#4 Give me love

Smutne sklopila pohľad a stratila sa v izbe. Toto som možno trochu posral. Bezdôvodne som na ňu navrieskal. Ale ja som naštvaný, hrozne. Naštvaný a sklamaný.. Mohol som tušiť že dievča ako Victoria pri mne dlho nevydrží, navyše keď býva odomňa tak ďaleko a vyzerá ako.. bohyňa. Ale nieje bohyňa! Je to hlúpa štetka, ktorá nevie čo chce tak vlezie do postele s každým, kto jej zaplatí alebo koho proste stretne. Ja som jej nezaplatil, taký úbohý až niesom. Z baru som si vybral whiskey a nalial si. Vypil som ju na ex, a tak isto aj ďalšie tri poháriky. Je mi úplne na nič. Potrebujem tu niekoho, komu sa môžem vyrozprávať, objať ho, kto mi pomôže. Kiežby tu tak bol Louis, alebo niekto z chalanov. Alebo ešte lepšie, nejaká kamarátka. Ale veď, je tu Brit.. Síce niesme kamaráti a ona po tom zjavne ani netúži, ale ja potrebujem niekoho.
"Brit."zavzlykal som so slzami v očiach. "Prosím, poď sem. Potrebujem ťa." Vykúkla z dverí a držala sa zárubne. Váhavo ma skúmala, potom ku mne opatrne prišla a sadla si na sedačku hneď vedľa mňa. Objal som ju a začal jej plakať na ramene. 

Brit
Sedela som na posteli a hrala sa s náramkom na ruke. Prečo na mňa nakričal? Čo som mu urobila? To si vážne musí každý vybíjať zlosť práve na mne? Asi som nejaký fackovací panák, alebo kus handry, do ktorej si môže niekto kopnúť či udrieť, keď ho niekto naštve. Tak je aj doma. Teraz už moc nie, ale pred rokom hlavne. Moja matka na tom bola hrozne, pred rokom. Vyhodili ju z práce, skoro nás vyhodili z domu. Tak si každý večer otvorila flašku alkoholu, a keď ju celú vypila, už bola agresívna. Zavolala si ma dole, začala mi všetko vyčítať, vyčítať mi otcovu smrť, úplne všetko! A zaklincovala to tým, že mi strelila facku, dve, tri. Trpela som to dva mesiace. Raz mi totižto takú strelila, že mi z nosu začala tiecť krv. Ušla som do izby, a každý večer som sa zamkýňala, nerozprávali sme sa dva týždne. Potom sa mi ospravedlnila, usporiadala mi krásnu oslavu 16-tich narodenín, našla si prácu a všetko šlo už okej.. Len už si niesme také blízke.. A to je veľmi ľúto, keď vidím aký vzťah majú ostatní ľudia so svojimi matkami. No, a v škole to bolo tiež otrasné. Keď som mala 15 rokov, tak bola skupinka, ktorá ma priam neznášala. Neustále mi nadávali, šťuchali do mňa. Raz sa do mňa pustila jedna z tej bandy, ja som to nevydržala a pobila sa s ňou. Obe sme z toho vyšli zle, z tej bitky, ale problém som mala len ja. Skoro ma vyhodili zo školy, no mama to nejako vybavila. A preložila ma na inú školu, kde som spoznala Lindsay, Kristie a Shannon a vlastne od mojich 16 rokov ide život celkom normálne..
"Brit."počula som Harryho chrapľavý hlas. "Prosím poď sem, potrebujem ťa."znel akoby plakal. Pomaly som vykúkla z dverí. Harry sedel na sedačke a pozeral sa na mňa. Prešla som k nemu a sadla si vedľa na sedačku. Objal ma. Cítila som, že plače, vzlykal. Niečo ho trápilo. Objala som ho tiež. O chvíľu sa odomňa odtrhol. Jeho krásne zelené oči boli plné sĺz.
"Už mi povieš, čo sa deje?"šepla som. 
"Všetko sa deje. Prečo ma všetky dievčatá len využívajú, a potm ma odkopnú? Ja som chcel len lásku, no oni sú všetky len sprosté k.." Priložila som prst k jeho ústam.
"Všetky nie, Harry. Musíš len nájsť tú pravú."
"A koľko ju budem musieť hľadať?"
"Takéto otázky sa ma nepýtaj. Ja mám len 17, ešte som poriadne ani žiť nezačala."
"Ty máš len sedemnásť?"prekvapene sa na mňa pozrel a utrel si slzu, čo sa mu leskla v oku. Prikývla som.
"Aj by som niečo povedal, ale nemám na to náladu."smutne sa zasmial.
"V pohode. Som dobrý poslucháč, tak sa mi kľudne vyrozprávaj."
"Ale veď sa nepoznáme."snažil sa nahodiť môj hlas. Zasmiala som sa. Pozrel sa na mňa a potom na zem. Chvíľu na to mi začal rozprávať, všetko čo ho trápi. Má to hrozne ťažké. Nechápala som prečo ho dievčatá využívali, ale využívali. Bolo mi ho tak ľúto. Rozplakal sa pri tom. Potom som mu začala rozprávať svoj príbeh ja. Všetko, úplne. Nič som neskrývala. A tak sme o polnoci spolu plakali. Trochu sa mi uľavilo, keď som to niekomu povedala. Aj keď to bol premňa úplne neznámy chlapec. Mala som pocit , že ho odniekaľ poznám, len mi nejako nedopínalo odkiaĺ. Ale bol mi povedomý. Harry nám ešte párkrát nalial z jeho whisky.
"Brit, ďakujem."pozrel sa na mňa. Bol krásny. V jeho zelených očiach bol smútok, ale aj úprimnosť. Jeho črty tváre boli dokonalé. Pery, nos, lícne kosti, všetko. Hnedé kučierky a tetovanie. Potom som si všimla, že mu nejaké trčia na ľavej ruke. Dotkla som sa ich.
"Chceš ich vidieť?"opýtal sa. Prikývla som. Zrazu si vyzliekol tričko,a sedel tam predomnou v plnej kráse. Mal úžasnú postavu. Teda, aspoň tú časť postavy, čo som videla. Na bruchu mal vytetovaného obrovského motýlika. Bolo to milé, ale moc sa mi to nepáčilo. Ďalej som skúmala jeho tetovania, hlavne na ruke. Mal ich nespočetne veľa, bol ako omalovánka.
"Je ich 43. Veľa ľuďom sa nepáčia, ale pre mňa má každé svoj význam. Som na to pyšný."usmial sa.
"Aj ja by som raz chcela tetovanie."pozrela som na neho.
"Vlastne som plánoval, že si dám niečo vytetovať tu, na Floride. Ak chceš môžeš ísť so mnou."
"Mama by ma zabila."
"Tak by si si dala niečo maličké. Napríklad sem,"vzal moju ruku do tej svojej a ukázal na zápästie," nejaký nápis. Niečo, čo pre teba veľa znamená, alebo to niečo vyjadruje." Odtiahla som ruku od tej jeho a zadívala sa na svoje zápästie. Netušila som, čo by som si chcela vytetovať.
"Ešte stále sa ma bojíš?"šepol.
"Nie."odvetila som. Po chvíli odišiel do svojej izby, kde sa zatvoril. Bola jedna hodina v noci, najlepší čas na spánok. Zvalila som sa na gauč a prikryla sa modrou dekou s hviezdičkami. 
"Dobrú noc."usmial sa spoza dverí a znovu ich zatvoril. Pousmiala som sa nad tým.

"Idiot!"skríkla som. Ocitla som sa v studenej vode, moje tričko sa na mňa lepilo. Ten debil sa rehotal na brehu. Počas toho, ako som spala ma zobral a šmaril do bazénu. Toto si ešte odskáče! Celá mokrá som vyšla z bazéna a chytila ho za ruku. Mohla som sa snažiť, ako som chcela, ale jeho som proste do vody nedostala. Nevládala som. Harry sa stále smial. Potom zrazu prestal, zobral ma na ruky a skočil so mnou do vody. Zase som bola celá premočená, jediná pozitívna vec bola, že mokrý bol aj on. Rýchlo som vyšla z bazénu.
Z tašky som si vytiahla suché oblečenie a skryla sa v kúpeľni. Prezliekla som sa a uterákom som si osušila mokré vlasy. Vyzerala som hrozne. Harry zaklopal na dvere.
"Ešte dlho tam budeš?"
"Vydrž."zobrala som si kefu a odomkla som.   

V kuchyni boli položené jednoduché raňajky - vajíčka.
"To je pre teba."usmial sa na mňa Harry, ktorý sa zrazu objavil za mnou. "To máš za ten bazén. Vedel som, že budeš tak reagovať,"zasmial sa," tak som si to chcel odčiniť." Sadla som si za stôl a vajíčka zjedla na pár hltov. Tanier som potom strčila do umývačky, ktorú Harry zapol a sadol si vedľa mňa na stoličku.
"Už si premýšlala nad tým tetovaním?"
"Nemala som kedy."
"Tak si to rozmysli. Šli by sme dnes večer." Mykla som pleciami a napísala smsku Shannon.
"dnes idete party-hardovať? x"
"všetky sme rozbité a navyse nevieme kde je kristie. po tom ako si odisla, sme ju uz nevideli:/"
"uff, to vazne? snad sa skoro objavi. takze dnes nic?:("
"mozno vecer. napisem ti ;)" Ďalej som jej už neodpísala. Netrebalo. Začala som si obliekať kraťase.
"Kam ideš?"
"Musíš to vedieť?"
"Jop."
"Do mesta, mami."odvrkla som. Fakt mi niekedy pripomínal moju matku. Pokrútil hlavou a zodvihol sa zo stoličky. Potom sa objavil, oblečený a s okuliarmi na očiach.
"A ty ideš kam?"opýtala som sa.
"S tebou."
"To myslíš vážne?"nadvihla som obočie.
"Smrteľne. Teda, jedine že by si mala nejaký vážny dôvod , prečo by som nemohol."
"Je dosť vážny dôvod to, že chcem byť sama?"
"Nie."
"Tak potom asi.."
".. idem s tebou."dohovoril za mňa. Prekrútila som očami a vyšla z vily. Rýchlo som sa hnala do mesta. Chcela som si požičať skúter a trochu sa prejsť po meste. O chvíľu ma dohnal Harry. Vyzeral dobre, ako aj včera a predvčerom. Celú cestu sme sa nerozprávali. 

"Vieš na tom jazdiť?"pozrel na mňa s nadvihnutým obočím.
"Nie,"povedala som a zahryzla som si do spodnej pery.
"Há, ja viem." 
"Nemachruj. Tu máš, ber si svoj skúter."
"No a nechám ťa zabiť sa , nie? Pôjdeme spolu, na jednom."
"To určite. Ja chcem jazdiť sama!"povedala som, nasadla na skúter a pomaly ho naštartovala. Nešlo mi to zle, šlo mi to super! S Harrym sme sa stále predbiehali, bola to fakt zábava. Konečne som sa s ním cítila normálne, a nie buď ako nejaký 'nadávací' panák, štetka alebo troska. 

Brit na skútri :D :)

Harry with tattoos :3

tak, hádam vás to ešte baví :D nechcem tento príbeh ukončiť, mám s ním plány :3 tak komentujte, ak chcete dalšiu časť :)
dalšiu vám pridám, hmm asi v stredu:D za 6 komentárov :3 :)