#7 Nobody compares to you

tak na úvod, túto časť chcem venovať ' Mať Korgó', za to, že každú časť tak krásne komentovala a NCTY ju zatiaľ neomrzelo :33 

Amy

Topila som sa v slzách. Nič iné som nedokázala robiť, len revať. Čo to somnou sakra je. No počas môjho plaču a vzlykania sa zrazu vo dverách objavil Liam. Vyzeral vystrašene. Prišiel kumne a objal ma. Vtedy som sa začala cítiť lepšie. O dosť.. No pri myšlienke, že tento človek pravdepodobne nikdy nebude môj.. Hlavou som sa oprela o jeho hruď a začala plakať.. Stále sa pýtal čo mi je, čo sa deje.. Ja som mu neodpovedala. Nevedela som, čo povedať. To, že ho lúbim mu tak ľahko nepoviem. Asi budem odkázaná žiť sama, kvôli mojej tvrdohlavosti. Iba som si užívala ten pocit, že som s ním. 
"Prosím, Amy neplač. Ničí ma to."povedal smutným hlasom.
"Liam.. ja.. ja chcem byť teraz sama."povedala som. Tak nerada, ale musela som. Smutne sa namňa pozrel, ale neodišiel.
"Nenechám ťa sa tu trápiť."stiskol ma v náručí. Ticho sme tam sedeli. Začalo mi byť lepšie, keď som ho cítila pri sebe. Po chvíli som prestala aj plakať. 
"A teraz mi povedz, čo sa stalo. Amy, ublížil ti niekto?"strarostlivo sa ma opýtal. Nedá sa povedať, že mi niekto ublížil. On vlastne nič nerobí. To je mnou. Keby mu to poviem, určite mi je lepšie. Už-už som mala na jazyku, že mu to poviem, no hlas sa mi akoby zasekol v hrdle. Nedokázala som zo seba vydať ani hlások. 

Liam
Niečo s ňou nebolo v poriadku. Niečo ju trápilo. V tejto situácii som jej určite nemohol vyliať svoje srdce. Chcel som ju nejako rozveseliť.
"Nebudem sa pozerať, ako sa trápiš. Priprav sa, o polhodinu ťa beriem von!"rozhodol som.
"Ale, ale.."namietala.
"Žiadne ale. Poď, bude nám dobre,"usmial som sa naňu. Ona sa usmiala tiež. Bral som to ako áno. Išiel som teda do svojej izby. Prezliekol som sa, a išiel som si dať niečo na jedenie. O polhodinu prišla dole už upravená Amy. Vyzerala super, a mala kučeravé vlasy.
"To za takú chvíľu si si urobila také háro?"čudoval som sa.
"Toto sú moje originálne vlasy, takže som si umyla hlavu a takto sa skučeravili. Nechcela som nás zdržovať žehlením si ich, tak idem takto."povedala.
"Hodia sa ti. Si taká zlatá."videl som, ako sa jej rožžiarili očká. Zobral som ju teda do auta. Šoférovi som pošepkal, kam nás ma odviezť.
"Kam ideme?"
"Uvidíš. Ale určite sa ti tam bude páčiť."
Ďalej už iba mlčala a usmievala sa. Bol som tak rád, že sa konečne smeje. O asi desať minút nás šofér vysadil pri móle. Zobral som ju sem, lebo tu sa určite rozveselí. Kolotoče.. Síce len pár, a také pomalšie, ale určite sa jej to bude páčiť.
"O mooj bože! Kolotoče!"tešila sa ako malá. Chytil som ju za ruku a odviedol ju k detskej manéži.
"Nemyslíš vážne, že ideme.."smiala sa.
"Áno. Ideme sem!"zasmial som sa, podal jej lístok a išiel som sa posadiť zlato-bieleho koníka. Amy si ešte obzrela ostatných, ale nakoniec si sadla blízko mňa. Na móle bolo skoro prázdno, žiadny paparazzi, žiadne fanúšičky. Konečne pokoj. Keď kolotočár spustil, vtedy sa začala zábava. Iba sme sa na sebe smiali, Amy ma fotila a ja som fotil ju. Keď jazda skončila, zaplatil som ešte raz. Amy kumne načahovala ruky a ja som sa ju snažil chytiť. Nakoniec sa jej nejako podarilo dostať na môjho koňa. Posadil som ju pred seba a svoje ruky som dal okolo jej pásu. 

"Zatvárame!"vyrušil nás kolotočár. No, to ako naschvál. Zosadli sme a išli sme smerom z móla. Našťastie zatvárala len táto detská manéž, takže sme sa ešte išli vyšantiť na autíčka.  Potom si Amy išla kúpiť cukrovú vatu, ja som ju počkal na lavičke. Zastavilo sa primne pár fans, s ktorými som sa odfotil a podpísal sa im na mobily. Potom, keď prišla Amy, nás našťastie nechali samých. Domov sme išli peši, nebolo to ďaleko, cesta mohla trvať tak dvadsať minút.

"Ďakujem ti Liam."povedala mi Amy.

"Začo?" bol som zaskočený.

"Že si mi zlepšil deň.. Aj keď.."

"Čo aj keď?!"

"Nič, nič. Zabudni nato." Hmm, čo tým myslela? Čo chcela povedať tým 'aj ked' ? 

kučeravá Amy :D koho vám pripomína?!:D 

Liam:))*

na 6 sme dosiahli rekord v komentároch, štyri! :D prekonáte to teraz? :D hah.