sobota 23. februára 2013

#5 Nobody compares to you

"Aké.. maličké."povedal Liam keď sme vošli ku mne.
"Na viac mi nezostalo. Ale mne sa to tu páči, samej mi to stačí."
"Počkať, ty tu bývaš sama? Nemáš chlapca?"
"Niee."kľudne som odpovedala a ďalej som sa hrabala v skrini, aby som našla nejaké v pohode oblečenie.
"Dobre vedieť."odpovedal a zasmial sa. S údivom som sa na neho pozrela.
"Ale Amy."iba prehodil a sadol si na posteľ. Ja som si vybrala nejaké veci a vyrazili sme späť do vily. Keď sme prišli, v dome bolo záhadne ticho. Všetci spali! 
"Ešte stále majú opicu?"potichu som sa smiala.
"Pravdepodobne."
"Ešte som nevidela takto ožratých ľudí."
"Bolo aj horšie."zasmial sa.

"Čo budeme teraz robiť? Keď všetci spia."opýtala som sa.

"Buď ich zobudíme, alebo si urobíme vlastný program."
"Som za to druhé."usmiala som sa.
"Tak niečo vymyslím."navrhol.
"Fajn, tak o hodinku môžme vyraziť, ja sa zatiaľ pripravím."povedala som a odišla som do Eleanorinej izby. Musela som sa osprchovať, nalíčiť, prezliecť ...

Liam

Mal som ešte polhodinu. Dal som si sprchu a potom som stál pred skriňou ako také pako a vyberal si niečo na oblečenie. Neviem, ako to berie Amy, ale ja to beriem trochu ako rande. Fakt sa mi páči, je milá, zlatá a krásna. Navliekol som na seba tričko,mikinu, rifle a conversky. Trochu som sa skultúrnil a použil som parfem , čo som dostal na narodeniny od Ruth. Ešte som pozrel na twitter, followol som nejaké fanúšičky a niečo retweetol a išiel som počkať Amy. Konečne sa objavila po asi desiatich minútach. Vyzerala krásne - mala kraťase (aj keď bol november), bodkované silonky, biele tričko kožák a šál. 
"Nebude ti zima?"opýtal som sa jej, keď sme nastupovali do auta.
"Nie. Bežne nosím kraťase v zime."usmiala sa. Rozhodol som sa že ju zoberiem niekam na večeru a potom sa môžme ísť prejsť.
"Bill, tu zastav."povedal som mu, keď sme stáli pred mojou obľúbenou talianskou reštauráciou. Vystúpili sme a snažili sme sa byť ako inkognito, no neúspešne. Spoznalo ma pár directioneriek, tak som im dal podpis a odfotil sa s nimi. Pýtali sa na Amy, kto to je a či som sa rozišiel s Danielle. Bol som ticho, chytil som Amy za zápästie a vošli sme do reštaurácie. Čašník ma spoznal, a odviedol ma k stolu, kde som sedával buď s chalanmi, rodinou či Danielle. 
"Čo si dáš?"opýtal som sa.
"Keď sme v talianskej, tak ja si dám pizzu."odpovedala. Čašníkovi som nadiktoval objednávku a zarozprával som sa s Amy. Hovoril som jej naše príhody s chalanmi , na tour a podobne. Stále sa len smiala, ale nie ako nadrogovaný kôň, tak rozkošne, krásne. Nemohol som z nej spustiť oči. Keď sme dojedli, peši sme išli pri London Eye, pri Temžu. Bolo tam krásne, všetko bolo osvietené, bolo tam ticho, prázdno.
"Londýn je neskutočne krásny."povedala po chvíli ticha.
"To súhlasím. Bol som na veľa miestach po svete, ale Londýn je najkrajší."odpovedal som. Len tak sme tam stáli a pozerali sa na Temžu. Pre niekoho by to bolo možno nudné, no premňa to bolo krásne. Stáť tam s ňou.. Myslím, že som sa zaľúbil..

O týžden neskôr..

Amy
Nejako som sa u chalanov zabývala. Doma som nebola už asi štyri dni. Ešte raz som si bola po veci a potom som zostala vo vile. Spala som striedavo v hosťovskej izbe, v Liamovej alebo v Louiho s El a Louisom. Za ten týždeň som toho zažila dosť! Konečne nejaká zábava v mojom nudnom živote. Boli sme na bowlingu,na párty a dokonca aj na jednom menšom koncerte chalanov. A takmer každý večer som chodila s Liamom na prechádzky.. Boli sme si čím ďalej, tým bližší.. On je presne typ chlapca, akého by si želalo každé dievča.. Zlatý, je hrozne milý, dobrý a nádherný. Nikdy by som si nemyslela, že po týždni aj niečo k nemu budem cítiť niečo viac, než len kamarátstvo...

Ako som tak sedela na posteli v hosťovskej izbe a hrala sa s mobilom, prišiel zamnou Niall.
"Amy, nejaká si celý deň zamyslená. Deje sa niečo?"opýtal sa ma. S Niallom sme dobrí kamaráti. Rozprávame sa spolu, hovoríme si svoje problémy, smejeme sa spolu. No nieje to také ako s Liamom. Niall je len dobrý kamarát, ale Liam.. on je niečo viac. Deň čo deň mám pocit, že ho ľúbim.. Skutočne ľúbim.. Je kumne hrozne milý a pozorný. No neviem či aj on cíti niečo ku mne. Najradšej by som mu to povedala, ale bojím sa. Bojím sa jeho reakcie, že ho stratím ako kamaráta..
"Nie, nič sa nedeje.."odpovedala som. Niall nadvihol obočie.
"Tak fajn, niečo sa deje. Ale nemôžem ti to povedať."
"Prečo by si nemohla? Vieš, že to zostane len medzi nami. Môžeš mi veriť, Amy."povedal a usmial sa. Nevedela som čo mám robiť. Povedať mu to, nepovedať? 
"Nepoviem ti to celé. Len to,že to súvisí s jedným chlapcom a.."hovorila som..
"Je to Liam, že?"skočil mi do reči.
"Na, nato si ako prišiel?"snažila som sa nerozplakať.
"To by si všimol aj slepý. Tie vaše pohľady, prechádzky.." Bola som ticho. Chcelo sa mi z toho všetkého plakať. Najradšej by som teraz ušla do mojej garzónky, pustila si smutné filmy a pesničky a napchávala sa zmrzlinou. No to však teraz nešlo. Slzy som proste zadržala, nadýchla sa.
"Amy.. Hlavne sa nerozplač."podišiel bližšie kumne a objal ma. Začala som mu plakať na ramene. Čo sa to somnou deje? Plačem kvôli chlapcovi, to sa mi stalo len keď som bola tínedžerka a bolo to len raz. Ako to, že sa mi toto nestávalo aj pri iných chalanoch? Oni vlastne boli iní,ako Liam. Oni boli trápni idioti, a on je sladký peknoš. Keď niesom s ním, som ako troska. A keď som s ním, som najšťastnejšia. Nechápem, ako som sa mohla tak rýchlo doneho zamilovať ...

Payno :3

Amyy, aj podla vás je taká krásna?:3

Koment poteší ;))

1 komentár:

  1. Vuaaaaa! :3 ľúbia sa :3 zamilovali sa do seba :3 juuuuuuuuuu ja som taka happy! ^_^ bože ! :) úžasné teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť