#65 Nobody compares to you

Konečne som pristál v Paríži. Rýchlo som vybehol z lietadla a išiel si do haly po kufor. Nanešťastie bol až niekde na konci, takže som musel čakať ako taký somár. Keď som ho uvidel, zobral som ho a vyšiel som z letiska. Obklúčil ma dav fanúšičiek. Tých bolo ale riadne veľa! Našťastie ma tam čakali ochrankári a auto, takže som sa s pár babami vyfotil, nahodil môj falošný úsmev a potom som si sadol do auta. Bol tam aj Paul.
"Prečo si prišiel takto skoro? Nemal si prísť až zajtra?"
"To je jedno,"prehodil som. Mykol pleciami a ďalej sa venoval svojim papierom. Ja som sa pozeral z okna, a ani som si neuvedomil a už sme boli v hoteli. Náš hotel bol blízko Eiffelovky, takže z hotelovej izby som mal úžasný výhľad. Hned ako som prišiel na izbu som si dal sprchu a prezliekol sa do čistých vecí. Lahol som si do postele a snažil sa zaspať, nespal som už dlho, plus ten časový posun, bol som hrozne unavený. No do izby mi vtrhol Louis.
"Heeej bro, čo tu robíš takto skoro? Nemal si byť s Amy?"skočil vedľa mňa na posteľ. Zaboril som tvár do vankúšov a snažil sa udržať slzy. Márne.. Zavzlykal som a pár sĺz sa mi skotúlalo po tvári. Louis si všimol, že dačo nie je v poriadku. "Liam, bože, čo sa stalo.."smutne povedal. 
"Rozišiel som sa s ňou,"povedal som potichu medzi slzami. Louis potichu zhíkol a objal ma. Zaboril som nos do jeho ramena a plakal.. Presne to som potreboval, svojich bratov, s ktorými sa budem cítiť aspoň trochu lepšie. Louis mi hovoril všeliaké pozitívne slová, no nepomáhalo to. Cítil som sa stále tak isto zle, hádam aj horšie. 
"Liam, neviem čo sa medzi vami stalo, ani sa do toho nebudem montovať, dokiaľ mi to nepovieš. Len sa kvôli tomu moc netráp, nemysli na to, mysli na tie milióny dievčat, ktoré  ťa zbožnujú a obdivujú. Skús myslieť na niečo iné, a ak by si potreboval, tak nám povedz, urobíme všetko pre to aby si bol šťastný,"usmial sa.
"Ďakujem ti Louis za všetko, ale nedá sa na to nemyslieť, netrápiť sa tým. Ona mi tak ublížila, že ma to bude bolieť snáď do konca života."
"Nehovor tak, Liam! Ak neprestaneš mlieť tieto deprimujúce kecy, tak ťa zavesím dole hlavou na Eiffelovku!" Musel som sa zasmiať. "No vidíš, pokračuj v tom úsmeve,"žmurkol na mňa. Usmial som sa a Louisa som asi presvedčil že som nejaký šťastný, tak odišiel z mojej izby. Hneď ako sa dvere zabuchli, tak som sa znovu rozplakal. Plač bolo jediné, čo mi pomáhalo v tej chvíli sa trochu upokojiť. Keď som sa vyplakal, utrel som si slzy, nahodil úsmev a išiel sa pozrieť za chalanmi. Všetci boli v Zaynovej izbe. No, všetci.. Iba Zayn, Louis a Perrie. Niall je ešte asi v Írsku a Harry.. neviem. Možno šiel za Amy. Nie, nemôžem na ňu už moc myslieť. Nie teraz. Zajtra máme koncert a musím byť šťastný a užívať si tie chvílky s fanúšičkami.
"Liam, počúvaš? Pôjdeš teda dnes s nami na večeru?"škerila sa na mňa Perrie. Trhol som sebou a prikývol som. Dohodli sme sa, že o šiestej sa pôjdeme niekam najesť. Mal som ešte nejaký čas, tak som išiel do svojej izby a chcel som si pozrieť na laptope nejaký film. Jediný schopný som našiel moje milované Toy Story. Mal som len jednotku, ktorú som videl najmenej desaťkrát, ale aj tak som si to pozrel. To nikdy neomrzí. Keď sa rozprávka skončila, išiel som sa pomaly obliecť. Obliekol som si čierne rifle, košelu a na to bundu, kedže moc teplo nebolo. Potom po mňa prišiel Zayn a spolu so zvyškom sme išli do luxusnej reštaurácie blízko nášho hotela. Išli sme teda peši, veď malá prechádzka po krásnom Paríži nás nezabije.

Amy
Už som skoro spala, keď som začula buchutie dverí. Zababušila som sa do perín a tvárila sa že spím.
"Ja viem, že nespíš, Amy,"začula som Kay spoza dverí. Pretočila som sa nabok a nahlas som vzdychla. Sadla si ku mne na posteľ. "Už si okej?"
"Ja už nikdy okej nebudem,"smutne som povedala.
"Amanda!"zahriakla ma. Mykla som pleciami a utrela si slzu ktorá mi vyšla z kútika oka. "Ak chceš tak sa mi vyrozprávaj, všetko mi povedz! Bude ti lepšie,"usmiala sa na mňa. Tak som sa posadila na posteĺ a so slzami v očiach som jej všetko vyrozprávala. Aj o tých bozkoch s Noelom, proste všetko čo sa stalo a kvôli čomu ma Liam nechal.. 
"Ale jediná pozítivna vec na tom všetkom je, že Harry dal Noelovi poriadnu na hubu,"smutne som sa usmiala. Kay sa zasmiala a objala ma. Cítila som sa trochu lepšie, ešte že tu mám kamarátku ktorej sa môžem vyrozprávať. Po tom, čo sa stalo ma už asi nikto rád nebude mať. Chalani určite, Liam im povie celú svoju verziu a oni ma znenávidia. Dúfam, že Perrie stále zostane moja kamarátka a Eleanor tak isto! Mala by som im zavolať, fakt mi hrozne chýbajú.
"Inak, Amy, keď už sme pri tých priznaniach. Myslím, že aj ty by si mala o mne niečo vedieť, keď ty si mi všetko vyrozprávala. Ale prosím, nemysli si o mne nič zlé!"nadvihla prst. Oh, čo môže byť také hrozné? To, že sa tu kurví s každým kto príde po ruku? Veď to už viem. Prikývla som a naznačila, aby pokračovala. "Som lezbička."
"Čo si?!"vyvalila som na ňu oči. Pokrútila hlavou.
"Lezbička, som na baby Amy,"zasmiala sa. Ty kokos. Toto sa mi hádam sníva.
"Bože, Kay. Prepáč, ale fakt nevyzeráš ako lezbička. Veď stále máš nejaké romániky s chalanmi."
"Ja som vlastne bisexuálka, ale o mnoho viac ma priťahujú dievčatá. Ale aj chlapci, niektorým sa nedá odolať, chápeš,"zasmiala sa. "Ale inak chodím s jednou babou, volá sa Nicole,"usmiala sa.
"A to jej nevadí to, že si občas užiješ s chlapcami?"
"No, vlastne, ja s Nicole chodím len pár týždňov a odvtedy som s chalanmi nič nemala. Iba raz, ale to Nicole nevie a ani by jej to nevadilo. Je hrozne úžasná a chápavá."
"Aha. A Kay, taká trápna otázka.. Že nebudeš nikdy chcieť so mnou chodiť?" Kay sa začala smiať.
"Takto Amy. Priťahuješ ma, si fakt krásna. Ale prisahám že nikdy sa do teba nezaľúbim ani nič, už len pre to že si moja skvelá kamarátka a si heteráčka. Ja chodím len s homosexuálkami, žiadne bisexuálky, aby ma nepovádzali s nejakými chlapcami!"zasmiala sa. Prikývla som a tak sme sa ešte chvíľku rozprávali o jej orientácii. Zo začiatku keď mi to povedala som sa s ňou cítila divne, až trápne, ale keď som to viac spoznala, ako svet lezbičiek, tak som k nej mala rovnaký vzťah ako doteraz. A navyše slúbila že sa do mňa nikdy nebuchne, takže fajn! Aspoň na chvíľu som zabudla na ten rozchod, ale ráno keď som sa zobudila, ma to zase chytilo.. Zo zvyku som rukou prešla po prázdnej polovičke mojej posteli... Chýbal mi, hrozne. Ešte stále som cítila jeho vôňu na vankúši, na ktorom spával. Zobrala som si ho a privinula sa k nemu. Opäť mi vyhŕkli slzy.. Ani som sa nenamáhala si ich utrieť, načo.. Táto bolesť je moc silná, a nezastavím ju ničím. Časom to určite prejde, ale teraz mi nezostáva nič iné, len trpieť. 

prepáčte že je taká kratšia, ale keď ste tak veĺmi chceli časť, tak nech sa páči :33 nezabudnite na komentáre, s vaším nazorom!!! :D a v nedelu máte dalšiu, možno zajtra už :33 

btw: musím sa vám pochváliť, prijali ma na obe školy, hotelka aj obchodná :3 v NR, idem ale na hotelovúú ♥ :DD