#56 Nobody compares to you

Vstávalo sa nám veĺmi ťažko. Hlava ma bolela tak, ako asi nikdy. Liam na tom tiež nebol najlepšie. A najhoršie na tom je, že všetko fotili paparazzi. Vôbec netúžim tie fotky vidieť.. Vyšla som z postele a išla som do kúpeĺne. Dala som si poriadne ľadovú sprchu, nech ma trochu preberie, no moc to nepomohlo. Toto bude 'kocovina' na celý deň. Keď som sa osprchovala, nahá som prebehla do izby a vybrala si nejaké čisté veci. Liam práve vstával. Hodila som sa k nemu do postele.
"Kurevsky ma bolí hlava,"zavzdychal Liam. S nadvihnutým obočím som na neho pozrela, lebo on nenadáva. "Sorry. Ale toto je moc, polovičku včerajšieho večera si nepamätám."
"Ani ja. Jediné čo si pamätám je že Louis doniesol Jacka Danielsa, potom nič a potom ako sme šli domov a to čo sa dialo tu."
"To si pamätám aj ja,"zasmial sa. "Okej, zlez zo mňa. Som hladný. Choď niečo urobiť."
"Ja som tvoja slúžka?"
"Nie, ale si moja frajerka. To je skoro ako moja manželka, a to od slúžky ďaleko nemá."začal sa hrozne smiať.
"No, keď to berieš takto, tak vidím že sa za teba asi nikdy nevydám."
"Ale vieš že som to tak nemyslel. Z teba by som slúžku v živote nespravil. So mnou budeš žiť ako princezná,"objal ma.
"Už si tak aj žijem. Princezná s bolesťami hlavy,"zastonala som. Liam pokrútil hlavou a usmial sa. Postavila som sa z neho a išla som do kuchyne. Urobila som nám wafle s čokoládou a šlahačkou. Naše posledné spoločné raňajky na dlhú dobu. Keď prišiel dolu aj Liam, spoločne sme sa najedli. Taniere sme nechali tak a rozhodli sme sa že sa pôjdeme niekam prejsť, nakupovať a potom sa rozlúčiť s chalanmi. Obliekla som si biele tričko s nápisom Saint, čierne rifle a biele conversky. Kedže v Londýne ešte stála bola obrovská zima, musela som si dať aj kožák. Na hlavu som si dala beanie čiapku a trochu sa nalíčila. Pobalila som sa do veľkej tašky a išli sme. Pred domom sme si s Liamom preplietli prsty a peši sme si to namierili do mesta. Mali sme to kúsok, takú polhodinku peši. Počas našej prechádzky sme sa rozprávali,smiali,bozkávali a najlepšie na tom bolo, že nás nikto nefotil, nikto od Liama nepýtal autogramy a nič podobné. Akoby nebol ani slávny, a bol to len obyčajný chlapec. No moju radosť prekazila skupinka 15-ročných dievčat na Oxford Street. Odstúpila som od Liama a nechala ich, nech sa s ním pofotia. Prevracala som nad nimi očami , také boli otravné. Stále sa ho niečo vypytovali, aj keď im hovoril že nemá čas, boli doterné. Keď sme sa ich konečne zbavili, pevne som chytila Liama za ruku.
"Teraz ideme kam?"opýtal sa.
"Chcela som behnúť do Topshopu a tiež do H&M a aj do Zary."
"Bože, nákupy. No poďme." Tak sme vyrazili do Topshopu, kde som si kúpila dvoje krásne šortky do slnečného Los Angeles, kde bude môj byt. V H&M som si vybrala nejaké topy, rifle a topánky na vysokej platforme. Zídu sa, no nie? A v Zare som si kúpila iba obyčajnú riflovú vestičku, ktorých mám mimochodom v skrini najmenej päť. Ale vždy sa objaví nejaka krajšia! Po prvej nákupnej fáze sme sa išli najesť do Nando's. Tam nás už ale stále obskakovali tí otravní fotografovia. Snažili sme sa ich s Liamom nevnímať a užívali sme si náš spoločný deň! Obehali sme pár obchodov, dokonca aj Liam si niečo vybral. Keď sme už mali dosť, a moja peňaženka zívala prázdnotou, tak sme išli taxíkom domov. Hodili sme tašky do obývačky a zobrali Lokiho. Len tak sme bezcieľne blúdili uličkami Londýna, užívali si svoju prítomnosť. Celú dobu čo sme boli vonku, som sa na Liama lepila, a on ma rukami pevne držal. V jednej ruke som držala aj Lokiho, ktorému sa moc chodiť už nechcelo. Sadli sme si teda na najbližšiu lavičku, Lokiho som položila vedľa Liama, ktorému som sadla na kolená. 
"Amy, takže ty tu nebudeš na Brits 2013?"opýtal sa po chvíli ticha.
"Kedy to je?"
"20.februára."
"To tu nebudem. Budete tam aj vy?"
"Áno. Budeme vystupovať s One Way Or Another, prvýkrát,"usmial sa.
"Tú pesničku som už počula? Či?"
"Nie ešte nie. To je prekvapenie. A sme aj nominovaní."
"Určite to vyhráte. Aj keď tam nebudem, tak to budem pozerať niekde na nete a stále budem na vás myslieť."
"Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne moc. Ale vydržíme to, a po štyroch mesiacoch sa vrátim o niečo bohatšia, slávnejšia a tak,"zasmiala som sa.
"Len nieže budeš namyslená,"nadvihol obočie.
"Nemám byť na čo, tak sa toho neboj."
"Na túto tému sa baviť nebudem,"zasmial sa. "Ideme do vily?" Prikývla som, tak sme si zavolali taxík a nechali sa odviezť do vily, kde momentálne boli všetci okrem Sienny. Dvere nám otvoril Louis. Sadli sme si do obývačky a začali sa rozprávať.
"Kedy vlastne ideš do LA Amy?"opýtal sa Niall.
"Zajtra. Preto sme sem dnes prišli, rozlúčiť sa s vami,"smutne som povedala.
"Aww, tak teda poď sem!"objal ma. S Niallom sa objímať je tá najkrajšia vec na svete! Nič sa nevyrovná poriadnemu Horan hug. Vyobjímal ma aj zvyšok domu, najviac asi Perrie, El a Harry. A samozrejme Niall. Všimla som si Liamov žiarlivý pohľad, keď ma Harry objímal. Skoro ho zabil pohľadom, pretože Harryho ruka nenápadne zablúdila na môj zadok. Okamžite som zaregovala a odtrhla sa od neho. Iba sa potmehúcky zasmial. Sadla som si späť k Liamovi a oprela sa o neho. Stále na Harryho pozeral ako na vraha.
"Kľud Liam, veď sa nič také nestalo."
"Ako myslíš,"zamrmlal a odpil si z Coly. Pokrútila som hlavou a postavila som sa na odchod. Musela som sa ešte pobaliť a pripraviť na zajtra, keďže už o siedmej mám byť na letisku. Ešte raz som sa so všetkými poriadne rozlúčila. Harry si nič tentokrát nič nedovolil, no Louis ma vybozkával na obe líca. Nasadli sme s Liamom do taxíka, a viezli sa domov.
"Ako to, že to že ma Harry chytil za zadok ti nevadilo a to že ma Louis pobozkal na líce ti nevadilo?"opýtala som sa v taxíku.
"Lebo Harry je Harry a Louis je Louis. A s Louisom si neplánovala sa vyspať." O čo mu akože ide?
"Prečo to teraz vyťahuješ? Dobre vieš ako to bolo, a kvôli nejakej somarine sa hádaš a urážaš."
"Ja sa urážam? Tak aj ja sa nechám od nejakej baby obchytkávať rovno pred tebou."
"Do riti Liam prestaň! Hovoríš ako keby som tak k nemu prišla a povedala mu nech ma začne obchytkávať. Chováš sa ako decko,"vystúpila som z taxíku a treskla dvermi. Boli sme už pred domom. Vyletela som hore schodmi, odomkla dvere a zatvorila sa v kúpeľni. Klesla som na zem a začala plakať.. Čo som urobila, že bol takýto odporný na mňa? Dával všetku vinu na mňa, a ja som popritom za nič nemohla. Proste Harry ma chytil za zadok, veď je to Harry, hádam si už na to aj zvykol nie? Nemusel sa ku mne chovať ako k nejakej handre. To sa bude takto správať stále, keď sa na mňa aj niekto pozrie alebo čo? Keď áno, tak to nám náš dokonalý vzťah dlho nevydrží. Po polhodine som začula, ako sa vchodové dvere otvorili. Prišiel. Ztíšila som svoj plač a načúvala. Jeho kroky smerovali hore. Najskôr išiel do izby oproti, čo bola spálňa. Asi ma hľadal. Z očí mi zase začali tiecť malé kvapky sĺz. Začula som ako sa Liam oprel o dvere kúpeľne.
"Amy?"šepol smutne. "Otvor tie dvere."
"Prečo? Chceš mi ešte viac nadávať a obviňovať ma? Nech sa páči, to môžeš aj za zamknutými dverami."
"Amy.."zlomil sa mu hlas. "Vieš že ja ťa hrozne moc ľúbim a všetko čo som povedal som nemyslel vážne. Proste som len žiarlil, lebo to je Harry a neraz ste k sebe mali blízko. Teraz ti to nedávam za vinu, len že po Harrym ide každá. Prosím nehnevaj sa , ja ti sľubujem že už takto nikdy nevybuchnem láska.."smutne hovoril. Zložila som tvár do dlaní a znovu sa rozplakala. Ja viem, že ma ľúbi, ale toto trochu prehnal. Liam nahlas vzdychol a tuším odišiel.. V kúpeľni som zostala zamknutá ešte chvíľu, potom som sa postavila a podišla k zrkadlu. Poutierala som si čierne fľaky pod očami a išla k dverám. Opatrne som odomkla dvere a vyšla z kúpeľne. Skoro som sa potkla. Pozrela som sa pri dvere a bol tam položený malý sivý medvedík so šálom. Zobrala som ho do ruky. Na lístočku bolo fixkou napísané "sorry babe". Je mi je jasné, že je od Liama. Pravdepodobne ma tým chcel obmäkčiť, čo sa mu aj podarilo. Niečo sa vo mne pohlo, a ja som zrazu mala potrebu ho objať a povedať mu že sa nehnevám. Tak som vošla do izby, kde som predpokladala, že tam bol. Ležal na posteli, na boku. Vyliezla som za ním na posteľ a chytila ho za rameno. Jemne sa otočil.
"Liam, ďakujem za krásneho macka. Aj ja ťa ľúbim,"objala som ho.
"Takže už niesi nahnevaná?"potichu sa spýtal.
"Nie,"usmiala som sa. Pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať. "Najskôr sa pobalím a potom môžme pokračovať,"žmurkla som na neho a postavila sa z postele. Z pod postele som vybrala dva kufre - jeden veľký a jeden menší. Začala som sa preberať medzi oblečením a zbalila som len tie najlepšie kúsky , aby som do LA neprišla ako nejaká sedláčka. Hlavne tielka,šaty,kraťase,sukne a topánok som si zobrala asi 10 párov. Liam mi s balením pomáhal, no teda dá sa skôr povedať že nepomáhal. Každé druhé šaty zamietol, vraj sú moc krátke a neviem čo. Aj tak som ho nepočúvala, zbalila som si čo som chcela. Tiež som si zbalila dve Liamove tričká,ktoré úplne zbožnujem, na spanie. Na vrch som si položila medvedíka čo som dnes dostala od Liama, spoločnú fotku celej našej partie (chalani, Pezz,El, ja) v rámiku a kufor zazipsovala. Zbalené. Zbalila som sa okolo desiatej večer. Osprchovala som sa a dala som sa pyžama. Potom som išla do postele, kde ma už čakal Liam. Takmer celú noc sme sa maznali, bozkávali,objímali. To bola naša rozlúčka. Žiaden sex, iba bozky,dotyky. Bola to nádherná noc, ale okolo jednej už na nás dolahol spánok, a obaja sme zaspali. Ráno som vstávala o pol šiestej. Ako prvé som sa šla naraňajkovať. Dala som si ovocný jogurt a vypila som čaj. Po šiestej som už nestíhala, rýchlo som sa obliekla do riflí, šedého nátelníku a navliekla si na seba tenkú bundu s vojenskou potlačou. Zatiaĺ som zobudila Liama. Skontrolovala som si, či mám v taške všetko - doklady,pas,peňaženku a tak. Všetko som mala, tak som si okolo krku obviazala fialový šál a počkala na Liama, kým sa oblečie. Rozlúčila som sa ešte s Lokim a z domu sme vychádzali o trištvrte na sedem. Uff, prišli sme päť minút pred siedmou. Z auta som vybrala kufre a išli sme do letiskovej haly. Nikde som nevidela Helen, tak som oboma rukami rukami chytila Liama a pevne som stískala.
"Amy!"počula som hlas za mnou. Otočila som sa, stála tam Helen. Pozdravila som ju. "Lietadlo nám letí o polhodinu, tak máš čas na rozlúčenie sa. Ja idem ešte niečo vybaviť, tak za 15 minút som tu,"usmiala sa a niekam odišla. Znovu som sa pritúlila k Liamovi.
"Každý deň si budeme písať, tak ako vtedy, keď si bol v Amerike ty."
"Jasné. A niekedy v marci za tebou prídeme. Vtedy máme voľno pár dní."
"Amy, poď už! Lebo nám to lietadlo odletí."zasmiala sa Helen.
"Milujem ťa Liam. Nebehaj za inými, vieš že mne chalani všetko povedia. A volaj mi, píš mi,"pozrela som na neho.
"A ty nebehaj za modelmi, keď jeden ťa bude čakať doma,"zasmial sa. "Keď dorazíš tak mi napíš, je jedno koľko bude hodín. Milujem ťa zlato, na to nezabúdaj,"vášnivo ma pobozkal. Po líci mi začalo tiecť pár sĺz, ktoré Liam ale okamžite svojim palcom utrel.
"Neplač princezná. Čoskoro sa vidíme. Uži si svet modelingu,"s úsmevom ma objal a pomaličky odišiel. Ešte raz som mu zakývala, a s mojimi dvoma kuframi som šla za Helen.

a je preč, a začína sa kolotoč nových udalostí, známostí, zápletiek a podobne :) ale čaká ich aj dobré, toho sa nebojte, niesom mrcha :D tak, ak chcete pokračovanie a vedieť, čo sa bude diať, tak komentujte ) a píšte, čo si myslíte,že sa bude diať :3 

keď sa nazbiera 10 komentárov, bude dalšia :)