#19 Nobody compares to you

Na další deň poobede..
Pomaly sme sa balili.. Lietadlo letelo o štyri hodiny. S Amy sme museli ešte behnúť do mesta, a kúpiť kufor. Všetko, čo nakúpila sa totižto nezmestilo do jej kufra. 
"Nemohla si si toho kúpiť menej?"
"Tento je pekný."nepočúvala ma. Nakoniec si nejaký vybrala. Chcela za neho zaplatiť, ale nakoniec som jej ho zaplatil ja, aj keď nechcela. Potom sme sa rýchlo ponáhlali do hotela, nech to stihne zbaliť a rovno na letisko. 
Pred hotelom som sa ešte pofotil s pár fanúšičkami a rýchlo sme smerovali na letisko.
"Kde ste boli toľko dlho?"spytoval sa Zayn.
"Museli sme ísť kúpiť kufor."
"Načo?"smial sa Harry.
"Moja drahá si nakúpila moc vecí."
"Keď som bol s Eleanor na dovolenke, tiež to tak dopadlo. Teraz už vie čo a ako,"smial sa Louis. Ešte chvíľu sme si posedeli a potom sme išli do lietadla. Amy bola zase vystresovaná. V lietadle bola namne nalepená dokonca, aj keď sme už boli vo vzduchu. 
"Ja že už z lietania nemáš strach."
"To som nikdy nepovedala. A teraz sa bojím dvakrát viac, lebo letíme po tme!"
"Tak zatvor tie svoje krásne očká,pospi si a v Londýne budeme rýchlejšie." Ako na povel zatvorila oči, a o chvíľu už spala. Keď som si bol istý, že už spí, odpásal som sa a išiel som k chalanom. Horlivo o niečom kecali.
"O čom sa rozprávate?"
"Rozmýšlame. Že na nový rok budeme spolu."povedal Zayn.
"Harry chcel, aby sme boli aj na Vianoce. Ale to sme vylúčili, a rozmýšlame nad Novým rokom."
"Oslavovalo by sa vo vile, a len my. Žiadna party s milion ľudmi. Len my, a baby."povedal Niall. Ten nápad sa mi páčil. Určite to bude záživnejšie ako s našimi vo Wolverhamptone.
"Ja by som bol zato."povedal som. Súhlasili všetci chalani, takže to oslávime spolu. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali, no aj na nás dolahla únava a tak sme išli spať. Teda, všetci okrem Nialla a Louisa. Baby už dávno spali. Keď som si sadol, Amy sa zamrvila a zobudila sa.
"Už sme v Londýne?"
"Ešte tri hodiny."
"Niee."smutne povedala. Zatvoril som oči, no Amy domňa štuchla.
"Požičaj mi mobil.. Môj je vybitý."prosila ma. Vytiahol som svoj IPhone a podal jej ho..

Amy
Fakticky neznášam lietanie. Je tu zlý vzduch, nuda a je zle. Požičala som si Liamov mobil a chvíľu som hrala Angry Birds. Hneď som to aj vypla pretože keby pokračujem, tak ten mobil šmarím o zem. Išla som na twitter. Hmm, Liam bol prihlásený. To sa dalo fajn využiť. Ako prvé som mu unfollowla tú bitch Danielle. Potom som followla pár jeho fanúšičiek a prihlásila som sa na svoj. "nenávidím lietanie..o chvíľu konečne doma<3" Pridala som tweet. 
"Vstávať bábätká! O chvíľu pristávame."povedal konečne Paul. Prebudila som Liama a zapásala ho. Vyzeral tak roztomilo. Pobozkala som ho.
"Konečne sme domaa."pošepkala som mu. Boli dve hodiny v noci. Nemyslela som si, že fanúšičky budú na letisku čakať aj v takú neskorú hodinu. Chalani sa pri nich nezastavili, boli unavení a ja tak isto. Išli sme autom do môjho bytíku. Chalani šli pravdepodobne do svojich bytov.
"Ináč ešte si nebola v mojom byte."
"To teda nebola. Kedy ma tam vezmeš?"
"Zajtra, teda dnes tam môžme ísť. Alebo teraz?"
"Niee, najskôr sa chcem vybaliť a potom niekam ísť."povedala som a pritiskla som sa k nemu. Šofér nás odviezol rovno pred bytovku a pomohol nám aj s kuframi. Poďakovala som sa mu a zatvorila dvere. 
"Och nie!"vykríkla som. Liam kumne hneď pribehol.
"Čo sa deje?"
"Mňa vykradli!" Vypleštil namňa oči.
"Čože?! Čo ti chýba?"
"Nemám tu kreditku, potom mi chýba mikrovlnka, kávovar a .. do riti, tu je niečo rozbité. Pravdepodobne sa sem dostali cez balkón."ukázala som na rozbité dvere.
"Musíš zavolať policajtov. Skontroluj či nič ďalšie nechýba."
"Chýba!"zakričala som z izby. "Nemám tu nejaké oblečenie a kabelky. Sakra!"nadávala som. Hneď som volala na políciu. Prišli do desiatich minút. Všetko sme im povedali.
"Takže ste si to všimli len teraz?"
"Áno. Predchvíľou sme prišli."
"Boli ste preč na dlhšie?"
"Na skoro týždeň."
"A okrem tých spomenutých vecí vám nechýba nič?"
"Nie. Dúfam. Pán policajt, viete zistiť, kto bol zlodej?"
"Pokúsime sa. Neviete sa zariadiť, aby ste byt nechali na noc nám? Prehľadáme to tu trochu, možno nájdeme stopy."
"Môžme ísť kumne."prehovoril Liam.
"To by bolo najlepšie."
"Tak poď Amy, zober si niečo. Zavolám taxi."povedal Liam a vytáčal číslo. 
"Zajtra ráno vám dáme vedieť, či sme niečo našli. Dobrú noc."povedal policajt , keď sme odchádzali.
"Kto to bol? Prečo chceli vykradnúť práve moju úbohú garzonku?"nadávala som.
"Snáď to zistia. Netušíš, vôbec kto by to mohol byť?"
"Vôbec."povedala som smutne. Zastavili sme pred vysokou budovou. Liam zobral kufre a šli sme do výťahu, na tretie poschodie. Otvoril mi biele dvere do jeho bytu. No byt to nebol.. Bol to penthouse. Mal dve poschodia a bol obrovský!
"Takže takto si tu ty žiješ?"obzerala som sa. Mal to vážne pekné. Žiadny obrovský luxus, ale  nejaký luxus to bol.
"Kúpil som si ho v lete. Blízko mňa býva aj Harry."povedal a zložil kufre.
"Šak sa tu stratím. Kde máš kúpeĺnu?"
"Hore. Neboj sa, nestratíš. Nieje to až také veľké."
"Fajn. Idem si dať sprchu. Môžem?"
"Nie, nemôžeš. Môžeš sa iba pozerať."povedal ironicky a zasmial sa. Zasmiala som sa tiež a  vybehla som hore. Kúpeľna bola fakt super. Veeeľká, s vaňou aj sprchovým kútom. Vyzliekla som sa z riflí a svetru a chvíľu sa obzerala v zrkadle. Hmm, mala by som zase začať cvičiť. Vyzliekla som sa aj zo zvyšného oblečenia a vošla do sprchového kútu. Pustila som na seba prúd vody.
"Amy, doniesol som ti tričko. Na spanie."
"Ďakujeem."zakričala som mu.
Obliekla som sa do trička a čistého spodného prádla. Vlasy som si dala do copu a vyšla za Liamom. Oblečený ležal na posteli a.. spal. Nechcela som ho budiť, bol taký sladký. Ľahla som si vedľa neho a oboch nás prikryla. Zhasla som svetlá a zaspala som ..

Liam
Zobudil som sa v mikine a v rifliach. Wtf. Amy spala vedľa mňa,v mojom objatí. Opatrne som sa nahol po mobil , aby som pozrel na čas. Bolo desať hodín ráno. Pomaly som sa vykrútil z jej objatia, aby som ju nezobudil. Ako prvé som išiel do sprchy. Potom som sa prezliekol do teplákov a trička a šiel som nám do kuchyne urobiť niečo na jedenie. No Amy ma predbehla. Už stála v kuchyni a niečo pripravovala.
"Dobré ráno, zlato."pozdravila ma.
"Aj tebe. Čo nespíš?"
"Zobudila ma tvoja sprcha."
"Prepáč. Čo to robíš?"
"Praženicu. Nič iné sa totižto zo zásob z tvojej chladničky urobiť nedá."odpovedala. 
"Ináč, prišla ti smska."
"Čítala si ju?"
"Nie. Mohla som?" Iba som mykol pleciami a išiel sa pozrieť, kto mi píše. Bol to Harry.
"si doma či u Amy?" "doma.." Potom už neodpísal, tak som mobil hodil na gauč a išiel som pozrieť či už dovarila.
"Vonia to dobre." Amy sa usmiala a podala mi tanier. A chutilo to úžasne. Zrazu začal vyzváňať mobil. Bol to Amyin, zdvihla a odišla hore. Po chvíli sa vrátila.
"Volal mi ten policajt. Vraj to celú noc prehľadávali.. Ale nevedia, kto to mohol byť. Nič tam nenašli.. Sakra."
"To mi je ľúto."
"Ak mám povedať pravdu, tak sa tam celkom bojím byť. Keď sa tam môže niekto tak ľahko dostať, nechcem tam byť. Asi pôjdem k našim. Už dlho som ich nevidela."smutne povedala.
"Môžeš zostať tu."
"To by som rada.. Ale nechcem byť ako tvoj prívesok.."
"Niesi ako môj prívesok. Si moje dievča, a chcem aby si tu bola."
"Ja neviem.."
"No tak Amy. Neodporuj. Aj tak ti nedovolím vrátiť sa tam. Čo ak to bol nejaký fanatik a teraz každú noc tam na teba čaká."vážne som povedal. Ona sa iba zasmiala.
"Tak dobre."povedala nakoniec.
"Idem sa prezliecť a pôjdem si pre nejaké veci, dobre?"
"Hodím ťa tam?"
"Kľudne."usmiala sa a odišla hore.

Amy si zbalila nejaké veci a zišli sme dole. 
"Už sa k nemu sťahuješ?"povedal hlas za nami.
"Ty nás sleduješ?"posmešne sa spýtala Amy.
"Išla som okolo."povedala a odišla. Toto bolo fakt weird.
"Ona je nenormálna."
"Buď rád, že nič ďalšie nehovorila. Šup šup, poďme späť."usmiala sa. 

ak chcete dalšiuu, tak komentáre si prosím:33