#34 Nobody compares to you

Vo vrecku mi zazvonil mobil.
"Áno Louis?"
"Liam, kde si? Vieš, že mám za dva dni narodeniny.. A dnes večer robím takú menšiu house párty, o ôsmej prídeš?" Ouč. Dnes by sme mali spať v Liverpoole. Čo ak tu Amy bude chcieť zostať? Nechcem sklamať Louisa.
"Liam? Si tam?"
"Hej hej.. No napíšem ti ešte, ale asi prídem."povedal som a zložil som.
"Kam prídeš?"
"Louis dnes robí party. Narodeninovú.. A chcel, že či by sme.."
"Chce aby sme prišli,že?"
"Hej. Ale ty si tu chcela zostať na noc."
"Nevadí. Môžme sa vrátiť do Londýna."usmiala sa. Prekvapene som na ňu pozrel.
"Vážne?"
"Hej. Mama si aj tak myslí, že sme prišli len na návštevu, takže."zvalila sa na posteľ. Vyvalil som sa vedľa nej a pozrel som sa na strop. Dokonca aj ten mala vyzdobený! Mala tam hviezdičky, ktoré svietli v tme a rôzne nápisy, niekde som zahliadol aj fotku.
"S touto izbou si si musela dať veľa roboty."
"Ani nie. Behom puberty sa tu to nahromadilo."dala mi jemnú pusu na líce. O chvíľu sme započuli buchnutie dverí.
"Už sú tu!"vyskočila na rovné nohy. Počkala namňa,dokiaľ som sa postavil z postele a išli sme dole. Na chodbe stála jej mama.
"Mami,ahoj!"objala ju.
"Ahoj Amy. Som rada, že si, teda ste prišli. Ahooj Liam."usmiala sa namňa. 
"Aj ja vás rád vidím."usmial som sa naňu. Amy domňa šťuchla, čo znamenalo že ju mám ísť objať, tak som to aj urobil. Potom sme sa ešte išli zvítať s jej otcom a spoločne si sadli do obývačky.
"Príde aj Chelsie. Na Vianoce zostávajú s Benom tu. A čo vy?"
"No.. my dnes odchádzame, prišli sme vás narýchlo pozrieť a dať darčeky."usmiala sa Amy.
"Iba na skok? To mi je ľúto. Nabudúce dúfam že keď prídete, tak sa zdržíte dlhšie."
"Určite áno. Ale neviem kedy." Rozprávali sa, sem tam som niečo aj ja povedal a potom som sa nejako zarozprával s Amyinym otcom. Potom nám Amyina mamka pripravila obed, bolo to celkom dobré, nejaká čína alebo čo. 
"Čo keby sa ideme prejsť do mesta? Ja som myslela, že budete na Vianoce tu, tak som chcela nechať darčeky na poslednú chvíľu, no nevyšlo to.."povedala jej mama.
"Mami! Nemusíš mi nič kupovať."žmurkla nanu Amy.
"Ale Amy. Pšt, stále si moja dcéra. Tak zdvihnite zadky a ideme do mesta!"zasmiala sa. Išli sme si teda hore po bundy, Amy si zobrala kabelku a potom nás Amyin otec, Nick odviezol do mesta. 
Vystúpili sme z auta a hneď sme sa chytili za ruky. Prechádzali sme sa pomedzi obchodmi a Amy si vyberala vianočný darček.
"Vy ste spolu takí krásni."povedala jej mama, Sylvia.
"Dakujeme."naraz sme povedali a zasmiali sa.
Po asi dvoch hodinách si konečne vybrala darček. Ja s Nickom sme chodili za nimi, a prekrúcali očami. Nakupovanie s Amy je hrozné. Najradšej by si všetko skúšala, kupovala a pozerala. Vybrala si šál z Topshopu a nejaké veci z Victoria's Secret. Keby vedela, čo som jej ja kúpil.. Určite sa jej to bude páčiť. Nakoniec Sylvia trvala na tom, že darček proste kúpia aj mne, tak som si nasilu vybral takú peknú košeľu. Išli sme ešte na kávu a potom rovno domov. 
"Decká, vôbec vám nezávidím tých novinárov na každom kroku. Mňa by asi šlahlo. Veď aj teraz mi to strašne vadilo."povedala Sylvia. Hej, zase nám paparazzi nedali pokoj. Ja som si už aj zvykol ale liezli mi na nervy. Hlavne keď som mal zlé dni a oni stále fotili,fotili a vypytovali sa. Napríklad dni po rozchode s Danielle, a podobné blbé situácie.. 
"Poď somnou po darčeky,"pošepkala mi Amy, keď sme prišli späť domov. Zobrali sme to, čo sme im spoločne (no dobre, z väčšej časti Amy) kúpili v Londýne a položili to pod stromček.
"Otvorte až na Vianoce!"zodvihla výstražný prst. Jej rodičia sa iba zasmiali.
"Opakuješ,"pošepkal som jej a vyplazil jej jazyk. Šťuchla domňa a pritúlila sa kumne. Pozerali sme televíziu, a pili teplý čaj, boli sme vyzimený z tej neskutočnej zimy čo bola vonku. Keď bolo asi tak 5 hodín, rozhodli sme sa ísť domov. Rozlúčili sme sa s Calderovcami a nasadli sme do auta.
"Tak čo hovoríš na moju rodinku?"opýtala sa Amy a zapásala sa.
"Sú v pohode. Len ty a tvoja mama.. ste trochu nákupné úchylačky."zasmial som sa.
"Je to v rodine. Keby sa opýtaš Louisa na El a nakupovanie, povie ti to, čo aj ty o mne s mamou."usmiala sa.
"Inak, čo dáme Louimu?"opýtala sa po chvíli ticha.
"Ja preneho už dačo dlhšie schovávam. Môžme mu to dať ako spoločný darček."
"Čo to je?"
"Je toho viac. Louis je úchylák na čaje. Tak taký luxusný čajový set. Potom jeden sveter a ešte takú drobnosť."
"Akú?"usmiala sa.
"Keď som bol vo 1D store, našiel som tam klúčenku s nami. Tak som mu ju zobral."zasmial som sa.
"To je miléé. Aj ja chcem s vami klúčenku."
"V Londýne som ich už dlho nevidel. Ale pri našom najbližšom výlete do Ameriky ti takú kúpim."dal som jej jemný bozk na líce.
"No toto som sa chcela spýtať. Dokedy máš voľno?"
"No, prakticky do polovice januára. Ale po Vianociach ideme na pár dní do USA."smutne som povedal.
"Koľko je to pár dní?"
"Dva, tri. Možno štyri."
"To nevydržím."zafňukala.
"Ani ja. Ale budeme si smskovať.."usmial som sa. Potom si nasadila slúchadká, a ja som zase mal nudnú, trojhodinovú cestu..

"Vstávaj princezná. Sme v Londýne."zobudil som bozkom Amy. Trhla sebou.
"Už?"šepla. Prikývol som. Zobrala si tašku a išli sme hore do bytu. Bolo niečo pred deviatou, party sa už začala. Napísal som Louisovi, že prídem a išiel som sa osprchovať. Potom som si obliekol košelu, nohavice a obul som si modré conversky. Amy sa zatiaľ tiež osprchovala. Potom si obliekla blúzku,legíny a podpätky. Trochu sa prelíčila a išli sme.
"Vyzeráš nádherne."povedal som jej.
"Ďakujem miláčik. Ja si na teba budem musieť dnes dávať pozor, tak ako vždy, aby mi ťa žiadna neukradla."
"Toho sa neboj. Ja sa ukradnúť nenechám."žmurkol som.
"Mám ti pripomenúť záležitosť s Cassie?" Cassie povedala tak afektovane. 
"Tíško. Žiadna Cassie, len my dvaja."

no baby, velmi krátka časť, ale inak sa mi nedá :/ pokazil sa mi notebook (nejakým nedopatrením som vypalila pevny disk:D:D:D), a som na dve hodinky maximálne na sestrinom, a to vela nenapíšem :/ takže, musíte mať strpenia :) dúfam, že dalšia bude dlhšia :) aa bude asi tak niekedy pondelok, utorok? uvidíme :) zatial nechajte komentáre, aspon 6 :333