Welcome In My Diary: #14 Nobody compares to you

Louis po nás prišiel, tak ako sľúbil. Nasadli sme do auta a odviezol nás do vily.
"Liam zavolaj si odťahovku, lebo do rána ti auto vykradnú."povedal Louis.
"Amy, ideme ku tebe? Či zostaneme tu?"
"Ja idem domov, ešte musím povybavovať nejaké veci na zajtra. Zajtra prídi,láska."povedala a pobozkala ma. Odišla s Billom a ja som išiel do domu. Zavolal som odťahovku a sadol som si k Zaynovi na gauč.
"Už si zbalený na zajtra?"opýtal sa.
"Až večer sa pobalím."
"Kde máš Amy?"
"Išla si niečo povybavovať. Na zajtra."
"Letí s nami?"
"Hej. Vadí?"
"Práveže vôbec. Liam, lepšie si si vybrať nemohol. Prajem vám to, pekní ste."usmial sa.
Postavil som sa a podišiel som k televízoru. Zobral som do ruky dva ovládače od hernej konzoly a prišiel k Zaynovi.
"Zahráme si?"opýtal som sa.
"S tebou už nikdy. Vždy mi to vo futbale natrieš." Zasmial som sa. Chvíľku váhal ale nakoniec schmatol ovládač a pustil som hru. Konečne sme si po dlhej dobe zahrali. Zase som vyhral, ako vždy. 13-1. Išiel som do kuchyne, kde Niall pripravoval pizzu.
"Ešte že ťa máme."povedal som mu. Išiel som do kúpeľne, osprchoval som sa a obliekol sa do domáceho. Keď som zišiel dole, pizza už bola hotová. Zobral som si a sadol som si k chalanom do obývačky.
"Dneska sme tu bez dievčat?"opýtal sa Louis.
"Pripravujú sa na zajtra. Sú z toho nadšené viac ako my."zasmial sa Zayn. Dopozerali sme film, a išli sme si lahnúť. Zajtra nás čaká náročný, ale určite dokonalý deň.

Ráno
To boli stresy. Samozrejme, zabudli sme sa pobaliť a keď nás Paul došiel skontrolovať, skoro vyskočil z kože keď zistil že niesme zbalení. Rýchlo som do kufru hodil nejaké veci a položil ho dole na chodbu. Tam už čakali skoro všetci až na Zayna. Aj ten prišiel o chvíľu a sadol si ku nám.
"O čo som prišiel?"
"O nič. Práve vám idem povedať pokyny,"povedal Paul a pokračoval,"lietadlo letí o druhej. Takže vás poprosím, aby ste aspoň o jednej boli už na ceste na letisko! Nič si nezabudnite a nemeškajte."
"Niesme malé deti Paul. Vieme to aj samy."
"Dobre Harry, pripomeniem ti to, keď budeš zase meškať a potom stáť pred lietadlom a stresovať, že nikam nejdeš, keď sa nevrátime po tvoj telefón."povedal Paul a my všetci, okrem Harryho sme spustili obrovský smiech. Keď Paul skončil svoj prejav, išiel som hore a zavolal som Amy.
"Dobre ránko. Už si hore?"spýtal som sa.
"Práve raňajkujem. Kedy prídeš?"
"Kedy ti to vyhovuje?"
"Aj hneď."
"Tak sa oblečiem a som u teba."povedal som a zložil som. Ach, noc bez nej bola taká o ničom. Nemal som sa ku komu túliť, nikoho som pri sebe necítil. Zodvihol som sa z postele a zo skrine som vybral tričko a rifle. Obliekol som sa, našuchol som si na nohy conversky a vyrazil som za Amy.
"Kam ideš?"opýtal sa Niall.
"Za Amy."usmial som sa. Prikývol a pokračoval v hre na mobile. Je mi ho ľúto. Tak dokonalý chlapec a nemá dievča. Nechápem to... S Demi to vyzeralo nádejne, ale potom sa jej neozval a o Demi sme už nepočuli. Mali by sa niekedy stretnúť. Ak to nezariadi on, tak ja. Demi je zlatá baba, a viem, že by Niallovi neublížila.

"Konečne si tu! Musíš mi pomôcť vybrať šaty!"ťahala ma do bytu namiesto pozdravu. Prišli sme rovno ku posteli, na ktorej bolo poukladaných asi desať šiat.
"Tak ktoré?"opýtala sa ma. Chvíľu som si ich obzeral a nakoniec som ukázal na priliehavé ružové šaty.
"Tie nie. V tých sa budem cítiť nepohodlne. Beriem tieto."povedala a zobrala úplne iné šaty, než som ukázal. Tak toto ma zabilo. Začal som sa smiať.
"Čo sa smeješ? Nepáčia sa ti?"čudovala sa.
"Nie nie. Páčia. Len tvoja logika je nepochopiteľná. Pýtaš sa ma, ktoré šaty si máš dať, ja ti poradím a ty si aj tak vyberieš také, aké chceš ty." Iba sa zasmiala a zavesila sa mi na krk. Nohy si obmotala okolo mňa, jednou rukou som ju chytil za stehno, druhou za zadok. Zvalil som ju na posteľ, kde mala pohádzané šaty a začal ju bozkávať. Asi sa jej to páčilo, pretože mi začala vyzliekať tričko. Nejako sa jej podarilo ma pretočiť na chrbát. Obkročmo si namňa sadla a prstom mi prechádzala po hrudi. Ruku som jej položil na chrbát, a pritiahol si ju bližšie kumne. Svojimi krásnymi hnedými očami ma priam hypnotizovala. Nevinne klipkala dlhými čiernymi mihálnicami, vyzerala roztomilo. Neváhala ani chvíľku, prisala sa mi na pery a jazykom mi vošla do úst. Ruky som jej položil na zadok a nechal sa unášať našim bozkávaním..

"Poďme Amy, ešte si musím ísť po kufor ja!"volal som naňu. O chvíľu sa vynorila s menším kufrom. Podišiel som k nej a zobral jej kufor. Zišli sme dole, kufor som hodil dozadu a naštartoval auto. Keď sme prišli do vily, nikto tam už nebol. Zobral som si kufor, zamkol a vrátil sa do auta.
"Koľko je hodín?"opýtal som sa.
"Štvrt na dve."s úsmevom odpovedala. Zrazu začala z rádia hrať naša pesnička. Live while we're young. Amy sa namňa šibalsky usmiala.
"Nie prosím nedá.."nestihol som ani dokončiť, Amy pustila rádio na plné, a na celé auto a pravdepodobne aj na celú cestu hrala LWWY. Spievala si, a dokonca aj ja som občas sám seba pristihol ako si spievam. Je to vlastne prvýkrát čo počujem len tak z ničoho nič hrať našu pesničku. Bol to fajn pocit. Keď pesnička dohrala, práve sme prišli na letisko. Zaparkoval som, zobral som si kufor, Amy svoj a išli sme do haly. Obklopili nás kopy paparazzou, snažili sme sa ich ignorovať. Amy ma chytila za zápästie,ja som sa odtrhol a chytil ju za ruku, aby sa mi v tom dave niekde nestratila. Išli sme rovno za chalanmi. Všetci tam už sedeli, aj Perrie a Eleanor. Amy sa šla zvítať s babami a zostala tam sedieť s nimi a rozprávali sa. O asi desať minút prišiel Paul aj s našou ochrankou.
"Decká, ideme."vyhlásil. Ochrankári nám zobrali kufre do lietadla. Amy pribehla rovno kumne. Chytila ma za ruku, a celú dobu mi drtila ruku.
"Si v poriadku?"starostlivo som sa opýtal.
"Nie."odpovedala nervózne.
"Je problém v tom že letíme?" Prikývla.
"Ty si ešte neletela?"udivene som sa spýtal.
"Nie. Nikdy a mám z toho strach. Bojím sa."smutne povedala. Objal som.
"Neboj sa. Budem tam s tebou, bude tam El, bude tam Perrie, budú tam chalani, ochranka. Nič sa ti nestane."
"Sľubuješ?"
"Prisahám."usmial som naňu. Vyzerala, že ju to celkom upokojilo, ale stále bola trochu nervózna. V lietadle sme sedeli po troch. Ja som sedel , samozrejme, s Amy a s Niallom.
"Sedím v strede!"okamžite vyhlásila.
"Ja pri okne."povedal Niall. Nezostávalo mi nič iné, len sedieť v uličke. Amy hneď ako si sadla, zapla si pás a pritúlila sa kumne. Niall si nasadil slúchadká na uši a chvíľu počúval hudbu. No hneď ako bolo lietadlo vo vzduchu, zložil ich a začal lietať po lietadle. Hľadal nejaké jedlo.
"Už si v pohode?"spýtal som sa jej.
"Trochu. Prekvapilo ma, že keď sme vzlietali, nebolo to až také hrozné,"zasmiala sa. Chvíľu som sa s ňou ešte rozprával, pridal sa ku nám aj Nialler, a potom obaja zaspali. Neodolal som, odfotil som ich a fotku som pridal na instagram aj twitter s popisom "moje dve princezne zaspaliiii.. hahaaa". Niall ma za tú 'princeznú' asi zabije.