#49 Nobody compares to you

"Tak ma pustíš?" Neochotne som odstúpil od dverí a nechal ju prejsť. Prešla okolo mňa, vyzula si svoje trojmetrové štekle a arogantne vykráčala po schodoch hore za Amy. To, ako nenápadne krútila zadkom bolo trápne. Nadvihol som obočie a sadol si na sedačku. Pustil som si telku a prepínal kanál za kanálom.. Bože, stále mi behala po hlave tá štetka. Keď som sa s ňou zobudil, a uvedomil si že sme sa bozkávali a skoro sme mal sex. Fakt som musel byť na mol , lebo s ňou by som za triezva do postele nevliezol. 
"Liam, poď hore!"zakričala mi Amy. Poslušne som teda prišiel do izby.
"Takže, Cassie. Toto je Liam, môj drahý. A Liam, toto je moja super kamarátka Cassie."usmiala sa na nás. Mal som chuť jej povedať, že Cassie až tak super nieje, ale nejako som sa udržal. Musel som ju objať, aby to nebolo podozrivé a hneď som zdrhol dole.
Vykecávali sa asi dve hodiny. Keď som konečne začul ako sa lúčia, tak som sa radšej upriamil na telku. Chvíĺu na to som cítil ruky mojich ramenách.
"Dlho sme sa nevideli."začul som hlas za mnou. Trhol som sebou. "Minule sme všetko nestihli."
"Stačilo mi zobudiť sa vedĺa teba."
"Ja viem že by si chcel viac."
"S tebou nikdy, Cassie. Ináč, neprišla si náhodou za Amy? Prečo tu potom otravuješ mňa?"
"Ja ťa neotravujem. Ja ti len dávam ponuku."
"Ale ja ju neberiem, tak čo ťa tu sakra ešte drží."
"Ty,"len mi sadla na kolená. Chcel som ju odtlačiť, ale bola ťažká. Rukou mi vošla do vlasov a hrala sa mi s nimi.
"Choď preč."zasyčal som. Pokývala hlavou. Začala mi bozkávať krk a ja som nič nerobil. Nemohol som, bol som ako zmrazený. Druhou rukou mi vliezla cez tričko. Hlas v hlave mi hovoril, nech ju zo seba dám preč a pošlem niekam, ale nedalo sa mi. Potom sa postavila a podišla ku dverám.
"Ak budeš chcieť pokračovať, tak mi zavolaj. Amy má číslo,"žmurkla a odišla. Och do riti, čo som to práve urobil? Zrazu som akoby odmrzol, okamžite som sa postavil a v panike som chodil po izbe. Chytil som sa za hlavu a sadol na gauč.
"Liam."zakričala Amy z izby. Trhol som sebou a rýchlo vybehol hore. Ležala tam so zatvorenými očami a držala sa za hlavu.
"Áno, láska? Už som tu."chytil som ju za ruku.
"Hovoril si s Cassie?"
"No.. ani nie.. iba ma.. pozdravila a odišla."vykoktal som zo seba.
"Som rada, že sme sa po dlhej dobe znovu stretli. Je úžasná,že?"
"No veľmi.."snažil som sa povedať po tichu, no asi ma počula.
"Čo?"
"Nič. Len mi proste nesadla."
"Hovoríš akoby si ju poznal,akoby ti dačo urobila,"slabo sa zasmiala Amy. No, tomu by sa čudovala. Aj ona sama. Mám jej to povedať, či nie? Mal by som, aby otvorila oči a vedela, že jej Cassie nieje tak skvelá. "Deje sa dačo?"vytrhla ma z rozmýšlania.
"Všetko v pohode. Amy, ako tak na teba pozerám.. zajtra ideme k doktorovi, jasné?"
"Niee, len to nie!"
"Pôjdeš aj keby ťa mám nasilu odtiahnuť." Vyplazila mi jazyk a stiahla ma k sebe. Začal som ju zasypávať bozkami, ktoré mi oplácala. Prikryli sme sa paplónom a v objatí si pospali.. Až do rána. Ráno ma zobudila Amy, skoro už nevládala chodiť, tak som jej musel pomôcť ísť na wc, lebo zase šla vracať. 
"Amy, oblečieš sa sama, alebo ťa mám obliecť ja?"
"Ja nikam nejdem." 
"Prosím Amy. Nechcem aby sa ti niečo stalo. Urob to aspoň kvôli mne, no tak."chytil som jej tvár do rúk. Pozrela do zeme a potom na mňa.
"Tak fajn. Kvôli tebe,"rozkošne sa usmiala. Šla sa do niečoho obliecť, ja som na seba natiahol čierne rifle a mikinu, na nohy conversky a išli sme do nemocnice. 

"Preboha, slečna Calder. Prečo ste neprišli skôr?"pozrel na Amy spoza okuliarov doktor, keď ju vyšetril.
"Je to vážne?"spýtal som  sa namiesto Amy, ktorá nesmelo hladela do zeme.
"Má silný zápal pľúc. Musí zostať v nemocnici. Na týžden aspoň, uvidíme ako to s ňou pôjde." V nemocnici? Preboha.. Zhrozil som sa. To je až také vážne? Aby zostávala v nemocnici? Veď aj Ruth raz mala zápal plúc a bola doma.
"Je to nutné?"smutne sa opýtala Amy.
"Bohužiaľ. Ale nejde vám o život, to sa nebojte. Všimol som si vaše zdesené pohľady."zasmial sa doktor, no keď si všimol že sa smeje sám, tak radšej prestal.. Amy zobrali do izby a ja som jej išiel domov po nejaké veci, tak ako ma poslal doktor. Počas šoférovania mi zavolal Louis.
"Čauko Liam, nepôjdeš niekam? Celkom sa nudím."povedal znudene.
"Čau. Rád by som, ale nejako nemám čas."
"Čo také robíš?"zasmial sa.
"Idem domov Amy po veci. Je v nemocnici."
"Kde je?!"
"V nemocnici. Má silný zápaľ plúc."
"O bože. Mohol by som ju ísť pozrieť s tebou?"
"Určite. Poteší sa návšteve."
"Dobre, tak prídem k tvojmu bytu za desať minút." Odsúhlasil som a zložil. Zaparkoval som pred domom a rýchlo vyletel hore. Hneď ma privítal Loki. Oh potreboval by vyvenčiť.
"Ujo Louis ťa vyvenčí,"pohladkal som ho. Hneď na to zazvonil Louis.
"Ahoj bro. Prosím vyvenčil by si Lokiho?"privítal som ho.
"Eh.. jasné. Nekusne ma?"
"Loki? Nikdy,"zasmial som sa a podal mu vodítko. Neochotne si ho zobral, zapol hava a odišli von.  Šiel som do izby a v skrini som hľadal tašku. Amy mi povedala že jej mám veci zbaliť do väčšej hnedej s bielym pásikom. Medzi jej kopou kabeliek mi trvalo ju nájsť. Hodil som tam nejaké spodné prádlo, tričká, pyžamá a kozmetiku, tak ako mi kázala. Kým som to pobalil, tak sa stihol vrátiť aj Louis. Zobral som tašku a išli sme.

Amy
Bomba, takže som skysla v nemocnici. Sedela som na posteli a hrala sa s mobilom, čakala som na Liama. Ale mu to trvá, určite nevie nájsť tú kabelku. V izbe okrem mňa bola ešte jedna baba. Celú dobu si ma nevšímala.
"Ahoj, ty tu budeš teraz bývať?"zrazu sa opýtala.
"Ahoj, hej."usmiala som sa.
"Ja som Stella,"opätovala mi úsmev.
"Ja Amy. Koľko máš rokov?"
"16. Ty?"
"18." Ďalej sa mi už nevenovala a hrala sa na svojom tablete. Nemohla som si nevšimnút, že na tapete mala One Direction. Potichu som sa zasmiala.
"Si fanúšik One Direction?"opýtala som sa.
"Áno! Milujem ich. Ty ich tiež máš rada?"
"Hej. Tiež im fandím, sú úžasní." Hrala som to na neznámu. Čudovala som sa že ma nespoznala, asi to je tým, že som odlíčená.
"Koho máš najradšej? Ja Liama. Je taký zlatučký."rozplývala sa. Bože musela som sa držať aby som nevybuchla do smiechu.
"Ale neverila by si, ja tiež mám najradšej Liama."odvetila som. Usmiala sa a postavila sa na odchod. Niekam odcupitala. Tak so.. Stellou bude ešte sranda. Hlavne keď uvidí Liama vo dverách. O takých desať minút sa vrátila s kávou v ruke a znovu si lahla na posteľ. Otočila sa k oknu a zahrabala sa pod deku. 
"Ahooj zlato! Aha, kto prišiel so mnou!"vynoril sa vo dverách Liam s Louisom. Otvorila som náruč a čakala na objatie od Liama, no namiesto neho ma objal Louis.
"Aj ja ťa rada vidím, Tommo,"zasmiala som sa.
"Takže zápaľ plúc?"opýtal sa. Prikývla som. Rozprávali sme sa, chalani sedeli pri mne na posteli. Čakala som len na to, kedy to dopne Stelle. O necelých desať minút otočila hlavu a keď uvidela, kto sedí pri mne na posteli, sedela tam s vypúlenými očami a čumela na chalanov.
"Lou, Liam, toto je moja spolubývajúca Stella. Stella, toto sú.."
".. Liam a Louis."bez dychu dokončila vetu. Louis sa postavil a objal ju. To isté urobil aj Liam. Stella sa takmer rozplakala od šťastia. Pofotila sa s chalanmi, objali sa a podpísali jej takmer všetko, čo tam mala.
"Ale prosím, nehovor nikomu kde má Amy izbu, ani nič, okej?"povedal Liam. Stella s úsmevom prikývla a znovu sa niekde vyparila.
"Bože, tá bola zlatá."zasmial sa Louis.
"Hej. Teším sa, že mám za spolubývajúcu directionerku."
"A to chcem vidieť jej reakcie, keď tu bude celá skupina."
"Myslíš že ma prídu pozrieť?"
"Určite! Zajtra ťa tu už budeme otravovať od rána."
"To budem len rada,"povedala som a pobozkala Liama.
"Teším sa keď budeme rodina,"so širokým úsmevom povedal Louis.
"Čo?"nechápavo na neho pozrel Liam.
"No veď dúfam že vy dvaja sa raz vezmete. Musíte. A ja si Eleanor vezmem určite. Tá žena je pre mňa to najlepšie, čo mi mohol život dať a chcem s ňou stráviť zvyšok života. A keďže sú sesternice, tak budeme rodina!"potlapkal ho po chrbte Louis. Zasmiala som sa.
"Bože chráň."povedal Liam a zalomil rukami.
"Héj, ty si ma nechceš vziať?"odudo som povedala.
"Jasné že chcem láska. Ale nie teraz. A o to tu nejde. Predstav si, že po zvyšok života sa Louisa nezbavíš."začal sa Liam rehotať.
"Ty debil! Tú česť nemá hocikto,"vyplazil jazyk.
"Nenadávaj môjmu frajerovi!"napomenula som ho, samozrejme zo srandy. 
"Sorry, slečna choručká." Chalani tam so mnou zostali do takej štvrtej večera. Pomohli mi aj s obedom, ktorý som len oďobkala, aj keď inak by som to zjedla aj s tanierom. Dvakrát bola za mnou aj sestrička, bola mi dať lieky. Také obrovské tabletky som nevidela snáď nikdy v živote! 
"Fakt už musíte ísť?"smutne som pozrela na Liama.
"Musíš si aj oddýchnuť, nie sa tu furt s nami smiať a vykecávať. Zajtra sme tu aj so zvyškom skupiny."
"To-to fakt príde celé One Direction?"opýtala sa nervózne Stella. Louis aj Liam prikývli.
"Dobre zlato, ideme, pa,"pobozkal ma, Lou ma objal a odišli. Ľahla som si a snažila sa zaspať. Moc mi spať nešlo, tak som si nasadila do uší slúchadká a počúvala, až som konečne asi po dvoch hodinách zaspala. Nemocničné postele sú neskutočne tvrdé, neviem ako tu budem zaspávať týždeň, či koľko.

všetci čo čítate tento príbeh povinne dajte komentár! :DDD btw, ďakujem za dlhokánsky koment k minulej časti od Martiny Nemčekovej :33 thank u so much, aj vám všetkým ♥ len tak ďalej :33 

I NEED YOUR LOVE ♥  <- PECKAAA ♥