#66 Nobody compares to you

Ležala som na posteli a nič sa mi nechcelo. Vôbec nič.. Bohužial som musela ísť niečo fotiť, ale predtým sa Annie so mnou chcela ešte porozprávať. To znie vážne. Okolo desiatej sa dovalila ku mne ako tornádo a sadla mi na kreslo.
"Amy, máme problém!"
"O čo ide?"
"Tvoj Liam poškodil jedného z našich modelov. Noela. Chudák má takú modrinu, ako svet a trochu rozťatú peru." Dobre mu dal Harry!
"Za prvé, neurobil to Liam a za druhé už nieje 'môj'.."
"Je mi jedno Amy, kto to urobil, patril k tebe a následky za to budeš niesť ty! Rozprávala som sa s Helen a povedala, že ešte jeden prehrešok a letíš! Aj s pokutou,"
"Ja nemôžem za to, že sa za mňa kamarát postavil. Noel si to zaslúžil, a keby môžem, tak mu vrazím aj ja."
"Svoje osobné problémy si rieš inak a nie na našich modeloch."odvrkla. "O pol hodinu ideme fotiť, tak sa priprav,"povedala nakoniec a odišla z izby. Všetci sa mi úplne sprotivujú, začínam ich tu nenávidieť. Akoby toho nebolo dosť, aj Isac bol ku mne odporný. Jediná Lucy a Kay sú ku mne milý. Stále do mňa kecal, že čo to mám s vlasmi, prečo mám vyrážku a neviem čo. 
"Amy, nevšímaj si ho. Od rána je nejaký divný, to ho prejde, neboj,"usmiala sa Lucy a na riasy mi naniesla vrstvu čiernej špirály.
"Všetci sa ku mne chovajú čudne. Chcem ísť domov,"smutne som povedala. 
"Už to vydrž, len mesiac aj niečo a ideš domov,"usmiala sa. "Budeš mi chýbať!" 
"Aj ty mne, dúfam že zostaneme v kontakte."
"To si píš. A teraz už bež fotiť,"objala ma a ja som išla za fotografkou. Celé fotenie som nejako pretrpela, tie fotky musia byť otrasné. Tvárila som sa ako zombie. To všetko tie moje aktuálne depky. Po fotení som hneď išla domov, predtým som si ale kúpila zmrzlinu a kúsok pizze. Kašlať diéty, čo mi nakázala Annie. Kašlať všetkých tu. Doma som sa prezliekla do šedých teplákov a volnejšieho modrého trička, odlíčila si tú tonu makeupu a zababušila som sa pod perinu,kde som jedla zmrzlinu a plakala pri filmoch. Nedokázala som si pomôcť, ale všetko mi ho pripomínalo. Zažila som síce iba tri rozchody, ale tento je určite najťažší. Asi to bude tým, že Liama som milovala, a aj milujem celým srdcom. Práve, keď sa skončil film, tak mi začal vibrovať mobil. Ukazovalo anglické číslo, tak som to zodvihla.
"Ahoj sestričkáá!"zvískla do telefónu Chelsie. Jééj, tú som dobre dlho nepočula.
"Ahoj Chels,"pozdravila som.
"Počúvaš? Prechádzam sa tak po H&M-ku a koho nevidím na plagátoch? Moju krásnu sestru Amy! Si to ty že?"
"Bože, tie fotky sú už tam? Hej som to ja."usmiala som sa.
"Nádherná si na tých fotkách, veľmi! Liamovi musí teraz každý závidieť, akú má frajerku!"zasmiala sa. 
"Chelsie, my už spolu niesme,"rozplakala som sa do telefónu a začala jej rozprávať celý náš príbeh..

Liam
Na druhý deň sme mali koncert v Paríži. Bolo to úžasné, tá atmosféra, aj všetko. Ale nebol som takí ako doteraz, a všimol si to aj zvyšok skupiny.. Našťastie ale neboli vyzvedať, typujem že im to Louis už stihol vykecať. Po koncerte som mal hrozné nutkanie zahrať si na klavír. Síce neviem hrať až tak dokonalo, ale niečo viem. Zašiel som teda za Jonom (klavírista) a opýtal sa ho či mi nepožičia svoj klavír. 
"Jasné, je dole , tam kde sme skúšali. Len ho nepokaz!"zasmial sa. Prikývol som a išiel som dole. Klúčiky od tej miestnosti som mal, tak som si odomkol a dvere nechal trochu pootvorené. Očami som hľadal Jonov klavír, nakoniec som ho našiel za bubnami. Položil som ho na stojan a sadol si na stoličku. Pár pesničiek som vedel naspämať, tak som začal hrať moju najobľúbenejšiu od Richarda Marxa. Prsty mi behali po klávesoch, šlo mi to jednoducho. Táto pesnička mi pripomenula chvíle s Amy, pripomenulo mi to ju celú, keď sme spolu neboli a čakali na chvíle kedy sa znovu uvidíme.. 
"Liam, to musí byť vážne, keď hráš na klavíri. Čo sa stalo v tom LA?"začul som Zaynov hlas spoza môjho chrbáta. Prestal som hrať a otočil sa k nim. Stál tam Harry,Zayn a Niall. Sadli sme si na zem a ja som im so slzami v očiach povedal čo sa stalo. Fakt ma to už nebaví to každému hovoriť, cítim sa ako magnetofón. Nakoniec sme si s Niallom plakali na ramenách, obaja sme boli totižto čerstvo single. Zayn s Harrym nás utešovali, nakoniec sme na izbe pozerali nejaké filmy a všetci štyria sme zaspali na mojej posteli.

"Hej Niall, daj zo mňa tú nohu dole,"zašomral som do vankúša. Niall si na mňa vyložil aj druhú nohu a diabolsky sa zasmial. To je ale debil. Zaboril som hlavu viac do vankúša a snažil sa ešte zaspať, no nedalo sa mi. Zobudil ma zvuk fénu z Louisovej izby. Všetci štyria sme ešte ležali v posteli, no postupne všetci začali odchádzať do svojich izieb, len Zayn stále spal. Tak som sa postavil z postele a objednal si nejaké raňajky na izbu. Zatiaľ som si dal sprchu a obliekol si tričko a tepláky a išiel si po jedlo, lebo poslíček vyklopkával ako šialený. Raňajky som zjedol na balkóne a užíval si ten luxusný výhľad na Eiffelovku. Aké by to tu bolo s Amy? Určite by sa jej tu páčilo, aj som ju sem chcel zobrať. Chcel som sem ísť na Valentína, ale vletel do toho ten modeling, takže sme sem ísť nemohli... Po chvíli sa ku mne pridal aj Zayn a dojedol to, čo zostalo na tanieri. Potom išiel do svojej izby, a ja som ostal sám. Okolo obeda mi prišla smska. Nikto sa pod ňu nepodpísal, bola od neznámeho čísla a znela takto- "dopočula som sa , že si v paríži.. čo keby sme sa stretli? dlho sme sa nevideli :)"
"kto si?" Odpísal som.
"niekto, koho si dlho nevidel. no tak Liam, prosím ;) keď tak o jednej pri reštaurácii Pablo Pierre, budem tam čakať, xx" . Rozmýšlal som, ísť tam, neísť? Kto by to mohol byť? Nakoniec som sa ale rozhodol, že tam pôjdem. Aj tak sa nudím a nikto taký neznámy to byť nemôže, keď má tá osoba moje číslo. Kedže bolo niečo po dvanástej, pomaly som sa vychystal a o trištrvte som si zavolal taxík k hotelu. Nechal som sa odviezť až k tej reštaurácii, bola fakt ďaleko od hotela, ale vyzerala pekne. Taká malá,útulná. Nikto tam však nestál. Skryl som sa teda za roh a rozhodol sa ešte chvíľku počkať.
"Tak si nakoniec prišiel,"začul som hlas za mnou. A načo som sem chodil. Toto som vážne nepotreboval. Danielle.
"To ty?"ukázal som na ňu prstom.
"Prstom sa neukazuje. Áno, ja,"usmiala sa.
"Načo si ma volala sem? Čo odomňa chceš?"
"Porozprávať sa."
"Nemáme sa o čom, Danielle."
"Ale máme. Poď dovnútra, mám rezervovaný stôl,"kývla rukou k reštaurácii. Nachvíľu som zaváhal no nakoniec som tam s ňou išiel. Sadli sme si k stolu niekde vzadu, objednal som si iba kávu a pozrel som na Danielle pohľadom, čo odomňa chce.
"Tak čo odomňa chceš?"
"Dozvedela som sa že si znovu nezadaný."
"To máš skade?!"
"Proste to viem, mám nejaké zdroje,"žmurkla.
"Áno, som single. Ale nie tak, že to znamená, že hľadám vzťah. Som single preto, lebo musím nad nejakými vecami popremýšlať. Takže žiadna šanca pre teba."
"Liam,"chytila ma za ruku. "Ja chcem pre teba len to najlepšie. Ty vieš, že som ťa vždy ľúbila, a nikdy som o teba prísť nechcela. Náš vzťah bolo pre mňa to najlepšie čo sa mi stalo, a chcem aby to pokračovalo. Ja som si počas tých niekoľkých mesiacoch uvedomila, ako veľmi po tebe stále túžim a chcem ťa mať pri sebe. My patríme k sebe, Liam. Sám to vieš." To nemyslí vážne. Ona využije situáciu, keď som čerstvo nezadaný a útočí mi na city?..
"Danielle, daj tú ruku zo mňa preč. Medzi nami už nikdy nič nebude. Sklamala si ma vtedy v novembri, a odtedy všetka moja náklonnosť k tebe zmizla a nič k tebe necítim. Ani len priateľstvo. V mojom živote už nič neznamenáš. Prepáč, ale je to tak,"stiahol som svoju ruku. Zvesila hlavu a odvrátila pohľad. Teraz sa hrá na to ako ju to veĺmi bolí a ako sa trápi. Na tie jej klamstvá už nikdy neskočím. Niesom blbec. Teda, vlastne som. Naletel som Danielle, Amy.. Ktorá bude dalšia? Myslím, že by som si mal dať na dobre dlhú dobu so vzťahmi pokoj. Nechcem vzťah. Načo. Aby som sa trápil? To si radšej nájdem nejakú kamarátku s výhodami. A nikto mi nemôže nič vyčítať - som nezadaný a chcem si proste ešte užiť, kým som mladý. A nebudem sa dokonca života trápiť kvôli Amy. Možno raz ešte budeme spolu, ale teraz to určite nebude. Teraz som nezadaný a nejakú dobu to tak aj ostane. "Ak dovolíš, tak už pôjdem. Musím si ešte niečo vybaviť."postavil som sa, zobral si bundu a vyšiel z reštaurácie. Popravde som si nemal ísť čo vybaviť. Len som tam s ňou nechcel byť. Nie po tom, čo mi spravila vtedy, keď sme boli v USA, to ako sa nás stále snažila s Amy rozdeliť alebo to ako na mňa počas nášho vzťahu srala. Prechádzal som sa po Paríži, keď mi zazvonil mobil. Harry.
"Liam, o polhodinu máme byť v rádiu. Pôjdeš tam s nami, alebo sám?"
"Daj mi adresu a pôjdem taxíkom." Nadiktoval mi adresu a zavolal som si taxík. Do rádia som prišiel zarovno s chalanmi. Spoločne sme vstúpili do budovy, kde nás jedna slečna odviedla do štúdia. Posadili sme sa, sadol som si vedľa Zayna.
"Dobrý deň, chalani. Vítam vás v našom rádiu. Nie ste v rádiu prvýkrát, tak snáď nemusím vysvetlovať, čo treba robiť,"zasmiala sa. "O pár sekúnd začíname, tak sa pripravte.. 3,2,1!"skríkla a zapla živé vysielanie.
"Tu Melanie, rádio KissFM. Ako som sľúbila, máme tu populárnu chlapčenskú skupinu, One Direction! Na náš twitter ste nám mohli posielať otázky, čo máte tu na chlapcov. A prvá otázka znie..." takto to šlo asi desať minút. Pýtali sa o kapele, o turné, o albume a tak. Potom však prišla jedna otázka, ktorá zaskočila všetkých. "A je tu otázka špeciálne pre Liama. Liam, je pravda že s Amy už netvoríte pár?"prekvapene na mňa pozrela aj tá moderátorka. Chalani sa tiež tvárili zaskočene. Nevedel som, čo mám povedať. Nechcel som ale klamať directioners a celý svet, tak som povedal pravdu. "Áno, je to pravda. S Amy sme si dali menšiu pauzu.." 
"Wau, to nám je ľúto, Liam.."
"Neľutujte ma, nepotrebujem to,"prehodil som sucho a až do skončenia rozhovoru som nič a nikoho nevnímal. Tak a už to vedia všetci. Som hrozne zvedavý, ako na to zareagujú directioners..

"Liam, videl si ten trend?"prišiel ku mne Harry s laptopom. Pokýval som hlavou a Harry mi prstom ukázal na jeden zo svetových trendov. #wewantpalderback. Čítal som si to stále dokolečka, aj tie tweety, všetko. Tie baby, všetky, ktoré Amy tak nenávideli, chceli aby sme boli znovu spolu? Neviem prečo, nahnalo mi to slzy do očí.. Aj ja ju chcem späť, moc. Ale nedokázal by som s ňou byť, ešte stále som jej neodpustil to čo mi urobila. Prisahám, bolí ma to viac ako ju.. Musel som sa Harrymu vyplakať na ramene a posťažovať sa. Ochotne ma vypočul a nechal plakať. Potom sme však museli ísť na koncert. Znovu som si ho moc neužil, ale bolo mi to jedno. Hneď po koncerte sme šli tourbusom do Belgicka. Tam som sa rozvalil na svoje zvyčajné miesto a snažil sa zaspať. Márne. Celú noc som potichu vzlykal do vankúšu a trápil sa.

je krátka, nieje?:D ja neviem, hádam stačí :3 ďalšiu časť pridám asi v pondelok alebo v utorok, uvidím ako sa mi bude chcieť písať a aké komentáre dáte :) vyjadrujte svoje pocityy, vyjadrite sa hlavne:3

v dalšej trochu skočíme v čase, tak pár týždňov ;)