahla, a potom vypustila dym.
"Ako vlastne havaroval?"pozrela som na Zayna.
"Mal vypité. Nie moc, ale dosť na to aby si nevšimol betonovú stenu pred ním. Narazil. Hneď vraj zavolali sanitku, a odvtedy je v kóme,"smutne povedal. Čelom som sa oprela o kolená a udržiavala v sebe slzy. "Amy, on sa preberie. Sľubujem. Liam je silný chalan a až taká vážna tá nehoda nebola."pokúsil sa o smutný úsmev, no v očiach som mu videla, že ho to tiež trápilo. Dofajčili sme, a potom sme si ešte do automatu skočili po kávu. 
"Nič nové?"opýtala som sa, keď sme prišli pred jeho izby.
"Nie. Ale doktor povedal, že by bolo lepšie keby ideme k nemu do izby, všetci. Vraj by ho to mohlo nejako prebrať, keď nás bude počuť sa rozprávať. A ešte že o chvíľu sú tu Liamovi rodičia."povedal Niall. Postavili sme sa teda a išli sme do Liamovej izby. Sadli sme si na malú sedačku a potichu sa rozprávali. O takú polhodinku prišla Liamova rodina. Myslela som si, že ma odignorujú, alebo na mňa hodia nenávistné pohľady. Namiesto toho ku mne prišla Ruth a začala ma objímať. Zvítala som sa teda so všetkými a povedali sme im, čo sa mu stalo. Liamova mamina plakala pri jeho posteli, sestry tiež. Bože, takmer som to nevydržala a začala plakať tiež. Pristúpila som k Liamovej posteli a chytila ho za ruku. Bola taká slabá.. Našťastie stále pravidelne dýchal, to bolo v tejto situácii to najlepšie. Stlačila som mu silnejšie ruku a dala mu malú pusu na líce. 

O dva dni neskôr
Prešli už dva dni, a Liam bol stále v kóme. Jeho stav sa nijako nezlepšoval, ani nezhoršoval, bol stabilný. Celé dni som bola pri ňom, rozprávala sa s ním a spala pri ňom. Nepreberal sa. Úplne ma to zabíjalo, keď som ho tam videla ležať. Doma som bola len raz, osprchovať sa a prezliecť. Inak som stále v nemocnici, alebo v meste, keď som bola kúpiť niečo na jedenie. 
"Ešte stále si v kóme. Len aby si vedel, som tu stále s tebou. A nepohnem sa ani na krok. Pretože ja cítím, že sa čoskoro preberieš. Ja to viem. Dokonca ti aj stále kupujem jedlo, aj keď neviem načo. Vždy ho s chalanmi zjeme, keď čakáme na to, kedy sa konečne prebudíš. Keby si len vedel, akí sme zničení. Nedávam ti to za vinu, určite nie. Nás len trápi to, či sa vôbec ešte preberieš,"zlomil sa mi hlas a rozplakala som sa. Tvár som si skryla do rúk a potichu plakala. Čo ak sa naozaj nepreberie? Už nikdy nebudem vidieť jeho oči, jeho krásny úsmev.. Nebudem počuť jeho hlas a už nikdy sa ma nedotkne a neobjíme ma.. nepobozká ma. Ak by sa to naozaj stalo, tak by som nemala najmenší dôvod zostávať tu. Zomrela by som spolu s ním. 
"Amanda, prestaň takto hovoriť,"potichu som sa pokarhala a postavila sa. Podišla som k oknu a otvorila ho. Lakťami som sa oprela o parapetu a sledovala čo sa deje vonku. Stáli tam fanúšičky, väčšina z nich mala na tvári smutný výraz. Trápia sa rovnako ako my všetci.    Zadívala som sa druhým smerom. Mala som dokonalý výhľad na rieku a zapadajúce slnko.. Bolo to krásne. 
"Kde to preboha som,"začula som tichý hlas spoza mňa. Srdce sa mi rozbúchalo ako šialené. Opatrne som sa otočila a uvidela som Liama. Hlavu mal trochu nadvihnutú a obzeral sa po miestnosti. "Au.. Amy?"ticho šepol, keď ma uvidel. Z očí mi vyhŕkli slzy. Prebudil sa. Ja som to vedela... Bolo mi jedno, či sa na mňa hnevá. Pribehla som k nemu a opatrne ho objímala. Prekvapilo ma, že ma od seba neodlačil, ale jednou rukou ma opatrne objal tiež.
"Prosím, prepáč mi všetko. To, ako som ti ublížila. Mňa to bolelo viac ako teba, ver mi. Ja nechcem aby sme boli od seba, ja ťa chcem mať pri sebe už navždy. Chýbal si mi, tak strašne som sa bála že sa už neprebudíš. Stále som tu bola pri tebe a dávala na teba pozor. Ak mi neodpustíš, tak ja neviem čo.."vzlykala som, keď mi Liam priložil na ústa prst.
"Psst. Amy, ja som ti odpustil. Už dávno. Len som si to potreboval dať v hlave do poriadku, to vieš."
"A čo to teraz znamená?"opýtala som sa. Vtom do izby vtrhli chalani.
"Čo sa tu deje, že tak kričíš Amy? Hádam..."začal Niall, no keď uvidel Liama, ako sedí na posteli a pozerá sa na nich, všetci sa k nemu rozbehli a začali ho objímať, Niall dokonca aj plakal.
"Au, pomaly chalani, bolí to,"zasmial sa Liam.
"Chýbal si nám bratček!"smutne sa usmial Harry. "Čo si vlastne zažíval počas kómy? Pamätáš si na to?"
"Ani neviem že som bol v kóme. Proste, celú dobu sa mi tam niečo odohrávalo. Najskôr som bol pred, teda respektívne v našej vile. Horelo tam. Fakt veľký požiar. A potom som sa ocitol tu,"pozrel na mňa. "Celú tú dobu tu bola Amy, vy, mama.. Ale hlavne Amy. Niečo si mi rozprávala, ale ja neviem čo. Nepočul som to. A stále si tu bola, starala sa o mňa. Ja fakt neviem čo je pravda."
"Tak to s tou horiacou vilou pravda nie je. To sa ti asi snívalo. Ale to, že sa o teba Amy starala, to je pravda. Počas tých dní, čo si spal, tu bola. Stále bola pri tebe, vážne. Snažili sme sa ju dostať domov, nech si oddýchne. Ale nechcela. Chcela byť pri tebe,"s úsmevom povedal Zayn.
"To naozaj?"
"Áno,"povedala som. Chalani sa postavili a odkráčali do čakárne. Nechali nás tam samých... 
"Amy.. Ak by si to ešte dokázala, byť so mnou. Znášať všetky moje žiarlivostné scénky a všetko to.. Ja s tebou aj po všetkom tom, čo sme si preskákali chcem byť. Pretože ťa hrozne ľúbim,"povedal a nadvihol kútik úst.
"Ja som schopná prežiť čokoľvek, naozaj čokoľvek, len aby som mohla byť s tebou. Tiež ťa ľúbim.."usmiala som sa. 
"Tak teda, riskneme to znovu?"natiahol ku mne ruku. Namiesto odpovede som sa na neho zvalila a silno ho objala. Opreli sme sa o seba čelami.. a po tej dlhej dobe si dali úžasný bozk. Bol to ten najkrajší, aký som kedy zažila. Plný pocitov, nehy, vášne. Nič lepšie sa mi stať nemohlo. Po takmer dvoch mesiacoch bol znovu pri mne.
"Á, takže ste sa uzmierili. Tak sa mi to páči,"vykukol Louis z dverí. Pol-ležala som s Liamom na jeho nemocničnej posteli a objímala ho. Chalani si k nám prisadli, a začali rozprávať Liamovi, čo a ako sa mu stalo.
"Inak, ešte som ti nevysvetlila, čo sa vtedy v LA stalo,"povedala som.
"Nevracajme sa k tomu."
"Ale ja ti to chcem vysvetliť."
"Tak ale najprv mi vysvetli, s kým si vtedy tancovala v bare. Vo Funky Buddha."
"Myslíš v tú noc, keď si havaroval?"
"Hej. Myslel som si, že si si za mňa našla náhradu." Začala som sa smiať. On myslel Adama?
"Liam, ty si žiarlil na môjho bratranca? Jediný chlapec, s ktorým som tancovala, bol Adam. Môj bratranec. Ty tupeloo,"dala som mu pusu na líce. Tváril sa zmätene.
"Ahá. No.. dobre. Ľúbim ťa,"usmial sa.
"Aj ja teba,"pošepkala som mu. Do izby sa nám vrútil doktor.
"Dobrý deň , Liam. Vidím, že ste sa už zobudil. Myslel som si, že to bude len na pár dní. Každopádne, síce ste bol v kóme, a máte zranenia, nie je to také vážne. Na konci mesiaca sa už budete môcť naplno venovať práci. Dnes tu ešte zostanete. A zajtra môžete ísť domov,"usmial sa na nás. Presne toto som chcela počuť. Zajtra si ho pekne zoberiem domov, kde sa o neho budem starať.

lááskys sú znovu spolu :3

tak, šťastné? :3 ja som tiež, konečne som ich znovu dala dokopy:D ALE, toto ešte neni koniec :D teda, skoro je:D príbeh bude mať okolo 80 častí, menej nie, možno viac, uvidíme ako to natiahnem :) tak, že 16 komentárov, keby takto sa komentuje vždyy :')) sen?:D okayy, tak komentujte a zajtra možno vypotím dalšiu časť, najneskôr v stredu :)