#30 Everything has changed

ahojky. :) dlhoo som nepridala časť, ja viem, ale vám asi ani nechýbala, či? o.O no to je jedno teraz, konečne sa mi podarilo dopísať túto a dúfam že vás poteším:3 zatiaľ čaká Hasmine pár posledných pekných chvíl a potom to začne byť krutejšie :D. tak užívajte, čítajte a hlavne komentujte prosím! lebo keď si neprečítam žiadny, maximálne tak tri komentáre za skoro týždeň, to moc nepoteší :/ 

takže viete čo máte robiť a určite mi napíšte, či sa vám páči poviedka a tak:3 

Ležala som na posteli so zatvorenými očami v polospánku. Harry bol rovno pri mne a stále sa mrvil. Nakoniec sa posadil.
"Harry, čo sa robí?"otvorila som oči a spýtala sa.
"Nič, nič, nič,"povedal a na perách sa mu objavila tá trápna napodobenina úsmevu. 
"Nad čím sa nervačíš?"
"Nič, drahá. Len pár trápnych tweetov smerovaných.. no to je jedno."
"Bože. To mi nemôžeš povedať?"
"Nie,"pobozkal ma a usmial sa. Tentokrát, normálne. Zodvihla som sa z postele a pobrala sa ku kufru. Odzipsovala som ho a vybrala pár vecí. 
"Kraťase alebo rifle?"pozrela som sa na Harryho, v tvári mal totálne zmätený pohľad.
"Kam ideš?"
"Ideme. Neviem, prejsť sa? Nechcem zostať doma, no tak, Harry,"zamračila som sa. 
"Dobre, ale idem zavolať niekam a vybaviť auto. Tu sa to peši moc neoplatí, za prvé bývame úplne hore ďaleko od všetkého a za druhé tu v blízkosti je maximálne tak pláž alebo Hollywood nápis." Prikývla som a pokračovala v hľadaní správneho outfitu. Vonku bolo slnečno, takých 25 stupňov. Vybrala som si teda krikľavo ružové kraťase a biely crop top, bol to niečo ako čipka ale nebola to čipka. S makeupom som sa moc nehrala, načo, veď aj tak by sa mi tu v tomto teple celý zmyl. Obula som si hnedé sandále bez podpätku a na ruky si dala náramky a prstene. Na hlavu som si ešte dala tenučkú čelenku s pár kvetinkami, konečne je príležitosť využiť ju.
"Bezpodmienečne, mám najkrajšie dievča na svete,"povedal Harry, zatiaľ čo som stála pred vysokým zrkadlom a upravovala si kučery a čelenku.
"Harry, ty si láska."
"Páči sa mi, ako neodporuješ."
"Lebo viem, že v tomto sa s tebou hádať neoplatí. Buď mi tu vyznáš milión dôvodov prečo máš pravdu a nedáš mi s tým pokoj kým nebudem súhlasiť, alebo sa urazíš,"zasmiala som sa.
"Pekne ma poznáš,"usmial sa a obliekol si tielko. "Dokedy sa budeš ešte pripravovať?"
"Ja už som, čakám len na teba."
"Dobre, tak auto nás už.. čaká pred domom. Zober klúče od toho chalana a počkaj ma v aute,"zaškeril sa. Zobrala som si teda kabelku a vyšla z domu. Pred domom bolo fakt pekné červené auto a pri ňom opretý černoch.
"Ty si Harry Styles?"opýtal sa typickým hlasom černocha z nejakého ghetta.
"Vyzerám tak?"nadvihla som obočie. Nebol sympatický. Vôbec.
"Mne je jedno, či si alebo niesi Harry Styles. Ja sem mám len priniesť auto. Chytaj kľúčiky,"hodil mi klúče od auta a už sa pobral svojim smerom. Prevrátila som očami a sadla si do auta. Bože tu je tak pekne. Úplne iný život ako v Londýne či v Amsterdame. Všade palmy, slnko, vysmiati ľudia a zmrzlina všade na vôkol! To je proste moje. 

"A kde by si vlastne chcela ísť? Lebo už niekoľkokrát som prešiel pláž a mesto,"zastavil Harry auto a hlavu si oprel o volant.
"Čo teraz robíš?"
"Čakám kým sa rozhodneš."
"Harold ja to tu nepoznám, takže neviem povedať kam máme ísť. Hovorila som ti, zastav niekde kde je zábava."
"Všade je zábava." Nadýchla som sa a vydýchla som. Kabelku som si prehodila cez rameno a vystúpila som z auta. Urobila som pár krokov dopredu a obzrela sa. Harry sedel v aute a smial sa na mne. "Kam ideš láska?"
"Myslím, že som videla nejaké kolotoče."
"Hej, sme na Santa Monica Beach, takže tam niekde je niečo také."
"Tak prosím poď! Bože, sem som vždy chcela ísť!"

Harry
Chytil som Jasmine okolo pása a pomaly sme šli smerom na mólo Santa Monica pláže. Ak mám povedať pravdu, tam som ešte nikdy nebol. Možno raz, maximálne raz. Áno, raz sme tam boli s chalanmi, na chvíľu a stihli sme tú žltú horskú dráhu. Vsadím sa, že tam bude chcieť ísť aj Jas, haha. 
"Ja nerozumiem ako sme sa mohli neznášať,"povedal som.
"My sme sa neneznášali. My sme len proste.. nevedeli prísť na to, čo medzi nami je."
"A preto si mi nadávala a ničila ma?"
"To bolo súčasťou toho procesu. A ako som ťa prosím ťa ničila?"
"Myslíš, že tie tvoje nadávky a odporné slová každý deň mi nič nerobili? Pár dní som bol totálne na dne, lebo sa somnou skoro nebavil ani Louis,kedže čas trávil s tebou. A keď si na mňa nenašiel čas ani Loui, to už premňa znamenalo dosť zlú vec. Tak som depkoval."
"To mi je ľúto. Vieš, ja som ti nie naschvál "preberala" chalanov. Ja som ti ich ani nepreberala. Len proste občas sme mali dni, kedy sme sa spolu bláznili a ty si tam proste nebol."
"Hádaj prečo,"mykol som pleciami. 
"Bože, bola som hrozný človek. Som ešte stále taká?"smutne sa na mňa pozrela.
"Nie, láska. To nebola ani tvoja chyba, proste sme nechceli byť vzájomne vo svojej prítomnosti. A teraz je to naopak, takže sa neboj,"pritlačil som si ju k sebe a dal jej pusu na hlavu. Ešte kúsok sme prešli popri pláži a už sme boli na móle. Kedže boli asi len dve hodiny poobede, moc ľudí tam nebolo. Iba zopár deciek, nejaké rodinky, páriky alebo jednodlivci. Najviac plno tu býva tak od piatej, lebo vtedy končí americkým teenegerom škola a tak čas trávia tu. Ani sa nečudujem, je tu perfektne. Jas si kúpila zmrzlinu v jednom stánku a ja som si kúpil nanuk a šli sme až na koniec móla.
"Dokedy tu budeme?"opýtala sa a pozrela sa na mňa. Na tvári jej žiaril ten krásny úsmev.
"Do stredy, maximálne do štvrtka. Neviem kedy managment a Paul nadiktujú, aby sme šli do Austrálie."
"Na ako dlho tam ste?"
"Mesiac." Úsmev jej z tváre zmizol. "Je to veľa, ale môžeš prísť do Austrálie za nami. Chalani budú radi, a ja takisto."
"Veď uvidím. Nemôžem stále lietať tam a tam. Chcem sa už konečne presťahovať a pracovať na svojom bytíku,"zaškerila sa.
"Ešte ťa to neprešlo?"
"Nie, a ani ma to neprejde láska. Uvidíš, aj tebe bude lepšie, keď budeme u mňa, a nikto nás nebude otravovať, nebudeš mať blbý pocit ma pobozkať ako teraz, lebo sa bojíš že tam doletí môj otec. A zmestíme sa aj na posteľ, lebo kúpim veľkú,"zasmiala sa.
"Ty to berieš tak jednoducho. Tak ale dúfam, že ti to výjde."
"Výjde. Veď ja už mám jeden nájdený, no je v strašnom stave, takže by som musela všetko na ňom zmeniť. Úplne všetko."
"Aký veľký?"
"Normálny. Veľká kúpeľna, veľká obývačka spojená s kuchyňou a jedálňou, podobne ako u teba. A dve izby, jedna väčšia a druhá taká maličká." Prikývol som hlavou. Nechcel som jej to zakazovať, je dospelá, ale aj tak si stále stojím za svojim, že proste Jasmine má na vlastné bývanie ešte čas. Stále je ešte akoby dieťa, aj keď má 18 rokov. Milujem ju najviac na svete,a preto jej práveže zle nechcem. Iba dobre, nech sa drží doma pri otcovi alebo pri mne. Ale keď chce.. nech sa sťahuje. 

"Poďme na tú horskú dráhu, prosím,"ťahala ma so smiechom za ruku.
"Budeš kričať. Od strachu."
"Nebudem. No ták Harry,"vlepila mi pusu na líce.
"Tak sa postav do radu. Ja behnem za kamarátom, ktorého som práve zbadal,"povedal som Jas. Prikývla a tak som šiel za Joshom. Nie Joshom z kapely, ale za mojím kamarátom tu z LA. 
"Harry, kamarát,"privítal ma. 
"Čauko Josh."
"Čo robíš v LA?"
"Dovolenkujem."
"Sám?"pozrel sa prekvapene. 
"Nie, tentokrát nie. Som tu s priateľkou."
"Čítal som niečo o vás. Kde je?"
"Stojí v rade na horskú dráhu,"zasmial som sa a Josh tiež.
"Tak vidím že máte program. Nebudem vás vyrušovať, ale mohli by ste behnúť ku nám niekedy. Ešte som ti nepredstavil nového člena rodiny,"usmial sa. Zamyslel som sa, čo tým myslel. "Melanie porodila,"povedal po chvíli. Prikývol som. Radostne som ho objal a zagratuloval mu. Melanie je Joshova snúbenica. Obaja majú síce len 22 rokov, no už majú dieťa a budú sa brať. Melanie zahodila kariéru modelky a radšej chce byť žena v domácnosti, a Josh sa stále venuje baseballu. Je vážne dobrý, a vždy keď som tu, mi daruje nejaké lístky na zápasy.
"Samozrejme že prídeme. Napríklad zajtra, zastavíme sa na obed."
"Dobre, budeme sa tešiť. Zatiaľ čau." 
"Čauko, pozdrav Melanie,"usmial som sa a šiel som späť za Jasmine. Bola otočená chrbtom a niečo pozerala na mobile. "Hádaj kto je späť,"chytil som ju za zadok a potom ju oboma rukami objal. Od prekvapenia trochu poskočila a potom na mňa udivene pozrela. 
"Toto už nerob,"zasmiala sa. "Mám lístky, títo sa dovozia a potom ideme my." Objal som ju jednou rukou okolo pása a čakali sme kým prídeme na rad. Keď sa konečne jedna skupinka dovozila, šli sme my. Sadli sme si hneď do druhého vozňa, tam to je najlepšie. Jasmine mi pevne stlačila ruku a vystrašene sa na mňa pozrela.
"Ešte stále sa nebojíš?"zasmial som sa.
"Bojím. Bože, načo som to išla,"rukou si capla po čele.
"Nebi sa. A toto ti radšej schovám, lebo ti to odletí,"zobral som jej čelenku z vlasov a schoval ju do vačku. Horská dráha sa rozbehla.
Celú dobu mi Jasmine kričala do ucha, nadávala a všetko preklínala. Keď sme vyšli, myslel som si, že mám zlomené všetky kosti v ruke. Keď dráha zastavila, Jas na mňa ani nepočkala, vyletela z vozňa a prekračovala z miesta na miesto. So smiechom som prišiel ku nej.
"Super to bolo však?"
"Prestaň, ježíš,"capla ma do hrude a následne objala. "Ale musím uznať, že aj keď som sa strašne bála, bolo to strašne super." Tuho som ju objímal, a potom sa odomňa odtiahla. Vybral som kvetinovú čelenku/korunku z vačku a položil ju Jas na hlavu.
"Princezná, zabudli ste na korunku,"upravil som jej ju a usmial sa.