#54 Nobody compares to you

Drtila som Liamovi ruku a rozmýšlala či som urobila dobre.
"A kedy odchádzam do Los Angeles?"
"V sobotu. Máte pár dní na rozlúčenie sa a tak. Lebo potom na rodinu a priateľov čas už mať nebudete."
"Vôbec? Ani voľno mať nebudem?"
"Podľa toho, ako sa vám budú hrnúť ponuky. Ale moc času voľného mať nebudete,"žmurkla na mňa. Asi si myslí, že ma potešila , ale moc šťastná z toho niesom. Dúfala som, že by som sa tu za tie štyri mesiace aspoň párkrát ukázala, ale asi nie. S Helen sme sa ešte takých desať minút rozprávali, a potom sme sa sa vybrali na odchod.
"Tak dobre Amy, buď v sobotu o siedmej ráno na letisku. Zober si maximálne dve kufre,nejakú príručnú batožinu a prídi odlíčená." Prikývla som, chytila som Liama za ruku a odišli sme. Celá som sa triasla. 
"Ukľudni sa, zlato. Lebo ťa nikde nepustím,"objímal ma Liam v aute.
"Urobila som dobre? Že som to vzala?"
"Áno,"pobozkal ma na čelo. "Uvidíš, to zvládneš. A po štyroch mesiacoch sa nebudeš chcieť vrátiť."
"To určite nie. Budem odpočítavať dni, kedy ťa uvidím, hneď ako tam prídem."
"Určite ťa prídem aj pozrieť."
"Vážne?"rozžiarili sa mi oči.
"Jj. A chalani sa určite radi pridajú. Majú ťa vážne radi."
"Ohh, to by bolo milé. Budem vás čakať!"dala som mu pusu na líce a Liam naštartoval auto. Šli sme rovno domov. Zobrali sme aj Lokiho na prechádzku a po ceste kúpili nejaké potraviny, lebo naša chladnička zívala prázdnotou. Doma som si dala sprchu, prezliekla sa do šedých teplákov a ružovej mikiny, vlasy si zviazala do drdolu a išla som dole za Liamom. Už sedel na gauči a pchal do seba homemade pizzu.
"Jééj,ty si sa činil?"
"Trošku." Zobrala som si kúsok a sadla si k nemu do našej zvyčajnej polohy - zvalila som sa na gauč a nohy si vyložila na Liama. Pozerali sme telku, nejakú stupídnu komédiu, ktorá nedávala zmysel. Vtom ma ale napadlo, že by som mala urobiť nejakú oslavu mojich narodenín. Veď zajtra mám narodeniny a v sobotu odchádzam, tak by sa nejaká poriadna párty patrila. 
"Pomôžeš mi urobiť narodeninovú oslavu pre mňa?"
"Kedy ju chceš urobiť?"
"Vo štvrtok. Plánovať na zajtra je už neskoro."
"Okej, zarezervujeme nejaký klub?"
"Treba až klub?"
"Ako chceš. Ale klub by bol fajn. Vieš, veľa priestoru, DJ, barman a tak."
"Tak ako myslíš. Čo navrhuješ?"
"Funky Buddha."
"Ty tam už musíš mať zľavovú kartu,"začala som sa smiať. Liam na mňa pozeral s nadvihnutým obočím. "To nemala byť urážka. Ale dobre, tak to tam zajednajme." LIam zavolal do Funky Buddha a ja som zatiaľ šla na jeho twitter. Pozerala som tweety - všetky o tom, ako ho milujú, aký je úžasný a podobne. U mňa takých tweetov bolo minimálne , väčšina bola o tom aká som suka, že si Liama nezaslúžim a že ma nenávidia. To ich fakt ešte neprešlo po tých 3 mesiacoch?
"Hotovo. Funky Buddha máme rezervované od ôsmej večer do rána. Hej, čo to robíš na tom twitteri?"priskočil ku mne. Odložila som notebook, sadla Liamovi na kolená a zavesila som na mu na krk. Začal ma vášnivo bozkávať, tak najlepšie ako to vie. Vie, že ma týmto vždy hrozne nažhaví a najviac neznášam, keď prestane v tom najlepšom. Tentokrát to nebolo inak.
"Toto na tebe nenávidím,"šepla som mu do hrude. Objal ma veľkými rukami a ja som vdychovala jeho vôňu. Vždy voňal tak úžasne, nevedela som čo používa za parfem, ale bol dokonalý. Jednou rukou ma hladkal po chrbte a druhou prepínal televízor.
"Asi si pôjdem ľahnúť."povedala som.
"Už? Je len osem hodín."
"Chce sa mi spať."
"Tak dobrú noc,"pobozkal ma a išla som hore. Loki šiel so mnou. Prezliekla som si mikinu a lahla som si do postele, Loki sa mi usalašil pri hlave. Zaspala som veľmi rýchlo.

"Dobré ráno, Amy. Všetko najlepšie k 19.narodeninám láska! Narodeninové raňajky špeciálne pre teba,"skočil na mňa Liam a dusil ma v objatí, bozkával a znovu objímal. Vedľa mňa na červenej tácke bol tanier s mojimi narodeninovými raňajkami. Boli tam dva croisanty, nutella, pomarančový džús a ružový cupcake s modrými a fialovými hviezdičkami, bolo to milé. Odfotila som si to a hodila to na instagram s popisom "birthday breakfast from my love xx". Zjedla som si raňajky a vyšuchtala sa z postele. Namierila som si to do kúpeľne, kde som si umyla tvár a trochu sa 'skultúrnila'. Potom som išla dole do kuchyne, no nikto tam nebol ani v obývačke. Ani Loki, takže jediné rozumné vysvetlenie - išli sa venčiť. Potom som však zbadala lístoček pripevnený na chladničke.
"zlato, išiel som do štúdia.. keď skončím ozvem sa ti, ešte raz všetko najlepšie:*" No to je pecka. On si na moje narodeniny odíde nahrávať do štúdia? Viem, že za to nemôže, ale mohol sa na to kľudne vykašlať. Každý by to urobil. A nenechal mi tu ani Lokiho! Zobrala som si teda mobil a našla som tam niekoľko smsiek či správ na WhatsApp od všetkých známych, ktorí si spomenuli že mám narodeniny. Odpísala som iba niektorým, rodičom, Chelsie, Perrie a Eleanor. Potom som šla na twitter, kde sa vďaka instagramu dozvedeli, že mám narodky, tam mi ich pár napísalo. Bola som prekvapená, že mi nepriali všetko najhoršie, ale všetko najlepšie. Pár som ich označila ako favourite. Tiež mi na tt napísal aj Harry. "massive happy birthday to lovely @amandacalder :)" Zvyšok skupiny mi napísal buď na WhatsApp alebo smsku. 
Neviem ako sa mi to podarilo, ale zaspala som. Spala som dlho na gauči, až kým ma nezobudil zvonček pri dverách. Pootvorila som jedno oko a rozmýšlala, či sa mi to len snívalo, alebo naozaj dakto zvonil. Išla som sa ale pozrieť pred dvere, no nikto a nič tam. Tak som sa vrátila na gauč a pozrela na mobile koľko je hodín. Okrem toho, že som prespala takmer celý deň (bolo 5 hodín večer!) som mala aj smsku. Bola od Liama.
"o chvilu som doma!" Poslal to len teraz, takže to bolo asi to zvonenie zvončeku čo ma prebudilo. Nečakala som dlho, pár minút na to prišiel. Priskočil ku mne a objal ma.
"Ako to že si ma na moje narodeniny nechal samú doma? Moje narodeniny som prespala, fakt super,"zduto som povedala.
"Amy, vieš že mám aj povinnosti. Ale chcem ti to vynahradiť, tak ťa zoberiem na luxusnú večeru. Okay?"
"Mne by stačilo aj menu z mekáča, len aby si bol so mnou." Zasmial sa.
"Beriem to ako áno. Priprav sa teda, najlepšie by bolo ak by si si dala šaty. Krátke.."začal sa smiať ako blázon, preto som ho šťuchla do ramena a išla som hore do izby. Umyla som si vlasy a vyfúkala si ich do sucha. Potom som si zo skrine vybrala jedny obyčajné červené krátke šaty s dlhým rukávom. K tomu som si obula topánky, v ktorých ma neskutočne bolia nohy, lebo sú veľmi vysoké, ale moje nohy v nich vyzerajú dlhšie. Dala som si na ruku náramky a nalíčila som sa. Nevedela som čo s vlasmi, tak som si ich dala do elegantného ponytailu. Do kabelky som si zbalila podstatné veci a zišla som dole. Liam už sedel na gauči, vyobliekaný a prepínal kanály - ako vždy. Zozadu som ho objala a dala mu pusu na líce.
"Už si hotová? Wau, neskutočne ti to pristane. Idem ešte hore po niečo, počkaj ma.. pri dverách,"záhadne žmurkol a odišiel hore na poschodie. Mykla som pleciami a šla som na chodbu ku dverám. Zapla som svetlo a pred dverami bola.. obrovská, fakt obrovská kytica s bielymi ružami! Bola hádam väčšia ako ja. Podišla som k nej a jemne prstami prechádzala po ružiach.
"Pre teba. Všetko najlepšie maličká,"ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a Liam sa na mňa pozeral, opretý o zárubňu.
"Bože, sú úplne krásne. Ty ma tými darčekmi raz zabiješ. Ako vieš že mám najradšej biele ruže?"
"Hovorila si mi to. Zaslúžim si za to pusu?"našpúlil ústa.
"Aj tisíc,"podišla som k nemu, rukami som ho objala okolo pása a začala bozkávať. Po chvílke sme prestali a znovu som sa vrátila k tým ružiam. Nedokážete si predstaviť, aké boli prenádherné. A toľko vela ich bolo! Vždy som po takomto darčeku túžila, obdivovala som to na internete a teraz som to dostala ja. Od toho najúžasnejšieho chlapca. 

Amy s ružami od Liama (:

prepáčte že je taká krátka :/ neviem čo tu mám písať, došli mi slová nejako :D tak ak chcete aby som pridala dalšiu časť tak prosím aspoň 7 komentárov :3 

♥