Welcome In My Diary: #31 Nobody compares to you

V aute som sa ešte upravila, a išli sme dovnútra. Oslava už bola v plnom prúde. Chelsie a Ben práve krájali svadobnú tortu.
"Aj ja sa chcem vydávať."pošepkala som Liamovi.
"Možno raz."pobozkal ma na líce. Keď novomanželia rozkrájali tortu, šla som si kúsok zobrať. Liam zatial zbehol do auta po darčeky a potom ich odložil na kopu darčekov od ostatných.

Na Chelsienej svadbe sme pobudli do takej tretej v noci. Celú dobu sme sedeli pri Eleanor a Louisovi,občas sme si šli aj zatancovať a niečo sme aj popili. O tretej som sa rozlúčila s rodinkou a s Liamom,Louisom a El sme odišli. Šli som rovno domov, bolela ma hlava,nohy a zaspávala som.

Liam
Moc som toho na tej svadbe nepil, takže som to riskol a autom som to odšoféroval domov. Amy bola celá zničená, všetko ju bolelo a v polovičke cesty zaspala v aute. Mne sa spať nechcelo vôbec, aj keď boli tri hodiny nad ránom. Auto som zaparkoval pred domom a Amy som zobral na ruky. Nechcel som ju budiť, bola tak unavená a tak milo spala.. Na rukách som ju odniesol až hore do spálne do postele. Vyzul som jej tie jej dvanásť centimetrové lodičky a šaty som jej radšej nechal. Ešte by ma ráno kvalitne zdrbala. Prezliekol som sa do trička a lahol si vedľa nej. Prevracal som sa v posteli asi hodinu, bol som hladný. Išiel som si teda zobrať niečo z chladničky a v spálni to zjedol.

Ráno ma zobudil strašný rachot. Myslel som si, že to je Amy a niečo vyvádza v kuchyni. No tá si spokojne spala pri mne, až dokým ju tiež nezobudil ten rachot.
"Kto to je?"vystrašene zašepkala. Myslel som, že sú to zlodeji.. Ale zas o jedenástej ráno?
"Haló, kto tu je?"zakričal som. Nikto sa neozýval. Postavil som sa z postele, že to pôjdem skontrolovať. Potichu som sa vkrádal chodbami a hľadal som kto by tam mohol byť. Zrazu som začul štekot a pri nohách sa mi objavil psík!
"Briit!"schytil som psíka do rúk. Veď to je naša Brit z Wolverhamptonu.
"Si tu sama?"maznal som sa s ňou. No potom mi to prišlo absurdné. Ako by sa sem dostala sama? Išiel som pozrieť do obývačky... A na gauči sedela Ruth.
"Ruth? Čo tu robíš?"
"Aj ja ťa rada vidím Liam. Čo, nemôžem prísť pozrieť svojho bratčeka do jeho bytu?"nadvihla obočie.
"Jasné že môžeš, len si mala dať vedieť. By som tu upratal trochu."povedal som a zahodil som do koša obaly od jogurtov. Ruth sa iba zasmiala.
"Chceli sme ťa s Brit prekvapiť."
"Prekvapili ste ma. Mysleli sme s Amy, že je to zlodej."zasmial som sa.
"Je tu aj Amy?"usmiala sa. Práve keď to povedala , Amy sa zjavila na schodoch.
"Ahoj Ruth! Rada ťa vidím."objali sa.
"Aj ja teba. Čítala som články, kde ste včera boli? Na nejakej svadbe?"

"Moja sestra sa vydávala."
Po Amy začala skákať Brit. Všimol som si, že sa Amy stráni, že sa jej bojí.
"Neboj sa jej. Ona ti nič neurobí."povedala Ruth. Amy ju opatrne pohladkala po hlave, a čím viac ju spoznávala, tým menej sa jej bála. O chvíľu ju už škrabkala po brušku a maznala sa s ňou.
Brit :3

Rozhodol som sa baby zobrať na obed. Ruth mala až do večera voľno, tak som s ňou chcel stráviť nejaký čas. Obliekli sme sa a išli sme sa niekam najesť. Brit sme bohužiaĺ museli nechať doma, lebo by ju do reštaurácie nepustili. Ruth a Amy rozhodli, že pôjdeme do Nando's. Objednali sme si a sadli sme si k jednomu stolu.
"Ináč mama sa pýta, kedy prídeš."povedala Ruth.
"Asi niekedy po Vianociach."odpovedal som.
"Nebudeš doma na Vianoce?"čudovala sa Ruth.
"Ja neviem. Chcel by som byť s Amy na Vianoce.."
"Tak Amy môže prísť ku nám!"
"Hovoríte, ako keby som tu nebola."zasmiala sa Amy.
"Kde budeš na Vianoce?"spýtala sa jej Ruth.
"Doma určite nie. Lebo naši idú za maminou rodinou na Hawaii a ja nemám peniaze na letenku a navyše.. moc sa mi tam nechce. Jej rodina je obrovská. Takže zostávam v Londýne."usmiala sa.
"Takže by si šla ku nám na Vianoce?"
"Rada by som. Ale nechcem nechať Siennu samú, ona rodinu.. dajme tomu že nemá."smutne povedala Amy. Vôbec som netušil kde budem na Vianoce. Či zostať s Amy v Londýne alebo ísť do Wolvehamptonu za rodinou. Po obede sme išli ešte si kúpiť kávu a potom si Ruth šla dačo vybaviť. S Amy sme išli pre Brit, že ju vyvenčíme. Zapol som ju na vodítko a podal ho Amy.
"Ja? A čo keď mi ujde?"
"Prosím ťa, na vodítku?"
"Môže sa odtrhnúť."
"Je maličká, Amy. Veď si chcela psa, tak sa ukáž!"zasmial som sa. Vyplazila mi jazyk a hrdo si zobrala vodítko s Brit. Išli sme sa prejsť do parku. Moc nás to tam ale nebavilo, lebo nás stále otravovali nejaké fanúšičky, alebo si nás niekto fotil. Niekedy mi to liezlo na nervy, cítil som sa ako opica v cirkuse. Preto som Amy a Brit zobral do jedného vzdialenejšieho lesíka. Museli sme prejsť cez veľa stromov a dostali sme sa do oblasti, kde neboli žiadne stromy, len tráva. A sneh. Brit sa tam veľmi páčilo, tak sme ju pustili navoľno nech si behá.
"Tu je supeer. Poďme stavať snehuliaka."navrhla Amy. Pozrel som naňu s nadvihnutým obočím.
"Vážne. Prosím!"roztomilo sa namňa pozrela. Nakoniec som teda súhlasil. Nemal som ani rukavice, tak som holými rukami staval spolu s Amy snehuliaka. Brit behala okolo. Náš výtvor bol hotový za asi dvadsať minút.
"Bude sa volať James."povedala Amy.
"Prečo James?"
"Po ockovi."zasmiala sa. Bože ,ona je blázon. Ale aj tak ju milujem. Nášho Jamesa sme si obaja odfotili a pridal som to twitter s popisom "zoznaamte sa s Jamesooom:)".
"Brit! Ideme!"zakričal som. O chvíľu kumne pribehla, bola celá od snehu.
"Kde si sa ty válala."smiala sa na nej Amy a zapla ju na vodítko. Potom mi ho podala, chytila ma za ruku a išli sme pomaličky domov.
Doma som poutieral Brit, nech mi nezamokrí celý byt. Potom som jej dal najesť krmiva, čo priniesla Ruth. Brit sa najedla a spokojene sa usalašila na sedačke, kde aj zaspala. Amy nám pripravila horúcu čokoládu a potom sme spolu televízor. Amy o chvíľu zapípala smska.
"Kto ti píše?"
"Prišlo to z neznámeho čísla. Ale podpísala sa ako Teresa. Mám prísť do štúdia."
"A ideš?"
"Jasné, že idem. O chvíľu ale budem späť."dala mi pusu.

Amy
Vybehla som hore a prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho. Vlasy som si dala do drdolu, zobrala si tašku a taxíkom som odišla do tanečného štúdia. Čo môže byť také súrne, že ma Teresa potrebuje v nedeľu večer? Pomaly som vyšla do miestnosti, no nikto tam nebol.. Sadla som si teda na lavičku a rozhodla sa ju počkať.
"Tak predsa si prišla."povedal niekto. Teresa to nebola. Toto nie..
"To ty?!" Ja som tej mrche naletela.
"Danielle, ak sa o niečo pokúsiš, tak.."
"Tak čo? Povieš to Liamovi? Ale ja sa ho nebojím. Ja sa nebojím nikoho."
"Mala by si sa."
"Prestaň s týmito rečami Amy. Mám pre teba návrh. Taký sa neodmieta."žmurkla.
"Počúvam."
"Ak chceš, aby som ti navždy dala pokoj.. Tak to ukonči. S Liamom."
"Čo?!"vysúkala som zo seba.
"Daj mu kopačky. A už v živote o mne počuť nebudeš."
"Nie, to nespravím. Aj keby ma máš zničiť, nie."
"A čo keď ti urobím zo života peklo?"
"Ani vtedy. Ja sa ho nevzdám."
"A čo keď urobím zo života peklo tebe aj Liamovi? To je super nápad, čo?"
"Opováž sa mu nejako ublížiť!"začala som kričať.
"Nezjap. Budú nás počuť. A nezakážeš mi. Nemôžeš mi zakázať absolútne nič! Daj Liamovi pokoj!"
"Ja?! Ty daj pokoj aj Liamovi, aj mne! Daj si odchod Danielle!"
"Nie nie. Ja to takto nenechám! Buď bude Liam môj, alebo nikoho! Rozumieš, nikoho!"
"Neverím že by si bola schopná ublížiť mu. Keď ho tak veľmi lúbiš a chceš ho späť, tak by si mu neublížila."
"A kto povedal že ho ľúbim?"začala sa smiať. Došlo mi to..
"Ty štetka. Zlatokopka. Ak sa k nemu čo i len priblížiš, budem to riešiť! A inak, než len slovami!"
"Ja sa ťa nebojím Amy. Oproti mne si nič. Chcem to s tebou vyriešiť po dobrom. Nechcem byť zlá. Proste sa s ním rozíď a budeš mať pokoj. Obaja."usmiala sa. Oh, nechceš byť zlá? Tá žena už zlá je.
"Nedonútiš ma rozísť sa s ním. A teraz mi vypadni z cesty, doma ma čaká Liam!"usmiala som sa zase na ňu ja a prešla som okolo nej. Chytila ma za rameno, skoro som padla na hubu.
"Do Vianoc. Keď sa s ním nerozídeš do Vianoc, spoznáš skutočnú silu Danielle Peazer."odporne povedala.