Welcome In My Diary: #61 Nobody compares to you

Liam
Konečne som bol s ňou. Držal ju, bozkával. Len veľmi ťažko sme sa od seba odlepili. Zobral som kufor a išli sme ruka v ruke do auta. Nastúpili sme do nejakej luxusnej Audiny.
"To je tvoje?"opýtal som sa.
"Nie, kamarátkine."zasmiala sa. Nastúpili sme a viezli sme sa ulicami. Bolo to tam pekné. Vystúpili sme pred vysokým domom. Potom sme išli do výťahu a vyviezli sa až na ôsme poschodie. Celú dobu som Amy držal za ruku a ona sa opierala hlavou o moje rameno. Keď sme konečne boli na tom poschodí, išli sme k jednemu z bytov a Amy otvorila dvere.
"Potichu ale, lebo Kay ešte spí,"šepla. Za ruku ma viedla do jednej z ízb. Mala nádherný byt, taký prepychový. Jej izba bola taká maličká, ale útulná. Na stene mala nejaké naše fotky. Bolo to hrozne milé. Zvalil som sa na posteľ a Amy si na mňa obkročmo sadla.
"Ako veľmi som ti chýbala?"usmiala sa.
"Takto,"silno ju objal. Zvalila sa na posteĺ vedľa mňa a začali sme sa mojkať. Moja maličká. Najviac ma na tomto teší, že stále je taká istá. Vôbec ju to nezmenilo, teda nezdá sa mi to. Stále sa rada maznala a len tak v objatí ležala. Tak sme si ležali asi do pol siedmej, keď som si všimol že zaspala. Dal som jej pusu na líčko a prikryl ju ružovo-bielou dekou, čo mala pohodenú na kresle. Opatrne som sa postavil z postele, aby som ju nezobudil a vyšiel som z jej izby. V obývačke sedela nejaká blondínka a jedla šalát, to bude asi tá spolubývajúca.
"Ahoj,"pozdravil som ju. Trhla sebou a otočila sa. Keď ma uvidela, odložila šalát a postavila sa.
"Ahooj, ja som Kay, spolubývajúca Amy. Ale to si si už asi všimol,"zasmiala sa. "Ty budeš asi Liam."
"Hej hej, teší ma. Ehm.. Kay, máte niečo na jedenie?"
"Len šalát."
"Tak nič. Skočím po nejaké jedlo, videl som dajaký obchod. Mám doniesť niečo aj tebe?"
"Nie, neobťažuj sa. Ja aj tak zachvíľu idem preč."usmiala sa. Prikývol som a vyšiel som z bytu. Na rohu boli malé potraviny, tak som kúpil nejaké normálne jedlo. Bol som neskutočne hladný, tak som si kúpil jeden hot dog čo predávali trochu ďalej od tých potravín. Ale predávať hot dogy o siedmej ráno, to je také americké. Kým som vyšiel hore do bytu, tak som ho mal aj zjedený. Kay tam už nebola, a Amy ešte stále spala. Slnko už vychádzalo, tak som si nalial colu do pohára a sadol si na terasu. Bol to úžasný výhľad. V LA som do utorka, takže s Amy chcem stráviť čo najviac času. Ani som si neuvedomil, že prešla viac ako polhodina odkedy som sedel na terase. Z môjho bezvýznamného sedenia ma vytrhla Amy. Ruku položila na moje rameno, skoro som dostal infarkt.
"Skoro si ma zabila."
"Prečo?"
"Len tak si sa tu zjavila ako duch." Pokrútila hlavou a sadla mi na kolená. "Zaspinkala si."
"Mohol si ma zobudiť,"usmiala sa.
"Nemohol. Ináč, stihol som sa zoznámiť s tvojou spolubývajúcou."
"Tak to je fajn. Som hladná, dáš si niečo?" Prikývol som a Amy odišla do kuchyne. Ešte som vysedával na terase a potom som šiel za ňou do kuchyne. Zjedli sme raňajky a potom sme si znovu lahli do postele. Obaja sme boli hrozne unavení, ale aj tak sme si plánovali čo budeme robiť. Amy mi chcela ukázať polovicu LA. Ja som mal chuť ísť na pláž alebo niekam na loď. Musel som Amy riadne dlho presviedčať nech sa ideme odviezť na loď, vôbec nechcela. Ale nakoniec som ju presvedčil,muahaha. Prezliekom som sa a Amy tiež. Musím povedať, že mala lepšiu postavu ako predtým.
"Amy, cvičíš?"
"Vidno to." Usmiala sa a obliekla si tričko. Potom sme išli niekam ku prístavu. Amy povedala, že to nieje ďaleko, tak sme išli peši. Držali sme sa za ruky a hovoril som Amy o koncertoch, čo sme zatial mali. Koncerty v UK a Írsku sú ukočené, teraz nás čaká Európa a Amerika. Keď dobre počítam, tak by už v lete mala byť Amy doma, no ja budem v Amerike na koncertoch. Premýšlam ale že ju zoberiem s nami. Veď keď by nevadila predtým, tak prečo teraz?
"Haló, počúvaš ma Liam?"zamávala mi rukou. Mykol som sa a pozrel na ňu.
"Prepáč, bol som zamyslený."
"Hovorím, že už sme tu." Obzrel som sa a fakt sme už boli v prístave. Začali sme si obzerať všetky loďky, samozrejme som chcel tú najlepšiu. Nakoniec sme si požičali loď od nejakého Tonyho. Amy odmietala nastúpiť, tak som ju schmatol na ruky a preniesol ju. Loď bola fakt pekná, taká menšia ale stačilo. Veď sme tam aj tak boli len my dvaja a kapitán, čo loď riadil.
"Dobrý deň, vítam vás na palube lodi Marina. Ja som kapitán, volajte ma Joe. Ak by ste niečo potrebovali, tak viete kde ma nájdete. Budem vás viezť zvyčajnou trasou. Tak čo, môžeme vyraziť?"opýtal sa starší šedivý pán v bielom kapitánskom obleku. Prikývol som a pobral sa ku kormidlu. Sadol som si na plochu v predu na lodi, ktorá bola určená pravdepodobne na opalovanie.
"Liam, chyť ma za ruku!" Otočil som sa a potiahol Amy ku mne, automaticky sa na mňa zvalila. Loď už plávala. Amy sa o mňa oprela a nasadila si na oči slnečné okuliare. "Je to úžasné. Aj keď sa ešte stále trochu bojím, je to pecka sa pozerať takto na more."
"Ja som vedel, že sa ti to bude páčiť. Možno uvidíme aj delfíny."
"A žraloky. Fakt, sú tu nejakí." Pokrútil som hlavou a vyzliekol si tričko, lebo slnko strašne pálilo. Amy sa tiež vyzliekla z tielka a šortiek a sadla si hneď vedľa mňa. Bezvýznamne sme sa len pozerali na miznúci prístav a nič nehovorili. "Liam, dokedy tu budeš?"
"Do utorka."
"V pondelok mám fotenie, pôjdeš tam so mnou?"
"Ak chceš,"mykol som pleciami. Lahol som si k Amy, ktorá si čítala nejaký časopis a opalovala sa. Mňa to ale vôbec nebavilo hrozne som sa nudil.
"Amy, poďme dačo robiť,"znudene som prehodil.
"Čo také?"vykukla spoza časopisu. Zobral som jej ho a odložil ho na bok. Otočila sa a lahla si na brucho, čím ďalej úspešne pokračovala v ignorovaní ma.
"Láska, neignoruj ma."
"Ja ťa neignorujem, veď ty si mi nepovedal, čo chceš robiť,"zamrmlala do deky.
"Ty vieš čo by som chcel robiť, ale na lodi je to asi nevhodné,"začal som sa smiať. "Ale nie, poď ku mne maličká." Postavila sa a obkročmo si na mňa sadla a rukami ma objala. Prevalil som ju na deku a začal bozkávať na krku. Jednou rukou som Amy chytil za zadok a druhou ju hladkal po stehne. Svoje pery odo mňa po chvílke odlepila a usmiala sa.
"Si nádherná." Naozaj, ona je to najkrajšie a najlepšie čo ma v živote stretlo. Iba sa usmiala a dala mi pusu na nos. Postavil som sa , lebo loď stála. Išiel som za kapitánom sa opýtať, čo sa deje.
"Prečo stojíme?"nakukol som do jeho kajuty (alebo ako to nazvať:D).
"Idem podľa plánu. Môžete tu chytať ryby, alebo si ísť zaplávať. Nie je to nebezpečná oblasť, ani more tu nieje až tak hlboké. Budeme tu asi tri hodiny." Prikývol som a išiel som späť za Amy.
"Máme nejakú prestávku alebo čo. Tri hodiny. Na plávanie a tak."
"No k tým žralokom nie?"zasmiala sa.
"Je to bezpečná oblasť. Teda mala by byť." Sadol som si znovu k nej a rukami ju objal.

Asi po hodine sa mi podarilo presvedčiť Amy, nech si ide so mnou zaplávať. Žiadne žraloky nás neulovili, našťastie. Potom sme si dali obed spolu s kapitánom a vyrazili sme späť do prístavu.
"Zlato, vstávaj už sme v prístave,"triasla mnou Amy. Otvoril som oči a pomaly sa postavil. Celú dobu na mňa pálilo slnko, bol som celý horúci a spotený. U Amy som si dal sprchu a ona zatiaľ pripravila niečo na jedenie. Obliekol som si iba spodky a išiel som za Amy, lebo som počul nejaké hlasy. Niečo riešila pri dverách. S nejakým chalanom! Celú dobu po nej hádzal všeliaké pohľady. Pribehol som tam, aby sa nestalo niečo čo by som nechcel.
"Čo sa tu deje?"chytil som Amy za pás.

Amy
Pripravovala som ovocný šalát, kedže nič viac mi v tomto teple nechutilo. Keď som krájala jablko, niekto zazvonil. Išla som otvoriť a pred dverami bol.. Noel.
"Čo tu chceš?"povedala som trochu tichšie. Liam bol ešte v kúpeľni, ale voda už netiekla, takže som sa Noela chcela zbaviť a Liam by o tom vedieť nemusel.
"Chcel som ťa niekam pozvať. Ale ako vidím, máš už spoločnosť,"zadíval sa na Liamove conversky pri botníku.
"Áno, mám. Je tu Liam a chcela by som ťa poprosiť, aby si mi dal pokoj aspoň kým je tu on."
"A povedala si mu už o našich úletoch?"zasmial sa.
"Nie. Noel, prosím ťa zmizni, lebo.." Do reči mi skočil Liam!"Čo sa tu deje?"chytil ma okolo pása a premeral si Noela. Liam pri mne stál iba v boxerkách, a keď som si ho prezrela, musela som sa uškrnúť. Vyzeral fakt neodolatelne, keby tam neni ten idiot tak sa po Liamovi asi vrhnem.
"Nič nič, len tuto.. kamarát z práce sa ma prišiel opýtať, že kedy ideme na to fotenie do Bostonu. Prepáč Noel, ale ja tam nejdem, mne to Annie zrušila, tak sa spýtaj niekoho iného."vykoktala som zo seba. Noel nadvihol obočie a pozrel sa na mňa.
"Tak čo tu ešte robí?"precedil Liam pomedzi zuby.
"Ja už odchádzam teda. Amy, ďakujem za info, dúfam že sa skoro vidíme,"usmial sa. Hodila som po ňom vražedný pohľad a zatvorila dvere. Rýchlo som scupkala do kuchyne a pokračovala v príprave šalátu.
"Čo myslel tým že sa skoro vidíte?"skríkol Liam. Nie skríkol, ale skôr hlasne sa opýtal.
"Ja neviem Liam. Len prosím ťa nezačni žiarliť, nechcem sa zase hádať!"
"Normálne som sa opýtal."
"A ja ti odpovedám, že neviem. Ten chalan je trošku namyslený a namýšla si, to je všetko. Nerieš to." Liam podišiel bližšie ku mne a zozadu ma objal.
"Amy.. Prosím sľúb mi niečo."
"A čo?"
"Že ma nikdy neopustíš.. Aj keby sa nájde niekto lepší, nikto ťa nikdy nebude ľúbiť tak ako ja.." Otočila som sa k nemu.
"Prečo teraz takto hovoríš? Preskočilo ti?"zasmiala som sa. "To je jasné, že ťa nikdy neopustím, nedám na teba dopustiť. To vieš, tak sa už takto nepýtaj,"dala som mu malú pusu a podala mu misku so šalátom. Zjedli sme si to na terase a potom sme pozerali filmy na mojom notebooku, až do večera.