#24 Everything has changed

ahojte :D prepáčte že tak dlho nebola časť, ale nemala som čas :( a trvalo vám, kym ste dali komentáre :( tak ja sa posnažím dať časť napríklad, v utorok (možno) ? a vy sa posnažte dovtedy dať aspoň 15 komentárov? :3 

inak nemám viac čo povedať, len že dúfam že sa vám časť bude páčiť :) 

"Harry,"zakričala mama, čím nás vyrušila z našej intímnejšej chvíľky. Postavil som sa z postele a zišiel som dole do obývačky s mamou. "Harry, idem s Gemmou do obchodu. Mám vám niečo s Jasmine kúpiť?"
"Vieš čo mami, zostaň doma. Ja som chcel aj tak ukázať Jasmine trochu Holmes Chapel, tak jej ukážem kúsok cestou do obchodu. Napíš čo mám kúpiť a behneme do obchodu."
"No dobre,"usmiala sa a odišla do kuchyne. Išiel som späť za Jasmine do izby.
"Jas, priprav sa. Ideme do obchodu a ukážem ti trochu Holmes Chapel."
"Čo? To ťa ako napadlo?"
"Normálne. Nechceš ísť?"prekvapene sa spýtal.
"Chcem. Je vonku zima?"
"Riadna. Dúfam že si si priniesla niečo teplé."
"No niečo som si zbalila, myslím,"povedala a načiahla sa po taške. Vytiahla z nej tenkú bundu, no myslím že to bude stačiť. Vyzliekol som si tričko a obliekol si čierne rifle a košelu. Behol som si ešte do auta pre bundu a topánky. "Ešte stále ich nosíš?"uškrnula sa na moje typické hnedé topánky.
"Sú pohodlné a pekné."
"Samozrejme,"žmurkla a postavila sa. Počkal som, kým sa konečne vyšuchtala, behol som ešte do kuchyne po papier s potravinami, čo máme nakúpiť a vyšli sme s Jasmine von. Chytil som ju za ruku a pritiahol sa bližšie k nej.
"Hrozne sa teším na zimu,"povedala.
"Prečo?"
"Veď to je krásne obdobie. Sneh, večerné romantické prechádzky, Vianoce! Milujem to,"usmiala sa do diaľky.
"Ja to budem milovať ešte viac, keď to všeto strávim s tebou."
"Tomu ver že stráviš. Hneď, ako nasneží, pôjdeme stavať snehuliaka,"zasmiala sa.
"Ako povieš,"prikývol som. "Inak, tu som sa hrával, keď som bol malý."
"Preboha, rovno pri jazere?"
"Noačo? Ja som bol zodpovedné dieťa."
"Škoda že ti to nezostalo doteraz,"rozosmiala sa.
"Čo si to povedala?"
"Že ťa ľúbim,"pobozkala ma na líce. Ukázal som jej ešte zopár miest, čo sme mali po ceste a potom sme vošli do obchodu. Páni, bol väčší ako keď som tu bol naposledy. Zobral som košík, Jasmine som podal papierik a chodili sme popri regáloch, do košíku som hádzal všetko čo mi Jas nadiktovala. Bola to celkom zábava. Chvíľu som ju naháňal po obchode s vozíkom, no nejaká stará predavačka nám vynadala, tak sme sa museli ukľudniť. Trapas bol, keď sme u nej platili. Stále sme sa na seba uškŕňali, s Jasmine pochopiteľne. Nechal som jej tam 50 libier, zobral tašky a vyšli sme. Hneď pred obchodom sme spustili obrovský záchvat smiechu. Tašky som radšej nachvíľu položil na zem, aby mi nepopadali. 
"Harry, vieš čo je na tomto vzťahu úplne najlepšie?"objala ma Jas a potom sa trošku odtiahla. Zakýval som hlavou. "To, že okrem toho že ťa šialene milujem, a si môj frajer, si zároveň aj môj najlepší kamarát,"úprimne sa usmiala.
"Aw, aj ja ťa ľúbim ty romantička moja,"jednou rukou som ju objal a druhou zobral štyri tri tašky do rúk. Mama nám toho dala nakúpiť moc.
"Ukáž, pomôžem ti,"zobrala mi jednu tašku z ruky. Domov sme šli inou cestou, respektíve takou skratkou medzi domami. Po ceste som stretol kamaráta. Dohodli sme sa, že zajtra večer pôjdeme celá partia niekam von, sadnúť si. Samozrejme aj s Jasmine. Potom sme išli rovno domov, celý zamrznutý. Vonku bola, po dlhej dobe, riadna zima. Tašky s nákupom som položil na stôl do jedálne, ktorá bola spojená s kuchyňou a urobil som sebe a Jasmine čaj.
"Harry, ďakujem že ste boli na nákup za mňa. Inak, čo mám urobiť na večeru?"
"To už bude večera?"prekvapene som sa spýtal. Hodiny ukazovali 16:15. "Mohla by si tie tvoje super lasagne,"usmial som sa.
"Ako si želáš,"zasmiala sa a pustila sa do vykladania vecí. Ja som zobral horúci čaj a odniesol ho hore do izby. Skoro som ho vylial, keď som ho položil na stôl.
"Nemehlo,"rehotala sa Jasmine. Prisadol som si k nej.
"Nebuď drzá."
"Prepáč, ale keď ty si taký nešikovný."
"Bože, ty si hrozne odporná."
"Ale no, veď sa hneď neurážaj! Vieš, že srandujem,"zobrala moju tvár do dlaní a dala mi pusu. 

Večer sme znova strávili spoločne v obývačke, pred telkou, rozprávali sa a trávili čas s mojou rodinou. Jasmine prevažne kecala s mamou alebo s Gemmou, ja som sa zapájal do každého rozhovoru. Tento deň ubehol veľmi rýchlo. Rovnako aj ten ďalší. Celý deň som vylihoval v posteli s Jasmine, mama nám stále ponúkala niečo na jedenie, čo sme nemohli odmietať. O štvrtej sme išli s Robinom na futbal do vedľajšej dediny.

Jasmine
"Takže vážne nevadí, že odídem na pár hodín na futbal?"spýtal sa ma Harry po asi tisícikrát.
"Nie, nevadí. Ja som sa už dohodla s tvojou sestrou, ideme pozrieť do Manchesteru. Spolu s tvojou maminou."
"No dobre teda. Ale buď tak do ôsmej doma, ideme von."
"Viem, viem. Uži si futbal, drahý. Gemma už na mňa dole čaká, tak idem za ňou,"dala som mu pusu, zobrala si kabelku a išla som dole a von. Sadla som si do auta k Gemme a zapásala sa.
"Dal ti Harry nejaké peniaze? Ideme nakupovať,"žmurkla na mňa.
"Nie. Ani nemusí. Ja mám svoje,"uistila som ju. Prikývla a naštartovala. Cesta do Manchesteru trvala niečo cez trištvrte hodinku. Gemma nás samozrejme zaviezla do najväčšieho obchodného centra. Obchody tam boli celkom dobré, viac než dobré, no na obchody v Londýne nemali. Najskôr sme zašli do Forever 21. Našla som tam iba jeden pekný sveter na zimu a inak nič moc. Prešli sme ešte pár obchodov a niečo si vybrali, skončili sme v obchode s topánkami. Anne, Harryho mama a Gemma si kúpili krásne čižmy, ja som len radila ktoré. Nemohli sme sa zdržať dlho, lebo cesta späť do Holmes Chapel trvá takmer hodinu a o ôsmej som už musela byť doma, lebo Harry bol dohodnutý s kamarátmi. Skočili sme si ešte kúpiť kávu a šli sme späť do auta.
"Dievčatá, ďakujem že ste somnou behli na nákupy. Takto nakupovať som bola naposledy v lete,"zasmiala sa Anne.
"Ja som rada, že som s vami mohla takto stráviť čas. Určite to ešte zopakujeme,"usmiala som sa a Gemma s Anne prikývli. Zvyšok cesty sme boli ticho alebo sme občas prehodili pár slov. Späť do Holmes Chapel sme prišli o trištvrte na osem. Zobrala som svoje tašky a spolu s Anne sme vošli dovnútra. Nikto tam nebol.
"Asi budú na terase,"povedala Anne, keď si všimla môj zmätený pohľad. Prikývla som a vyšla som najskôr hore do izby. Hodila som tašky pri posteľ a tak som zišla späť dole. Potom som šla na terasu. A Anne mala pravdu. Sedeli na prútených stoličkách na terase a o niečom sa rozprávali.
"Ahoojte,"postavila som sa rovno pred nich.
"Ahoj Jasmine, aj Anne je už doma?"spýtal sa Robin.
"Samozrejme,"usmiala som sa. Postavil sa a odišiel dovnútra. "Nieje ti tu zima?"spýtala som sa Harryho a sadla mu na kolená. 
"Vieš že ani nie?"pozrel sa na mňa. "Ako bolo v Manchesteri?"
"Celkom dobre. Moc som z toho Manchesteru nevidela, lebo sme boli len v obchodoch. Ale dobre som nakúpila, potom ti ukážem."
"Môžeš zajtra. O desať minút ideme do jedného baru, teda vlastne je to krčma."
"Dobre, idem sa pripraviť,"dala som mu pusu na líce a odišla som dovnútra. Vyzliekla som si nepohodlnú sukňu a top a z kufra si vybrala úplne obyčajné, pohodlné rifle. Na vrch som si dala svetrík a obula si nízke converse. Práve, keď som si upravovala makeup, prišiel Harry.
"Hotová?"zozadu ma chytil za boky.
"Už len chvíľka." Veľkou červenou kefou som si učesala vlasy a bola som hotová. Harry ma chytil za ruku a peši sme išli do toho baru. Vlastne to nebol ani bar, bola to skôr krčma na úrovni. Boli tam snáď všetky vekové kategórie,či deti s rodičmi alebo muži okolo 50-tky, a samozrejme aj takí v našom veku. Pri okne vzadu sedela skupinka asi šiestich ľudí, ktorých keď Harry uvidel, na tvári sa mu objavil úsmev. Potiahol ma za ruku a prikráčali sme k tomu stolu. Rozhovory ľudí okolo stola zrazu utíchli a všetky pohľady upreli na nás.
"Harry!"usmialo sa jedno dievča a postavilo sa. Začala ho objímať a tak isto sa zvítal aj s ostatnými kamarátmi a kamarátkami. V tej chvíli som mala neskutočnú chuť odísť späť domov, lebo som tam bola ako piate koleso. Ale keď som videla, aký je šťastný že ich vidí, stála som tam naďalej a snažila sa usmievať. Keď sa Harry zvítal so všetkými, usmial sa na mňa, chytil ma za ruku a sadli sme si na dve voľné stoličky. Pri mne sedelo to dievča, ktoré sa na Harryho vrhlo hneď,ako ho uvidela. Harry ma postupne predstavil všetkým, čo tam boli. Snažila som sa zapamätať všetky mená, no jediné, ktoré som si zapämatala boli Chloe, Matt a Heather. Chloe sedela pri mne, Matt sa ma stále niečo pýtal a Heather sa somnou rozprávala o X-Factore, pretože mi vraj veľmi fandila. Bola hrozne milá. S ostatnými som sa bavila tiež, len tak pomenej. 

**
"Harry, kde je tu záchod?"chytila som ho za ruku.
"Tam pri tom jukeboxe,"ukázal na biele dvere. Prikývla som a postavila sa od stolu. Namierila som si to na záchody. Vošla som na záchod, našťastie tam nikto nebol a nemusela som čakať v rade. Keď som vyšla z kabínky, umyla som si ruky a trochu si prečesala vlasy. Hodinky už ukazovali takmer pol dvanástej. Myslím že tu budeme ešte celkom dlho, do záverečnej určite. Hrebeň som strčila späť do tašky a vyšla som z wc. Prechádzala som pomedzi stoly, až k tomu nášmu. No moje miesto pri Harrym bolo obsadené a sedela tam Heather. Trochu hlasnejšie som zahmkla,a čakala, či sa Heather zodvihne a vráti na svoje miesto o niekoľko stoličiek ďalej.
"Jasmine, sadni si sem,"ozval sa Matt a ukázal na prázdnu stoličku vedľa neho. Sadla som si tam a pozrela na Harryho. Rozprával sa s Heather a nejakým kamarátom bez toho, aby si všimol že tam niesom. Strašne milé. "Serie ťa to že?"šťuchol domňa Matt a zasmial sa.
"Nie,"odpovedala som a odpila si z pohára. "Ja si rada posedím aj s tebou." Tak som sa s Mattom trochu zakecala, dá sa s ním fakt super porozprávať, o moc lepšie ako s babami, čo tu boli. Ani som si nevšimla, ako ubieha čas, a zrazu sa pri mne objavil Harry.
"Prečo si si presadla?"spýtal sa a chytil ma za ruku.
"Lebo som proste chcela." Zamračil sa. "Poďme domov." Prikývol a otočil sa späť ku svojej stoličke. Zobral si bundu, rozlúčili sme sa s ostatnými. Heather a dvaja chalani išli kúsok s nami a na rohu jednej ulice sme sa rozlúčili. Heather Harryho na rozlúčku vybozkávala na obe líca a konečne aj s chalanmi odišla.
"A už mi povieš prečo si odišla sedieť k Mattovi?"
"Nebodaj žiarliš?"uškrnula som sa.
"A mal by som?" Pokrútila som hlavou.
"Harry, čo si mal s Heather?"zvedavo som sa spýtala.
"To čo ťa, láska, napadlo?"
"No odpovedaj!"
"Nie. Zabiješ ma."
"Zabijem ťa a skončím s tebou, keď mi budeš niečo tajiť,"pousmiala som sa. Harold sa zamračil a pozrel na mňa.
"S Heather som dávnejšie, akoby chodil. Neviem či sa to dá nazvať chodením. Bozkávali sme sa a trávili spolu čas, ale nedržali sme sa za ruky ani nehovorili ako sa ľúbime. A ešte jedna vec,"zastavil sa. 
"Ja viem že ste spolu spali."
"Čože? Odkiaľ?"zarazil sa. Ten výraz v jeho tvári bol neskutočný,mala som čo robiť aby som nevybuchla do smiechu.

Harry
"Matt mi to povedal."
"To je debil,"zanadával som. To jej kedy stihol povedať?
"Ale nebuď zhrozený, Harry. Ja na tvoje ex nežiarlim,"povedala pokojne. "Ale aj tak ma tá mrcha naštvala, hneď keď som odišla, si sadla na moje miesto a ty si si tam veselo vykecával a ani si si nevšimol že tam nesedím ja ale ona." A vraj na moje ex nežiarli. 
"Drahá, tam bol taký ruch že som si nevšimol vôbec nič. A Heather nič zlé nerobila, a ja tak isto."
"To ťa neospravedlňuje k tomu, aby si ma ignoroval,"pustila moju ruku.
"No hádam sa teraz nechceš hádať."
"Nechcem ale.. vieš aké ťažké je s tebou chodiť Harry? Baby sa na teba lepia ako osy na med, zvádzajú ťa a to aj pred mojimi očami a ja keď ti niečo poviem, tak sa ešte obraňuješ akoby sa nič zlé nestalo. Nebaví ma to,"vzlykla.
"Jasmine, no tak,"privinul som si ju k sebe. "Hlavne si prosím ťa nemysli, že pozerám po dievčatách a nechávam sa nimi zbaliť. Nemáš vôbec dôvod žiarliť,"pobozkal som ju.
"Vždy sa nejaký dôvod nájde."
"Ale ty ho hľadať nemusíš. Nemusíš žiarliť, poklad."
"Budem sa snažiť,"čelom sa oprela o moju hruď. Chytil som ju za studenú ruku a ďalej sme išli smerom k nášmu domu. Domov sme prišli po polnoci. Rovno sme sa prezliekli a šli sme spať. 
"Nezabudni, že ťa ľúbim,"pošepkal som jej.

Ráno ma Jasmine zobudila krásnym bozkom. Pootvoril som oči a usmial sa. Vedľa mňa ležala Jasmine a hladkala ma po ruke. Už ju asi tá žiarlivosť prešla, našťastie.
"Dnes presne viem kam ťa vezmem,"usmial som sa.
"To ťa teraz napadlo?"
"Neuveríš, ale áno."
"Tak sa teším. Predchvíľou nám tvoja mamina priniesla raňajky,"ukázala na tácku položenú na stolíku. "Teda, skôr obed,"zasmiala sa. Pozrel som sa na hodiny, bolo 12:36. Tak sme si trochu prispali. Jasmine zobrala tácku a položila ju predomňa. Zobral som lyžičku a nabral naňu jogurt s ovsenými vločkami. Jas otvorila ústa a krmil som ju. Celú dobu sa chichotala.
"Toto je hrozne vtipná situácia,"pousmiala sa.
"Prečo, mňa by bavilo kŕmiť ťa,"zasmial som sa ja.
"Dobre, môžeš. Ale ja teba nemusím kŕmiť, však?"
"Nie, ja som sebestačný,"poznamenal som a pustil sa do svojej porcie. Jasmine zatiaľ pila čaj a pozerala na niečo na mobile. Pohodové ránko.

Poobede sme išli s Jasmine von. Ešte predtým som ale bol pozrieť do pekárne, kde som kedysi pracoval. Bohužial, bolo zatvorené. Ja mám proste šťastie. Tak som sa vrátil domov.
"Čože tak skoro si doma?"prekvapene sa opýtala Gemma.
"Bolo zatvorené." Vybuchla do smiechu. So smiechom som pokrútil hlavou a šiel som hore do izby. Jasmine stála pri svojej taške, iba v legínach a podprsenke. "Čau láska,"uškrnul som sa. Zodvihla pohľad a rukou si zakryla hrudník. "Načo sa skrývaš, veď si oblečená."
"Reflex. Prečo si tu tak skoro?"
"Lebo mali zatvorené. Nesmej sa prosím."
"Neboj sa. Som celá nervózna, nemám si čo obliecť."
"Chceš niečo požičať?"
"Tak som premýšlala, žeby si mi mohol požičať tú červenú košelu?"usmiala sa.
"Tú roztrhanú?"nadvihol som obočie.
"Niee, tú nepoškodené,"zasmiala sa. Podišiel som ku skrini a vybral z nej košelu.
"Túto?"opýtal som sa. Prikývla. Podal som jej ju a sadol si na posteľ. Počkal som kým sa vychystala a išli sme von. Zobral som si ešte šiltovku a nasadil si ju na hlavu. Chytil som Jas okolo pásu a navigoval ju.
"Kam to vlastne ideme?"spýtala sa.
"K jazeru. Je tam úžasne, bude sa ti tam páčiť." Keď sme tam prišli, sadli sme si na zem blízko k sebe.
"Nečakala som že to tu vyzerá takto. Že tu bude piesok, takéto stromy, a proste taká romantická atmosféra,"obzerala sa.
"Prečo si myslíš som ťa sem vzal?"oboma rukami som ju objal, privinul k sebe a dal jej pusu do vlasov.
Najskôr to bola taká pokojná chvíľka, no potom sme sa obaja trochu rozbesnili. Jasmine si vyzula topánky a behala po celom brehu jazera. Najskôr som ju naháňal, no bola strašne rýchla. Unavene som sa zvalil do piesku a pozeral sa na nebo. Nebolo modré a bez oblakov, ako v lete. Bolo síce sivé a plné mrakov, no aj tak tam bola nádherná atmosféra. Z môjho premýšlania ma vyrušil hlasný výkrik. Posadil som sa a obzrel sa okolo seba. Ozvalo sa to znovu, bol to bolestný výkrik ženy.. 

čí výkrik to bol a čo sa stalo? tipujte, a potom uvidíte či ste sa trafili! :D