#13 Nobody compares to you

Liam
K Amy sme šli Louisovym autom. Po ceste sme sa stavili po jedlo a potom som ho navigoval k Amy. Cesta trvala celkom dlho, lebo Louis vždy zabočil inde, a potom sme sa tam hádali ako debili.
"No už sme tu! Zaparkuj pred ten zelený barák."povedal som. Zaparkovali sme, zobrali sme jedlo a vyšli hore. Zazvonil som a o chvíľu nám už Amy otvorila dvere. 
"Haha, to je asi to najmenšie čo som kedy videl."smial sa Louis.
"Nebuď hnusný!"smiala sa aj Amy.
"Ale veď máš to tu útulné."poznamenal. Všetci sme si sadli na gauč, a Amy sa kumne pritúlila. 

O niekoľko hodín neskôr..
Dohrali sme pexeso. Áno, pexeso, Louisov debilný nápad. Vyhrala Eleanor. 
"Amy, čo sa deje?"spýtal som sa jej. Celý večer bola nejaká skleslá, niečo jej bolo.
"Oni zomňa robia štetku."smutne povedala. Zarazilo ma.
"Kto? Kto preboha?"
"Novinári. Píšu, že ja stojím za tvojim rozchodom s Danielle."
"Toto je moc." Bol som naštvaný. Nedával som to na javo, aby sa Amy netrápila, ale vreli vo mne nervy.
"Nevšímaj si to. Ich to prejde, keď zistia, že sa naozaj ľúbite. Aj ja som bola označovaná ako zlatokopka, keď som sa dala dokopy s Louisom. Ale teraz je to už v pohode. Ver mi."objala ju El. Po chvíli sa Amy už dala dokopy, a netrápila sa nad tými článkami. Niekedy mi novinári totálne lezú na nervy. Nemôžu sa proste chvíľu starať o seba a nie do vecí, do ktorých im nieje nič?!
"Ľudia, my ideme s El do klubu. Idete s nami?"opýtal sa Louis. Pozrel som na Amy. Kývla hlavou, že ona nejde.
"My nejdeme. Užite si to aj za nás."usmial som sa. Amy ma stiahla k sebe.
"Ak chceš, tak choď. Nemusíš jednať podľa mňa."povedala mi.
"Ale ja chcem byť s tebou."privinul som si ju k sebe. Zaborila si hlavu do mojej hrudi a vyzeralo to tak, že každú chvíľu zaspí. Louis s El sa potichu vytratili, a Amy mi nakoniec aj zaspala. Pritiahol som k sebe paplón, ale tak, aby som ju nezobudil a prikryl ju. O pár minút som spal už aj ja...

"Vstáávaj!"budila ma ráno Amy. Strhla zomňa paplón.
"Nechaj ma. Dnes mám voľno a hodlám celý deň prespať."zamrmlal som.
"Vážne? Takže ma tu necháš samú, a môžem si ísť sama užiť do nejakého klubu?"povedala nevinným hláskom. Stiahol som ju k sebe do postele.
"Nie. Budeš tu , somnou."pobozkal som ju. Nebránila sa, a tak sme spokojne ležali v posteli. 
"Kedy sa vlastne ide do New Yorku?"opýtala sa.
"Druhého. Čiže pozajtra."
"To už?"okamžite vyskočila z postele.
"Veď ty nevystupuješ, čo stresuješ."
"Ja viem, ale tak.. Musím si kúpiť niečo na seba, aby som ti nerobila hambu. Taktiež musím skočiť za našimi do Liverpoolu, lebo najbližšie ich uvidím až na Chelsinej svadbe. Mohli by sme ísť dnes. Zoznámim ťa s našimi."
"Vážne ma budú chcieť vidieť? Vedia vôbec že sme spolu?"
"Vedia. Chelsea bonzovala, haha. A vraj ťa chcú vidieť. Neboj sa ich, sú milí."sadla si kumne.
"Tak dobre. Ale musíme ísť dnes. Zajtra skúšam celý deň!"
"Okej, daj mi polhodinu a môžme vyraziť."
"Ja idem do vily, nepôjdem za vašimi v teplákoch. O polhodku som tu, pa."dal som jej pusu a vyrazil som.

Amy
Dnes Liama zoznámim s našimi. Som zvedavá, čo naneho povedia. Ale určite sa im bude páčiť. Veď on je taký milý,pozorný. Kto by ho nemiloval. Dala som si sprchu a išla sa obliecť. Moc dlho som oblečenie nevyberala, veď predsa idem len k rodičom.

Liam

Bol som na ceste k Amy. Bože, ako som sa mohol na to nechať nahovoriť. Jedna vec je, že precestujeme polovičku dňa a druhá. Čo ak ma jej rodičia nebudú mať radi? To by mi celkom vadilo, kedže som pripravený s Amy stráviť zvyšok svojho života. A čo by to bolo, keby ma jej rodičia nemali radi. 

Keď som prišiel k jej domu, už ma čakala. Nasadla do auta a začala ma bozkávať.

"Milujem tvoje privítania."

"Ja milujem teba."povedala. Naštartoval som auto a zapol som navigáciu. 

Asi v polovice cesty sa mi niečo nezdalo. Auto robilo divné zvuky a na pár sekúnd zastavilo, a hneď išlo ďalej. Amy si to nevšimla, počúvala hudbu cez IPod. No potom zastalo úplne.

"Amy?"

"Čo je?"

"Čo by si spravila, keby ti poviem, že nám skapalo auto?"

"Zbila by som ťa."

"Tak si poslúž. Lebo ho neviem naštartovať."

"To nemyslíš.."

"Myslím. Snažím sa ho naštartovať už 5 minút a stále nič."

"Do riti! Čo poviem našim?"

"Asi budeme musieť ísť vlakom."

"V žiadnom prípade."
"Čo máš proti vlakom? V kupé býva zábava."pritiahol som si ju k sebe. Zasmiala sa.

"A kde je najbližšia stanica?"

"To neviem. Autom som do Liverpoolu nešiel, teda šiel, ale ja som nešoféroval."

"Takže sme sa stratili?"

"Tak nejak. Ale GPS vie, kde sme."žmurkol som naňu. Zavolal som Louisovi.

"Louis, stratili sme sa." Počul som iba rehot.
"Čo ste sa? Ako ste sa preboha mohli stratiť s GPS a na aute?"

"Skapalo mi auto a ja neviem kde som. Ukazuje mi len nejakú cestu."

"Bože. Mám prísť po vás?"

"Jop."

"Tak idem. Hádam vás nájdem. Čau."zložil.

"Príde Louis."

"Ale k našim už asi nestíhame, čo?"smutne povedala.

"Bohužial nie."odvetil som.

i am sorry že to nemá ešte taký dej, ale buďte trpezlivé! :3 od Madison Square Garden sa to začne "rozjíždět" ! :D 

ak by ste náhodou chceli dalšiu, tak 4 komentáre aspon girlss :)