#2 Give me love

Postavila som sa na nohy, schytila batoh a hnala sa do haly. Jedna pani nás viedla až k lietadlu, aby sme sa nestratili či nepomiešali, teraz večer na letisku bolo hrozne veľa ludí. Do lietadla v ktorom som letela aj ja, nastupovalo veľa študentov.
"Jarné prázdniny, čo?"štuchol domňa jeden chlapec. S úsmevom som prikývla. Pred lietadlom mi letuška skontrolovala letenku a potom ma pustila dovnútra. Sadla som si na svoje miesto. Sedelo sa po dvoch a na moje šťastie som sedela s tým chlapcom, čo sa mi prihovoril.
"Jééžiš, to je náhodička."zasmial sa a posadil sa.
"To teda áno."pozrela som sa na neho. Vyzeral milo. Hnedé vlasy a hnedé oči. Oblečený bol letne, tak ako všetci študenti v lietadle, a tak ako ja.
"Ja som Andy. Ty?"
"Brit."usmiala som sa a podala mu ruku, ktorú mi nastavil keď sa predstavil.
"Si odtiaľto?"
"Hej, priamo z Londýna."
"Ja som z Trnavy. To asi nepoznáš."
"Prepáč, ale nie. Kde to je?"
"Na Slovensku. Hovorí ti naša krajina niečo?"
"Ale áno. Niečo mi to vraví, ale nejako sa o to nezaujmam, ani nič podobné." Ďalej sme sa už moc nerozprávali. Keď lietadlo vzlietalo, mala som hrozný strach. Síce som neletela prvýkrát, ale tak.. letela som úplne sama. Keď sme boli vo vzduchu , bolo to už v pohode. Na začiatku nám rozdali bagety a nápoj. Mala som hrozný hlad, tak som to ihneď zjedla. Potom som si dala do uší slúchadlá a počúvala hudbu.. Čakala ma únavná 9-hodinová cesta.

"Hej Brit! O hodinu pristávame, to chceš celý let prespať?"budil ma Andy.
"Áno."zamrmlala som.
"Fajn, tak sa budem rozprávať sám so sebou. Hej, čau Andy, ako sa máš? O ničom, moja spolusediaca ma ignoruje, Vážne? Aj tá moja.."kecal sám so sebou. Začala som sa smiať a prebrala som sa.
"Dobre ty otrava. O čom sa chceš rozprávať?"nadvihla som obočie. Celý zvyšok cesty sme kecali o nás, spoznávali sme sa, o tom čo chceme robiť na Floride a podobne. Keď som Andymu povedala, že som zdrhla z domu, čumel namňa s otvorenými ústami. Nuž, keď to inak nešlo.. 
"Prosím, zapášte sa. Pristávame."vyhlásil pilot. Plná nadšenia som si zapla bezpečnostný pás, zatvorila oči a čakala, pokým pristaneme. 
"A sme túúú!"začali kričať všetci mladí ľudia v lietadle. Pridala som sa k nim. Bože, bol to úžasný pocit. A ešte lepší bol keď som vyšla z lietadla. Konečne na Floride! Bolo tam práve  13 hodín poobede, slnko svietilo a na nebi nebol ani mráčik. Vyzliekla som si mikinu a nasadila si slnečné okuliare. Batoh som si nasadila na jedno plece a vyšla som z letiska. Zahliadla som Andyho, ako sa blíži ku mne.
"Tu sa asi musíme rozlúčiť."objal ma.
"Bol si super lietadlový kamarát."zasmiala som sa. "Ahoj,Andy."zamávala som mu, keď nasadol do taxíku a odišiel. Čo ma tu prekvapilo bolo, že pred letiskom nebola plážová promenáda, ani nič živé. Proste len dlhá,dlhá cesta a okolo suchá tráva, bolo to ako púšť bez piesku. V tej chvíli ma chytila panika. Vôbec som nevedela čo mám robiť. Mala som pri sebe 50 libier, ktoré som si na letisku stihla premeniť na doláre. Takže 75 dolárov. 
Po asi polhodine paniky som si všimla, že pri letisku je parkovisko taxíkov. Jo, som zachránená! Podišla som k jednému zo žltých taxíkov a zaklopkala na okno. Vynoril sa opálený muž so šedivými vlasmi.
"Koľko by stála cesta odtiaľto do centra Floridy?"opýtala som sa ho.
"Počkaj.. 89 dolárov."povedal. Vypúlila som naň oči! Si robí srandu?
"A.. nešlo by to nejako znížiť na 70 dolárov? Alebo 75?"opýtala som sa s nádejou v hlase. Vystrčil svoju šedivú hlavu z okna a celú si ma obzrel. Chytil ma za stehno.
"No.. za nejakú službičku by som vedel znížiť cenu."žmurkol namňa a pohladkal ma po stehne. Vrazila som mu facku! Fuj! Odporný úchylák!
"Ty štetka!"skríkol a taxíkom odišiel preč. Sadla som si na zem a tvár si položila do dlaní. Som úplne stratená! Nemám peniaze na cestu na Floridu, ktorá je odomňa niekoľko stoviek kilometrov, nemám ani na cestu späť domov do Londýna. Bože, Brit, čo si to urobila! Mama mala asi pravdu.. Mala som zostať pri nej doma, alebo som mohla ísť k Teovi do Francúzska. Teo síce nebýva v Saint Tropéz, ale býva veĺmi blízko! Aj tam sú super párty. Ach, Brit, si taká hlúpa, taká hlúpa! Teraz tu uviaznem asi navždy, na letisku na Floride, bez peňazí a sama.
Na letisku som trčala asi hodinu. Potom som dostala skvelý nápad. Pôjdem si niečo kúpiť do bufetu na letisku a potom pôjdem peši na Floridu. Síce tam prídem asi o deň, alebo niekedy zajtra doobeda, ale budem tam. Išla som si teda kúpiť veľkú flašu čistej vody, tú budem v tomto horku potrebovať. A potom som sa vybrala na veľkú cestu.

"Kurva, čo som to spravila!"skríkla som nahlas a klesla na zem. Bola som celá horúca, slnko pálilo ako šialené. Čo teraz? Na Floridu je to ešte asi 10 hodín peši a ja už nemám čo piť, som niekde v strede ničoho, som bez peňazí. Keby mám auto.. počkať, auto! Ja tupá hlava, ja som asi prefarbená blond! Veď budem stopovať! Áut tu chodí celkom dosť, aj keď sa celkom bojím, čo ak to bude nejaký úchylák, ako ten taxikár? Chvíľu som váhala, no nakoniec som to riskla. Nestrávim tu snáď celý život, a možno budem mať šťastie a zastaví mi nejaký milý chlapec, alebo dievča a ešte z nás budú super kamarátky. Ok, stačí moju prehnanú predstavivosť. Postavila som sa zo zeme a začala stopovať. Cítila som sa tak trápne, nikdy som si nemyslela, že sa znížim na takúto úroveň. Práve vtedy moc áut nešlo.
Stopovala som hodinu. Prešli ma tri autá, nezastavili, iba si ma obzreli a išli ďalej. To tam mám akože stáť polonahá a potom ma niekto zvezie?
Keď už som prestávala dúfať, začalo pri mne brzdiť auto. Červené, bez strechy. Celkom pekné. Tajne som dúfala, že si ma neobzrie a neodíde, ale zoberie ma. Spoza okuliarov sa namňa pozrel chlapec. Mohol mať tak 18, asi ako Andy. 
"Na Floridu?"opýtal sa s úsmevom. Prikývla som. "Tak nasadaj,"nahol sa, aby mi otvoril dvere. Nadýchla som sa, zobrala si tašku a sadla si na sedadlo spolujazdca. Odľahlo mi.

ˇ

Ďalšia zastávka - slnečná Florida! 

tak, zatial taká krátka a nudná :) ale začne sa to :) btw, bude podľa vás ten chlapec v aute niekto dôležitý v tomto príbehu, či len taká prechodná postava ako Andy? :) leave a comment! :3 aspoň 5 ! :D