#32 Nobody compares to you

Snažila som sa ju ignorovať, ignorovať všetko čo mi hovorí. Rýchlo som sa od nej odtrhla a utiekla som preč. Zavolala som si taxík, ale trochu ďalej od tanečnej školy. Aby si ma náhodou neodchytila.

"Ahooj. Niesi tu nejak skoro?"opýtal sa ma Liam. Doma bola už aj Ruth a škrabkala Brit.
"Noo.. Teresa potrebovala len s niečím poradiť."vymyslela som si. Nechcela som mu to hovoriť, aj tak len trepala. V živote by podľa mňa Liamovi neublížila. Mne možno áno, no tak si to odtrpím a potom dá pokoj. Musela som sa trochu upokojiť, tak som si šla dať šálku čaju spolu s Liamom a Ruth. 
"Zlato, idem hodiť Ruth na stanicu. O chvílu som tu."dal mi pusu na líce, rozlúčila som sa ešte s Ruth a Brit a pomaly odišli. 
Sama v Liamovom byte som sa bála. Vyzeral tak strašidelne, moc veľký.. Rýchlo som teda vyšla na poschodie, kde som si napustila vaňu a naliala tam nejaké olejčeky, čo mal Liam položené pri vani. Vošla som do vane a do uší si nasadila slúchadlá. Počúvala som Lanu Del Rey, pri jej pesničkách sa mi vždy uľaví, je mi lepšie.. 
O takú polhodinu som vyliezla z vane, zabalila sa do županu a sušila si vlasy. Pípla mi smska.
"Tak čo, na kedy plánuješ rozchod? ;) danielle". Skoro som od nervov mobil šmarila o zem! Skade má moje číslo? Sms som radšej rýchlo vymazala a mobil položila na umývadlo. Snažila som sa na Danielle a jej slová nemyslieť, a podarilo sa mi to až keď prišiel Liam. Priniesol nejakú komédiu a veľa čokolády. To som teraz potrebovala.
"Tvoj byt je strašidelný, keď som tu sama."povedala som mu.
"Tak viac ťa tu už samú nenechám."usmial sa. Vyvalili sme sa na gauč, hlavu som si položila na jeho hruď a pustil film. 
Celý film sme sa rehotali ako blázni. Liam priniesol nejakú šialenú komédiu, a na konci filmu ma už od smiechu bolelo brucho.
"Takto som sa ešte asi nenasmiala."povedala som. On sa dusil smiechom, takže mi ani neodpovedal. Po filme som si išla rovno lahnúť, nemala som na nič moc chuť.. Na nič.
"Amy, už spíš?"pohladkal ma po ruke Liam.
"Mhmm."zahmkala som z polospánku.
"Len som ti chcel povedať, že zajtra ťa beriem do Wolverhamptonu."
"Čo?"zobudila som sa.
"Teda ak budeš chcieť ísť."
"Budem."usmiala som sa a znovu som si ľahla.. Zachvíľu som už spala..

Liam
Ráno som si dal rýchlo sprchu a naraňajkoval sa. Chcel som do Wolverhamptonu prísť čo najskôr, lebo dnes malo ukrutne snežiť a nerád jazdím keď je zlé počasie. Obliekol som si nohavice, tričko a dal si na seba aj mikinu. Volal som aj s mamou, vraj tam už pomaličky začína snežiť. Tak som Amy trochu popohnal, nech sa maluje rýchlejšie. Tej to trvá hrozne dlho, keď je v kúpeľni.
"Ešte skočíme po kávu."povedala mi. Prikývol som. Zobral som darčeky čo som nakúpil celej rodinke. Na Vianoce som sa rozhodol zostať v Londýne. Vo vile bude Niall a Harry, takže keby sa Amy rozhodne nebyť somnou, budem s chalanmi. Preto som vymyslel tento výlet za rodičmi, aby som im dal darčeky a strávil s nimi nejaké vianočné chvíle. Keď bola Amy konečne hotová, zobrali sme si veci a išli do auta. Zastavili sme sa v Starbuckse, Amy bola kúpiť kávu a nejaké koláčiky. Potom si sadla kumne na sedadlo spolujazdca a odpila si z kávy.
"Koľko trvá cesta tam?"
"Dva a pol hodiny."
"Dlhá cesta. Ako sa zatiaľ zabavíme?"
"Neviem ako ty.. Ale ja budem šoférovať."nudne som odfukol.
"Nefuč. Pustím hudbu, či?"usmiala sa.
"Ako chceš." Nadvihla obočie, vybrala si z kabelky slúchadká a počúvala hudbu. Takto to bolo celú cestu, nemal som sa ani s kým rozprávať. 

Keď sme konečne dorazili do Wolverhamptonu, Amy si dala slúchadká dole a pozorovala okolie. Bolo tam už nasnežené a vyzeralo to hrozne krásne. Pred domom som zaparkoval auto a vyšiel z neho. Mama už čakala pri dverách, bola zabalená v deke. Amy vyšla z auta tiež.
"Ahoj mami."objal som ju. Vystískala ma, akoby ma mesiac nevidela.
"Amy! Aj ty si prišla!"potešila sa a objala aj ju. Pustila nás dovnútra. V obývačke bol otec a snažil sa zapáliť oheň v krbe. Moc mu to teda nešlo.
"Sakra!"zanadával.
"Geoff! Nenadávaj, máme tu navštevu."pokarhala ho mama.
"Mami, robíš akoby som otca nikdy nepočul nadávať. A Amy tiež nieje svätúšik."zasmial som sa. Amy domňa so smiechom štuchla. Otec sa otočil a keď nás uvidel, rozžiarili sa mu oči.
"Decká, čaute!"objal ma.
"Bozkávam, Amy."pobozkal jej ruku. Amy sa naneho usmiala a odzdravila ho. Mama nás posadila do jedálne.
"Ste hladní?"točila sa pri sporáku.
"Ja niesom,ďakujem."usmiala sa Amy. Ja som zakýval hlavou, že tiež niesom hladný. Chytil som Amy za ruku a zobral som ju hore do mojej izby. Otvoril som dvere.. Bolo to tam celkom nezmenené. Plagáty na stenách, medaile a trofeje na poličkách, obľúbené modré kreslo hneď pri veľkom okne.
"Woow."prešla Amy prstom po zbierke trofeí.
"Väčšinu som povyhrával keď som bol malý. Tie sú staršie."usmial som sa.
"Aj tak som na teba pyšná." Podišla k posteli a sadla si na ňu. Nadvihol som obočie a zasmial sa.
"Liaam!"zakričala mama z dola. Zišiel som dole za ňou.
"Čo si chcela?"
"Počula som, že tu na Vianoce nebudeš.. Vieš, ako nám budeš chýbať?"
"Viem mami. Prepáčte. Ale dnes tu s Amy prespíme, pomôžeme so stromčekom a nahodíme takú vianočnú atmosféru."objal som ju.
"Ach, už si mi vyrástol skôr, než som si myslela."
"Mami, nehovor tak, lebo sa rozplačem."zasmial som sa.
"Už som ticho. Inak, potrebovala by som, aby si nakúpil. Bol by si taký ochotný a zbehol do supermarketu? Ruth ani Nicola tu ešte niesú a otca otravovať nechcem, ten tam robí niečo pri tom krbe."
"Jasné, rád pôjdem. Aspoň to tu ukážem Amy."
"No vidíš! Tu máš papierik, nieje toho veľa."povedala a podala mi papier. Pozrel som sa naň. Nieje toho veľa? Budem potrebovať najmenej tri košíky.. Vyšiel som hore za Amy. Našiel som ju ako si pozerá mojich plyšákov, bezpečne ukrytých pod vankúšom.
"Heej. Čo to robíš?"zasmial som sa.
"Presne tohto macíka som mala aj ja!"nadvihla nad seba macka so šálom. Usmial som sa a sadol si pri ňu. Hlavu otočila kumne, a s úsmevom namňa pozerala. Bože, je taká krásna.. Jej orieškovo hnedé oči ma priam hypnotizovali. Na ústa mi vlepila bozk, čím ma prebudila z tranzu.
"Máme ísť na nákup."Vyletelo zomňa. Prikývla.
"Idem si do auta po bundu počkám ťa tam, okej?"povedala a odišla dole. Zo skrine som si vybral nejakú bundu a zišiel som dole. Amy ma už čakala dole a hladkala Brit.
"Už prišli?"
"Hej,práve teraz." Chytil som ju za ruku a išli sme do obchodu peši. Po ceste som jej ukazoval moje obľúbené miesta, kde som sa ako malý hrával, kde som trénoval a podobne. Po ceste sme dokonca aj stretli môjho kamaráta, Josha.
"Liam, si to ty? Čaau!"objal ma.
"Čau Josh."
"Nevidel som ťa viac ako rok! Kde máš vlasy?"postrapatil mi moje krátke vlasy.
"Tie už sú dávno preč."
"Viem. A čo ako sa máš? A kto je toto?"
"Ide to. To je Amy, moje dievča."s úsmevom som odpovedal.
"Ahoj Amy. Ja som Josh, ak chceš porozprávam ti o Liamovi jeho najväčšie tajomstvá."zasmial sa.
"Nemusíš, on mi všetko povedal. Či?!"nadvihla obočie.
"No tým by som si istý nebol, haha. Dobre hrdličky, ja musím ísť za sestrou. Keby sa tu zdržíte dlhšie, tak sa ozvi. Ahojte."rozlúčili sme sa a odišiel. 
"Ten Josh je fešák."povedala po chvíli.
"Provokuješ?"
"Možno."zasmiala sa a pobozkala ma.
"Teraz som sa mohol uraziť."
"Ale neurazíš, pretože vieš, že ty si jediný fešák v mojom živote."
"Už viem čím si si ma získala."objal som ju. No nieje úžasná? Je. 
V obchode sme si zobrali jeden košík a pomaly sme skenovali regály a do košíku hádzali veci, čo boli na zozname.
"Liam, že si môžem do košíka hodiť jednu Mars-ku?"poprosila ma.
"Aj celý balík."usmial som sa a s košíkom som prešiel pri ovocie. Zobral som jablká a banány (3:D) a hľadal som Amy. Našiel som ju hrabať sa medzi sladkosťami.
"Poďme už."so smiechom som ju odtiaľ odtiahol. Zaplatili sme za nákup a ja som zobral dve tašky a Amy zobrala jednu.
"Daj ju sem."
"Niee. Nebudeš všetko niesť ty."povedala a začala veselo skackať predomnou. Bola taká milá. Keď sme konečne došli domov, celí uzimení, nákup sme položili mame do kuchyne. Amy pomohla vyložiť a ja som šiel za otcom.
"Potrebuješ pomôcť?"
"Nie nie, už to konečne hreje. Počul som, že tu nebudeš na Vianoce."
"Prepáč oci. Nebudem. Ale prišiel som.."
"Viem viem, si tu na dnes, aby si nám to vynahradil. Mama hovorila. Som rád, že si prišiel. Dlho som ťa nevidel."
"Otec, sú to maximálne tri týždne."
"Prem je to dlhá doba."
"Aj mne všetci hrozne chýbate v Londýne. Najradšej by som zostal tu, ale tu by mi zase chýbali chalani."
"Chápem ťa. Som na teba, na vás všetkých veľmi pyšní. Len tak ďalej."objal ma. 
"Díky oci."
"A čo, ako sa vám darí s Amy? Vôbec si nám ešte o nej nerozprával. Povedz mi všetko."zasmial sa. Tak som mu povedal celý náš príbeh s Amy. No celé som to dorozprávať nestihol, pretože nás mama a Amy zavolali na obed. Za stolom sme sedeli všetci, ja, mama,otec,Ruth,Nicola a Amy. Brit nám behala okolo nôh a pýtala jesť. Keď sme doobedovali, pomohol som mame upratať riad. Potom som navrhol Amy, či sa nepôjdeme prejsť s Brit. Súhlasila, Brit si veľmi obľúbila, stále sa spolu hrali. Zapol som ju na vodítko a išli sme sa prejsť. 
Na prechádzke som znovu zbadal Josha, tak som za ním zašiel. Amy povedala že ma počká na lavičke. Odbehol som teda za ním.

"Štetka!"započul som krik. "Už si mu ukradla psa? Peniaze ti nestačili? Ty štetka!"kričali ďalší ludia. Otočil som sa a zbadal som skupinu dievčat, stáli poblízko Amy a nadávali jej.
"Čo si sakra myslíte?!"vybehol som tam. Keď ma tie baby zbadali,väčšina z nich odišla a ušli preč. Amy sa tlačili slzy do očí.
"Dajte jej pokoj!"kričal som nane. Čo si o sebe myslia? Nieje im to sprosté prísť za ňou a nadávať jej do očí? 
"Liam, opusti tú štetku! Len ťa využíva!"povedala mi jedna z nich.
"Čo ty o nej vieš? Kto si, že si dovoluješ takto hovoriť na Amy?"
"Ja ti len otváram oči!"snažila sa ma objať. Odltlačil som ju od seba.
"Najskôr by si mala otvoriť oči ty."
"Takto by si sa k directionerkám správať nemal!"odporne povedala.
"Directionerky neprídu za mojim dievčaťom a nezačnú jej nadávať a tlačiť mi názory do hlavy. Pravé directionerky by to rešpektovali a snažili sa to pochopiť. A to sú premňa fanúšičky. To sú fanúšičky ktoré mám rád, ktoré milujem."povedal som, chytil som Amy za ruku a odišiel som odtiaĺ preč.

"Čo som im spravila?"rozplakala sa mi doma.

sa prekonávate :3 komentujete častii, juu, tak sa teším:3 tak, dúfam že vás toto ešte nenudí, lebo ešte vás čaká veľa častí!! :D no, ak chcete dalšiu, viete čo máte robiť :)))