#39 Nobody compares to you

Liam
Odkedy som sa vrátil z USA, Amy bola fakt divná. Najskôr, na letisku bola úplne v pohode, ale doma.. Takúto som ju ešte nevidel. Bojím sa, že sa blíži niečo fakt zlé. Napríklad, že ma opustí, že som ju už omrzel. To by som asi neprežil, nie, to určite nie.. Možno je len chorá, alebo fakt nevyspatá. 
Po dvoch hodinách ma objali ruky zozadu. Bola to Amy.
"Už si vyspinkaná?"
"Hej, trochu hej."povedala s úsmevom. Sadla mi na kolená a zadívala sa niekde do blba.
"Čo je s tebou?" Trhla sebou.
"Nič, všetko je v pohode."pohladkala ma po ruke. "Fakt si mi chýbal."
"Aj ty mne.. A keď si to s tebou chcem teraz vynahradiť, tak si taká.. iná kumne, ignoračná."
"Niesom! Som taká istá, len som celú noc nespala, tak som unavená. Vážne."usmiala sa a pozrela sa namňa tými jej čokoládovými očami, ktorým sa nedalo odolať. V jej očiach som videl smútok. Niečo ju trápilo, ale asi mi to nepovie. Postavila sa a smerovala do kuchyne. Nabrala si cestoviny, čo som urobil a mlčky si ich zjedla v jedálni. Fakt s ňou niečo je.. Inokedy by prišla zamnou a začala by šaškovať, kŕmiť ma. Zobral som si laptop a pozrel sa na twitter. Nechcelo sa mi ani moc odpisovať na správy, ani followovať. Tak som si len pozeral nástenku. Nudil som sa, strašne.
"Amy, nejdeme sa prejsť?"
"Môžme." Suchá odpoveď...
"Tak sa priprav. Môžme sa ísť pozrieť na Londýnske Oko."žmurkol som na ňu. Vedel som, že tam už dlho chcela ísť, ale bojí sa sama. Tak chcela ísť somnou. Na tvári sa jej objavil úsmev a odišla do izby. O chvíľu som sa prezliecť išiel aj ja. Amy už bola pripravená, dala si to čo mala na letisku a išli sme.
"Ahoj Lokinkoo."poškrabkala ho za uškom a chytila ma za ruku.. Išli sme peši, nebolo to moc ďaleko a aká by to bola prechádzka keby sme sa tam odviezli autom. Konečne sa jej zlepšila trochu nálada, stále niečo kecala a smiala sa, takúto Amy poznám.
"Nabúduce pôjdeš do Ameriky somnou, okej?"navrhol som. Oči sa jej rozžiarili.
"Môžem?"
"Jasné, že môžeš."pobozkal som ju. Keď sme konečne prišli k London Eye, bola tam celkom dlhá rada ľudí. Počkali sme si radu, trvalo to asi hodinu. Mrzli sme tam, ale už sme boli skoro na rade, tak sme to nevzdali a ďalej čakali. Túlila sa ku mne. Najradšej by som jej dal svoju bundu, no potom by som asi zamrzol ja. 
"Konečne!"povedal som , keď sme prišli na rad. Amy sa zasmiala. Kúpil som lístky a poprosil predavača, či nemôžme byť v tej bunke sami. Keď si všimol, kto som, s úsmevom prikývol. Ach, niekedy je super byť Liam Payne z One Direction. Nastúpili sme do bunky a pomaličky sme išli hore.
"Kriste pane! To je aká výška?"pozrela sa Amy hore.
"Celkom dosť, ale ničoho sa neboj."usmial som sa. Chvíľu sa bála, nechcela sa ani pozrieť von, ale čím vyššie sme boli, tým viac odvážnejšia bola. Párkrát sme sa aj spolu odfotili, chcel som to pridať na twitter ale zarazila mi to.
"Vyzerám tam ako čistý magor. Toto je fotka len pre súkromné účely."pohrozila mi prstom. Zakýval som hlavou na znak nesúhlasu, no radšej som ju poslúchol. Keď sme boli na úplnom vrchole London Eye, Amy ku mne podišla bližšie a pobozkala ma. Bozkávanie sa zvrtlo na vášnivú vojnu jazykov, obaja sme si tú chvíľu užívali najviac ako sa dalo. Bolo to krásne, nádherné, dokonalé. Ja ju milujem, a chcem s ňou byť do konca svojho života.

**
"Ohh, prečo musíme už vystúpiť?"povedala keď sme boli dole. Mykol som pleciami, chytil ju za ruku a opatrne sme vyšli z bunky. Jedna jazda trvala okolo jednej hodinky, takže plus prechádzka a čakanie v rade - celkom sme vyhladli. Zavolali sme si taxík a nechali sa odviezť na Picadilly Cirkus, bola tam jedna maličká francúzska reštaurácia. Vošli sme dovnútra a vrchný časník nás usadil. Bolo tam príjemne, hrala tam francúzska hudba, stoly boli sklenené a bol na nich malý červený obrúsok, sviečka a jedna ruža vo vázičke.
"Keď to tu tak krásne vyzerá, dúfam, že tu aj dobre varia."povedala Amy a pozerala si menu. Varia tu dobre, fakt dobre. Objednali sme si špagety a čakali. Ruky sme mali vyložené na stole.. Preplietol som si prsty s Amy. Usmiala sa namňa. Úsmev jej pristal, veľmi. O mnoho viac, než keď sa mračila a bola zdutá, tak ako doma. Po rozume mi stále behalo, čo jej bolo keď sme boli doma.
"Konečne nesú to jedlo!"potešila sa. Špagety sme zjedli rýchlo. Potom sme peši išli domov. Na naše nešťastie sa zrazu rozpršalo! Domov sme už bežali, celú dobu sme sa smiali. Prišli sme totálne premoknutí, priam z nás lialo. Vo dverách nás už čakal Loki.
"Choď ho vyvenčiť!"podala mi vodítko Amy. Prekrútil som očami a zobral ho von. Bol som s ním iba chvíĺu, lebo tiež už bol mokrý a skákal do každej kaluže, ktorú uvidel. Zbytočne som na neho zjapal, nech tam nejde, on si proste robí čo chce. Keď som sa vrátil domov, išiel som sa osprchovať a prezliecť do teplákov a mikiny. Ako som tak rozmýšlal, ani som si neuvedomil že zajtra je Nový rok! Pravdepodobne ho oslávime s chalanmi vo vile, tak ako sme sa dohodli.
"Čo to pozeráš?"sadol som si k Amy, ktorá pozorne sledovala telku. Ukázala prstom na tv. Prikývol som, a pritiahol si ju k sebe.. Ona sa odtiahla. Prekvapene som na ňu pozrel. Mlčky hladela do zeme.
"Liam, musíme sa rozísť.."vyletelo z nej.
"Čo prosím?" Bol som prekvapený.
"Nerada to opakujem, ale musíme sa rozísť." Nechcel som veriť jej slovám. 
"Povedz mi, že si zomňa strielaš."smutne som povedal. Zakývala hlavou. V tom momente sa mi úplne zrútil svet. Mal som slzy na krajíčku, no nerozplakal som sa.
"Čo som urobil? Prečo Amy, prečo?"šepkal som..
"Ja.. necítim sa už na vzťah.. Bolo mi s tebou úžasne, ale ďalej to už nejde."povedala a odvrátila zrak.
"Čo som urobil zle, že sa chceš rozísť?"
"Ty nič.. Je to komplikované..."v očiach sa jej zaleskli slzy. Postavila sa a pomaly odkráčala do izby. Vrátila sa asi po desiatich minútach, s väčšou taškou.
"Pošlem Siennu po zvyšok.."smutne pípla.
"Amy.. naozaj to chceš ukončiť?" Prikývla.
"Tak ma aspoň naposledy pobozkaj.."
"Nerob to ešte ťažšie, prosím.. Prepáč mi.. prepáč mi všetko.."hodila po mne jeden súcitný pohľad, otvorila dvere a odišla.. Po líci sa mi začali kotúlať slzy. Nie, takto to nemalo byť.. Chcel som sa rozbehnúť za ňou a zastaviť ju. No nemal som na to silu. Nedokázal som nič iné, len plakať. Za ňou. Prečo to urobila? Moje myšlienky sa asi vyplnili, ona ma naozaj prestala ľúbiť..
Nechcel som tomu uveriť. Celý deň som presedel na gauči, fňukal som. Chcel som aby to bol iba sen, aby som sa zobudil a vedľa mňa ležala Amy. Štípol som sa do ruky a stále som sedel na svojej čiernej koženej sedačke, a z diaľky namňa pozeral Loki. Vyšiel som hore do izby. Lahol som si do postele a zaspal.. 

Nebola pri mne ani ráno. So slzami v očiach som sa postavil z postele. Šiel som si dať horúcu sprchu, tá mi fakt bodla. Stále som sa ale cítil hrozne. Pozrel som si mobil či mi náhodou nepísala, no bol tam len zmeškaný hovor od Louisa. Nebudem mu volať späť, nemám náladu na nejaké rozhovory... Dole som sa šiel najesť, ledva som zjedol jablko, skoro som ho celé vyvrátil. Bolo mi zle, bolela ma hlava.. a hlavne, moje srdce bolo na tom najhoršie. Bolo rozbité na tísícky maličkých kúskov.. 

Amy
Musela som to spraviť. Pre jeho dobro.. Tie slová , 'rozchádzam sa s tebou' .. hovorili sa mi hrozne tažko.. Div, že som sa tam nerozplakala.. Hneď ako som od neho odišla, začala som plakať.. Plakala som na schodoch, moje tiché vzlyky sa ozývali po celom druhom poschodí. Potichu som sa postavila, nasadila si okuliare na oči a taxíkom som odišla domov do garzonky. 
"Ste v pohode, slečna?"opýtal sa ma taxikár. 
"Nie som."sucho som odpovedala a utrela si slzy. Ďalej ma už neriešil, chvalabohu. Vystúpila som, zaplatila mu a išla som do bytu. Chvalabohu Sienna doma nebola.. Zobrala som si obrovskú čokoládu, a zamkla sa v izbe. 
"máš čo si chcela.." Napísala som Danielle. Spomenula som si na Liama, na jeho tvár, keď som mu to povedala.. V očiach sa mu leskli malé slzičky. Bože, kiežby som ho teraz mala pri sebe. To sa už ale asi nikdy nestane. Čo som komu urobila, že musím takto trpieť? Nikdy už nenájdem takého chlapca, ako je on. Ktorý ma bude ľúbiť aj s mojimi chybami, s tým aká som.. a nedá namňa dopustiť. Taký je len on.. 
Ležala som na posteli, a plakala do vankúša.. Sienna už dávno prišla domov, aj s Niallom, vyklopkávali mi na dvere ale ja som ich ignorovala.
"Ja už nechcem trpieť,"šepla som pre seba..

prosím, nezabite ma zato :( :D no, kedže komentáre vám idu ťažko, tak ťažké to bude aj s novými časťami :P 

ak chcete novú časť, tak aspoň +5 komentárov, potrebujem vidieť kto to číta :))